Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
a vyjadri sa on niekedy k niečomu z čoho cítiť, že s tebou v budúcnosti ráta?
A je typ neistého človeka, ktorému každé rozhodnutie či akcia dlho trvá?
Sú takí chlapi, čo sa proste sami nerozhýbu, alebo teda aj hej, ale to trvá nekonečne dlho...
Aký máš z neho celkovo pocit, že ako vás berie?
Ťažko sa niekedy zmysluplne radí, keď človek do veci poriadne nevidí. Takto ti tu nechtiac môžme poradiť aj úplnú blbosť...
ewelin prave sa mi zda ze je to este skoro. On ma vlastny byt, preto nema ziadne naklady. Ja som v podnajme ale ak byvat spolu tak to by musel prist on ku mne pretoze ten moj je vacsi a krajsi... ale viem ze ak to teraz nacrtnem tak sa budem do konca zivota za to hanbit... je to podla vas skoro byvat po roku a par mesiacoch spolu??? Podla mna nie... mala som ine vztahy co chceli spolu byvat uz po par mesiacoch..alebo je to vekom? Pockat este par mesiacov alebo sa vam zda ze je to strata casu???
no bez komunikácie s ním to asi nepôjde :( veď normálne medzi rečou spomeň, že si len tak uvažovala nad tým, aké super by bolo, keby ste začali spolu bývať....náklady ušetríte, budeš sa môcť o neho pekne starať a pod. :) a mu aj povedz, že ak sa nato ešte necíti, že v pohode, nič sa nedeje...aby si nemyslel, že na neho tlačíš :) ak je normálny, musí to chápať a ak nie je, tak potom to nie je ten pravý na celý život ;)
ono chlapom niekedy nedochádza a treba im to "po lopate" povedať všetko :D česť výnimkám samozrejme, aby sa tuna niekto do mňa neobul :)
