Ahojte
Už veľmi dlhú dobu premýšľam o tom čo robiť a čo zas nerobiť, no neviem sa pohnúť z miesta a nemám sa komu zdôveriť a tak ak si toto skutočne niekto prečíta, tak budem rád a prosím ho aby sa poučil a neskončil ako ja.
Kde začať. Som obyčajný 17 ročný chlapec - život predomnou, no veľa vecí už za mnou. Som zo zabezpečenej rodiny, nič mi nechýba, vždy mi bolo dobre. Mám dvoch mladších súrodencov. Už od 15 rokov sa o seba starám sám. Doslovne - už v 15 som pracoval v zahraničí v rôznych krajinách a pracujem dodnes. /verte či nie naozaj som pracoval aj keď načierno/
Otec tiež pracuje v zahraničí a vidím ho iba párkrát do roka a to bol aj hlavný dôvod vycestovať do zahraničia aby som s ním bol, no keď som tam prišiel tak sme ani vôbec neboli spolu. :/ Mama ta na mňa nikdy nemala čas a vždy sa starala o mladších súrodencov. Nechcem povedať že som zle vychovaný. Som slušný chlapec, ktorý už ale začína robiť problémy, no dodnes mám úctu k rodičom - keď idem vonku tak im vždy poviem kam idem atď. Takže zlý niesom.
Mám aj priateľku už takmer rok. Miloval som ju. Dal som jej všetko, no postupom času som ju prestal milovať pretože mi veľmi ubližovala. Klamala ma, podvádzala ma, robila hlúposti zatiaľ čo ja som pracoval ďaleko od nej a od rodiny. Minul som s ňou skoro všetky peniaze čo som zarobil, nie nebola zlatokopka ale ja som to tak cítil že jej to chcem dať. Pomohol som jej z problémov atď.
Aj kamarátom som veľa pomohol, vždy keď mali problém tak som im pomáhal. Niesom jeden z tých čo majú 1000 kamarátov na internete a ani sa s nimi nepoznajú. Mám ich zopár no verím im .
Ide hlavne o to že už čoskoro príde čas na to aby som odišiel z domu, pretože to tu nenávidím, nenávidím svoje okolie. Mám pocit že ak sa ľudom neozvem tak na mňa zabúdajú a nemyslia na mňa. Priateľke stále niečo vadí a stále mi robí zle. Rodina na tom tiež nieje najlepšie.
Mal som a stále mám plán do života čo chcem urobiť. Je to veľmi šľachetná a dobrá vec. Pomôžem veľa ľudom, chcem tomu dať celý svoj život. Ale cítim sa prázdny. Som silný chlapec no vo vnútri som prázdny pretože mi veľa ľudí ublížilo. Proste nedá sa tu napísať všetko čo sa stalo a čo sa možno ešte stane. Počas nocí plačem, pretože nikdy som si nemyslel že takto skončím. Preboha veď som nič zlé neurobil, chcel som vždy každému iba dobre, nikomu som nič zlé neželal. Proste neviem prečo sa to deje.
Skutočne som krásne zabezpečený, mám všetko čo by som mohol chcieť /nie nevyužívam to - všetko čo mám si kupujem sám, nechcem peniaze rodičov/ som aj pekný chlapec, dievčatá sa za mnou otáčajú, píšu mi atď. Moja priateľka je najkrajšie dievča na škole. Všetci ma poznajú. Mám peniaze. Proste nič mi nechýba ale ja už neviem ako ďalej.
Som rozhodnutý opustiť svoju priateľku, tak ako ona opustila už raz mňa no vrátila sa ku mne. No bojím sa že sa jej niečo stane a bude to moja vina. Bojím sa že ju neuvidím a že si znepriatelím veľa ľudí. Chcem už čoskoro odísť preč - zmazať svoju minulosť, zrušiť internet, zlomiť simku v telefóne. Zbaliť si veci, usmiať sa a nemyslieť už na minulosť. Ale nemôžem. Škola ma tu drží a ja už nevládzem každý deň pred kamarátmi, učiteľmi, rodinou, priateľkou a ďalšími predstierať že je všetko ok. Už takto dlho nevydržím. Nikdy som si neublížil, no bojím sa že už dlho tu už nevydržím. Viem čo bolo bolo, čo bude to bude ale ja už iba čakám na ten deň.
Chcem niekoho objať no nikto tu nieje. Som sám, prázdny iba s myšlienkami. Začal som piť alkohol, znovu fajčiť a už chcem siahnuť po drogách. No nechcem takto skončiť, ale nemám to komu povedať a tak to píšem tu. Ak niekto zažil niečo podobné ako ja, ak mi môžete nejako poradiť, čo robiť ďalej, tak budem rád. A dúfam že nespadnem na dno ale pôjdem si za svojím snom.
