Už dlho stretávam jedno dievča, ale nemám ani tušenie, čo si o mne myslí a ako sa mám pri nej správať. Jeden deň to vyzerá tak, že by mala záujem sa so mnou spoznať. Druhý deň pri mne naschvál zrýchli krok a ani sa na mňa nepozrie, očividne je zo mňa nervózna. A na tretí deň si ma nevšíma a s prehľadom ma ignoruje. Raz pôsobí krehko a nevinne, vtedy sa bojím sa na ňu pozrieť, inokedy sebavedomo a odmerane,vtedy sa bojím k nej priblížiť. Idem z nej zošalieť.
Buď som jej ľahostajný a v tom prípade by ju moje pokusy o nadviazanie kontaktu iba otravovali a ja ju nechcem otravovať, lebo ju mám rád. Alebo sa ma hanbí a v tom prípade by možno ocenila, ak by som vyvinul nejakú iniciatívu. Nejde o mňa, len chcem, aby sa kvôli mne netrápila, lebo ja za to nestojím. Je totiž odo mňa lepšia vo všetkých ohľadoch. Ale ako sa poznám, som taký nemožný a blbý, že nakoniec urobím niečo, čo spôsobí presný opak toho, čo by som chcel.