Nesplnená túžba po dieťatku

Jedna, diky :)
StratenaExi, inak este aj endometriozu mam tiez, fakt skoro rovnako sme na tom, mam trosinku viac rokov akurat, nie o moc. Tiez sa citim pod tlakom, ale po case to opadne, z casu na cas zas vyjde na povrch a tak...
Muzi su od zasady mensi riesici - nechcem ta poucovat o vztahoch, urcite toho vies vela, len si my zeny musime niekedy pripomenut, ze muzi to proste maju inak. Problemy, ak nevedia hned vyriesit, radsej odsunu, su to praktici. Skus ho pochopit, ze s touto diagnozou, ktora ho urcite zlozila, neveri vitaminom, nechce si falosne udrziavat nejaku najdej a byt zasa sklamany, ze sa to nezlepsilo, to su ozaj neprijemne stavy.
Fer by bolo, ak by ti dal s pocitom slobody moznost zvolit si darcovske spermie, ktore ty sice nemusis vyuzit, ale ten pocit, ze ta svojim problemom nechce obrat o moznost byt matkou biologicky, je dobry. Ak darcovske nechce, musite sa o tom porozpravat ze preco nie. Nevravim, ze darcovske su idealne riesenie, ja s tym nie som zatial stotoznena, ale pripadalo by mi nefer, keby s tym nesuhlasil. To, ze do seba nema snahu tlacit vitaminy navyse by som tak tragicky nebrala, to nerobi ani moj :)
Dolezite este je vecne a bez hysterie a tlaku mu povedat o svojich pocitoch - ja som napr. mala pocit tiez, ze to neriesi az tak ako ja. Pripadala som si s tym sama a bola som fakt smutna. Ked sme sa porozpravali, vyslo najavo akurat, ze sa o tom so mnou nerozprava, lebo mi nechce fusovat do rozhodnutia, ktore v zasade musim urobit ja - on je aj za adopciu aj za darcovske. Nechcel, aby som mala pocit, ze ma k niecomu vedie, co sa paci jemu. Ale ked sme si to vyjasnili, dokazali sme sa dalej rozhodovat spolu - jemu tiez trvalo dlhsie, kym uplne prejavil, ze ho to trapi rovnako, ak nie viac, ako mna.
Nerob unahlene rozhodnutia, ja si stale vravim, ze niektori ludia nemaju zazrak stastneho vztahu, ja ho mam, aj ked za cenu problemov s detmi. Niektori ludia deti maju a osud im ich vezme (kamaratovi povedali, ze jeho syn sa nedozije viac ako 16 rokov). Nechcem ti hovorit, ze su aj horsie osudy, to je taka klasika, clovek emocionalne preziva vzdy hlavne ten svoj problem, Chcem ti len povedat, aby si emocionalne intenzivne prezivala aj ten opacny extrem - radost z fungujucich veci vo vasom vztahu. Mam pocit, ze si v panike a citis sa pod tlakom, len nerob teraz nic, co budes lutovat. Chodte na vylet do hor, alebo cokolvek, proste mimo domov, alebo chod na chvilku k rodicom - mne to ohromne pomohlo.
este raz, drz sa.

smutne je ze on nema nejako zaujem to riesit :/

mrkva palec hore... velmi pekne napisane... autorke tiez odporucam trpezlivost... netlacit na pilu, na partnera (pises ze nema nejaku velku snahu to riesit - preco? nie pre ten tlak?)... aj to ma svoj vplyv na tvorbu spermii... vyskusala by som rozne preparaty ako maca, kotvicnik a pod... inac poznam aj par, ktory sa nadovsetko miluje... su spolu roky... uz manzelia... obaja zdavi ako repy... obaja plodni... ale spolu dieta mat nemozu.... jej vajicko nechce prijat spermiu... je ako keby alergickae na jeho spermie... to je pech... ale su spolu stale... aj napriek tomu, ze s niekym inym by to mozno islo na prvy sup.... aj to tom je laska... ostat spolu aj ked po niecom velmi tuzime a vieme, ze inde by sme to dostali moozno len tak.... a mozno casom vajicko "zmudrie" a pusti k sebe jeho spermiu...

Pozri, mam ten isty problem, skoro identicky. Viem ti poradit jednu vec - ukludni sa najprv a daj si cas. Opustit ho kvoli tomu je tak vazne rozhodnutie, ze staci, ze nieco nebude fungovat potom s inym (vztah, neotehotnies, budete mat problematicke dieta a pod - je milion moznosti...) tak si to budes vycitat a budu to muky. Predstav si, ze je to naopak.
Tie pocity zufalstva su uplne normalne, akurat nesmu prejst do aktov (nechat sa oplodnit nacierno inym). Pracuj na tom, ze sa posnazis partnera akceptovat takeho, aky je aj s nulovymi spermiami. Len sa priprav na to, ze budu aj momenty, ked si poveis, ze je mi toto treba?...
Neplas sa, mas cas co sa tyka biologickeho casu - daj si cas na spracovanie tejto spravy - bude to mat vela faz - napriklad mensi zaujem o sex ked strati to tajomne caro plodit... alebo pocit neatraktivity, tlak vo vztahu - veci, ktore by si ani najprv nepovedala. Ale ked mas jasny ciel a to je laska k partnerovi, zvladnes to prekonat a casom sa budes tesit z upevnenia vasho vztahu, ver mi, mame to podobne. Adopcia je krasna vec, ale treba na nu dozriet, nesmie to byt nutnost. Darcovstvo je prisne kontrolovane, takze pravdepodobnost, ze dieta bude ok je dost v pohode.
Neplas sa naozaj, neni nic horsie, nez "snahy" otehotniet s tymto mizivym poctom spermii... ked Panboh chce, tak aj motyka vystreli, pri tomto skore je profertil a infolic a vsetko ostatne iba barlicka a placebo (nechcem tym podcenovat silu vitaminov, ale tak zas kde uz ani umele oplodnenie neprichadza do uvahy, vitaminy neebudu az take terno).
Bavili ste sa o chirurgickom odbere spermii?
Bud chapava, pre muza to musi byt iste strasne, jeho zakladna muzska vec nefunguje, ma co robit so sebou.
Ja este napriklad nie som rozhodnuta, k comu pristupime, okrem toho k adopcii mame daleko kvoli roznym problemom, oplodnenie inymi spremiami mi pride ako vyrobenie si decka pre svoju radost... ale zaroven po detoch tuzim. Viac ma ale trapi, ze ich nemozem mat s nim, nez to ze by neboli vobec. Co ti poviem, naplacem sa... ale -... kym rozhodnutie nie je jasne, netreba k nicomu pristupovat, nepanikar, vsetko, co v tejto veci urobis v panike moze mat neblahe nasledky.
Z vlastnej skusenosti viem povedat, ze s partnerom nas to zblizilo, jasne boli aj krizy, ale milujeme sa a zvladneme to. Zvladnete aj vy, len sa rozhodni, milovat partnera je casto nielen o cite, ale aj o rozhodnuti. A ked uz si tak raz urobila, neni fer ho nahradzovat akokolvek. (inym muzom, dietatom, spermiou a pod...) Drzim velmi palce, nezufaj. Zazraky sa deju,. nielentak, ze otehotnies s nula spermiami, ale aj zazrak noveho zmyslu a radosti v inom sposobe rodicovstva, len zostan otvorena. Zvladnes to, zvladneme to.

Ahoj,

Biela kobra to dobre napísala. Nezahadzuj krásny vzťah kvôli tomuto problému, hoci sa ti javí veľký.
Je škoda, že priateľ nie je otvorený darcovstvu spermii. Podľa mňa je to ideálne pre vás. Ty deti mat môžeš, takže kus z Teba dieťatko mať bude. Priateľ ich mať nikdy nebude môcť - teda biologicky. Ale ako bolo napísané nižšie - nie je rodič rodičom tým, že ho splodí, ale tým, že z neho urobí človeka. Myslím, že toto platí dvojnásobne u otca. Matka predsa len musí dieťa vynosiť, porodiť, čo je veľký prínos. Ale biologický otec? Otec je otcom tým, čo dieťaťu dá počas života. Pred narodením toho veľa urobiť nemôže.

Skús sa ešte raz porozprávať s priateľom, či by nechcel ísť touto cestou. Môžete nájsť darcu, ktorý sa fyziologicky bude podobať priateľovi. A chorôb sa báť nemusíš, na to sú testy. Aj keď to, že dieťa bude zdravé nikdy nie je zaručené.

Nezahadzuj Váš vzťah. Čo by som ja dala za to nájsť muža, o ktorom by som mohla vysloviť slová, ktoré si ty napísala. Láska a porozumenie nerastie na strome... váž si ich!

Ahoj. Nechcem ti do toho hovoriť, ale mám viac než dvakrát toľko čo ty, a videla som už veľa zlého. Aj dobrého. Opustiť partnera, s ktorým si 9 rokov, s ktorým si skvele rozumiete, máte spoločné záujmy a plány, len preto, že je neplodný, svedčí dačo aj o tvojom charaktere. Môže byť pravdou, že si zblbnutá, hormonálne nastavená na plodenie a oslepená túžbou po dieťatku, ale z môjho pohľadu ti poviem jedno: Váž si, čo máš, a nezahadzuj to. Môže sa stať, že ak priateľa opustíš, nenájdeš už lepšieho, a dieťa, ktoré možno splodíš s iným, sa nejakým spôsobom nevydarí. A tvoj sen o rodine ostane len snom. Veď aj dvaja sú rodina, a vy už dvaja ste.
Dostala si tu mnoho rád - od povzbudenia tvorby spermií u tvojho partnera, cez darcovské spermie po adopciu, ale každú odmietaš. IMHO si ešte príliš mladá, aby si bola zrelá na materstvo, aby si skutočne dokázala byť matkou. Lebo materstvo znamená obeť, znamená to starať sa o také dieťa, aké ti bolo prisúdené. Či je zdravé, či choré, či sa na teba podobá alebo má gény po niekom inom.
Mimochodom, darcovia spermií prechádzajú zdravotnou kontrolou, takže riziko fyzicky alebo psychicky poškodeného dieťaťa je minimálne. Nevravím, že adopcia je ideálnym riešením, pretože väčšina detí prichádza už do domovov s istou traumou, ktorú je veľmi ťažké prekonať, ale čo poznám ľudí, ktorí boli adoptovaní, je to 50:50. Tak isto môžeš zanedbať alebo pomýliť sa vo výchove vlastného dieťaťa, ako aj toho, ktoré má iných genetických rodičov.

Radím ti zatiaľ jediné: Počkať. Nič ti neutečie. Daj priateľovi čas a šancu popracovať na jeho spermiách, a ak sa to nepodarí, daj šancu vám dvom. Život za to stojí.

Ahojte, dakujem vsetkym za reakcie, geneticke vysetrenie ma hotove, to bolo v poriadku chvalabohu. ale na spermiograme je stale nula. a Z jeho strany nie je velka snaha o riesenie, uz naozaj to nezvladam, nevladzem ho stale do niecoho tlacit, rozhodla som sa ze to budem musiet asi ukoncit, aj ked to bude po 9 rokoch velmi tazke.

a na druhej strane sa bojim aj toho, aby som nedopadla tak, ze otehotniem s hocikym, len aby som to dieta mala, moja psychika je uz naozaj uplne zblbnuta. ani neviem co chcem sama.

a este nieco...moj mal tiez problem,ze mal zly spermiogram.skoro nulovy.predpisali mu folandrol a ten urobil divy.bol 3 krat na skusanom spermiograme,kde vsetko dobre dopadlo a uz ma normalne spermie.netreba hadzat flintu do zita.nas poslali dokonca na genetiku,a nikto nema pravo napisat neplodnost partnera kym sa nepotvria rovnake vysledku,uz po lieceni!!!!!a pre zenu je to pripravok ...inofolic..a este jedna vec,ak mu zistili nulove spermie,boli ste na genetike????aby zistili kde je chyba?

ahoj.on tu neplodnost ma potvrdenu?a neuvazovali ste nad darcovskymi spermiami?ved ak ty sa obetujes a chces s nim ostat tak aj on nech sa obetuje.ci to uz je moc?mat dieta aj ked nebude od neho.ved rodicia su podla mna ti ktori vychovavaju dieta,ak ti ktori ich splodili.mne by to nevadilo.ak s tym nema problem partner tak preco nevyuzit taku sancu?

Drzim ti palce a verim,ze sa spravne rozhodnes ak svojho priatela milujes,a on teba tak to spolu zvladnete,len musite spolu komunikovat.