Mam problem,s ktorym si neviem poradit.Mam pracu,kde pracujem len s ludmi.Ale ked idem po praci medzi ludi,do mesta alebo do nejakeho supermarketu,tak som potom z toho velmi vycerpany.Vyhladavam skor samotu,vtedy si dokazem skor oddychnut.Zvykol som si uz na nu,a aj ked sa stretnem s nejakymi svojimi znamymi,spociatku ma to tesi,ale po urcitom case som uz z toho unaveny,aj preto,ze nie som velmi komunikativny,takze mam pocit,ze sa ostatni v mojej spolocnosti skor nudia.Neviem,co s tym.Rozmyslal som aj o hypnoze alebo nejakom odblokovani,ale neviem,ci to pomoze.Chcel by som chodit medzi ludi s radostou a nie s uzkostou a stiesnenostou vo vnutri.Neviem,ci sa mam zmierit s tym,ze do konca zivota budem sam,ked som si tak na samotu zvykol.
Vycerpanost z ludi - neviem ako dalej
charon
diny
mozno im len nerozumiem a som ina ako oni a mozno by som si chcela rozumiet s ludmi s ktorymi si nemam co povedat, len je ich az moc vela...
diny
to znie cudne co pisem...
diny
neviem sa citit s ludmi normalne. Bud som ticho alebo som up;lne sibnuta a chovam sa tak ze nerozmyslam, lebo keby som rozmyslala, tak potom by som bola ticho...
diny
Chcem aby ma uz niekto spoznal, aby ludia vedeli aka som...a aby ma taku mali radi. Ako je mozne ze ludia s ktorymi sa stretavam sest rokov ma vobec nepoznaju? Citim sa potom sama... Zaroven je to ale moja chyba ze im to nedovolim aby ma spoznali, nejde to...
charon
Ale ako sa branit takym ludom,ktori na vas hodia svoj "energicky hnoj" - teda,ze vo vasej pritomnosti len na vsetko a vsetkych nadavaju,nic sa im nepaci,vsetko negativizuju.Pokusam sa takych ludi pochopit a vypocut,ale je to pre mna ako jed,pretoze po rozhovore s nimi som akoby uplne vysaty a nevladzem pomaly ani stat na nohach.Je vari chyba vo mne???
fraisee
ja viem co by mi pomohlo, tyzden sa dat kdesi masirovat a behat po wellness centre.
Tu Buzzi. Chcela som len poradiť charonovi a aj iným ako zvládať tie ťažkosti,ktoré majú. Pomôcť im ich prekonať.Ja som napísala,že som len čítala a nie,že to tak robím.Ty rozumieš pod pojmom depresák večne na všetko nadávajúcich ľudí? Ktorí žijú stále so starými krivdami? Ohovárajú a druhým prajú len to najhoršie? Ktorí nedokážu nikomu nič odpustiť? Veď každý človek má svoje chyby ale má aj právo na odpustenie a pochopenie. Nemyslíš? A už vôbec si nemyslím,že ľudia by si mali robiť jeden druhému zle, správať sa k druhým bezohľadne a dokonca si navzájom škodiť. Veď každý máme niekedy svoje čierne dni a na to sú predsa priatelia aby sa nám z toho pomohli dostať. Škoda,že si nemôžem spomenuť autorku a názov knihy,ktorá píše práve o tom, ako sa zbaviť depresií a ako sa chrániť pred takzvanými dušenými upírmi.Je to skutočne zaujímavá kniha,v ktorej nájdeš návod ako sa pozitívne naladiť. Tak sa aj Ty pozitívne nalaď, lebo to som chcela povedať a nie nabádať k niečomu zlému.
charon
pre bizzi: Nie,nerobi mi problem pocuvat ich,aj ked to tiez zavisi od toho,o com rozpravaju a ake emocie do toho vkladaju.Ale ludia,ktori sa len vecne rozculuju a na vsetko nadavaju,nic pekne,prijemne od nich nepocujem,tak tito ludia mi fakt nic nemozu dat,okrem skusenosti,ze sa im mam vyhybat.Nemyslim tym,zeby som si nevypocul ich osobne problemy a neporadil som im,ale ked stale rozpravaju len o praci,nadavaju na kolegov,politikov,novinarov....,je tazke a asi aj zbytocne snazit sa im nejako pomoct,pretoze oni to ani nepotrebuju,len chcu zo seba dostat ten "dusevny hnoj",ktory ich tazi a hodit to na druheho.A z takych ludi som fakt velmi unaveny.Ale napriek tomu mam ludi rad,a velakrat som im uz robil "butlavu vrbu".Ale niekedy uz fakt nevladzem pocuvat.To,co pocitujem ja,nikoho nezaujima.
jefima
charon,píšeš o pocitoch,ktoré sú mi veľmi blízke.Tiež si nemyslím,že ľudí nemám rada ale vždy sa teším z práce domov až zavriem za sebou dvere.Pracujem v zdravotníctve a preto je v mojej náplni práce byť milá,usmiata atď.V spoločnosti aj keď priateľov nevydržím dlho a spoločen.akcie? Nula bodov.Nahovárala som si že som nespoločenská,nekomunikatívna pretože všetko si vybijem v práci.Samotu milujem.Je to zlé?
