Život je dar?

Príspevok v téme: Život je dar?
burnedout

Niektorí ľudia vehementne tvrdia, že život je dar. Ale prečo by mal byť? Ja som na tento svet nechcel a myslím, že ani jeden z rodičov moc nechcel. Aspoň som si pripadal ako príťaž celý život.

Mňa sa nikto nepýtal, či chcem ísť na svet. Život ma nebaví odkedy ho vnímam. Je to pre mňa len utrpenie. A chcem to už skončiť!

Mesačný princ

anjelik * - ,,pretože slabosť rovná sa depresia, smútok, nechuť žiť, uvažovanie o konci.,,

S touto tvojou vetou nesúhlasím ale je to môj názor, tak to prosím ťa tak ber :)

Slabosť je strata niečoho...mne depresia a moje myšlienky dali oveľa viac ako by som získal ak by som depresiu nikdy nemal. Usmieval som sa často cez slzy, vedel som prekonať rôzne životné udalosti lepšie ako ktokoľvek iný, uvedomoval som si viac vecí, mal som pozorovací talent...jednoducho mi tieto myšlienky a práve tá ,,slabosť,, priniesla oveľa viac do života, ako keby som tieto emócie a myšlienky nikdy nepoznal.

ale to len tak na okraj :) Pekný večer :)

anjelik *

Ak myšlienka na samovraždu má človeka utešiť a ty to považuješ ešte aj za múdre?? No, skôr asi nie. :o)
Ty sa nevieš preniesť cez to, že som ťa označila za slabého. Je to pravda, pretože slabosť rovná sa depresia, smútok, nechuť žiť, uvažovanie o konci. Opakom je sila, chuť žiť, tvoriť, usmievať sa. Tak kam patríš ty? Nie, smútok nie je prirodzený stav, smútok je stav neprirodzený životu, lebo život nepodporuje, ale zabíja. Zabíja chuť žiť. To predsa musíš cítiť aj sám.
Či mi záleží na tebe?..na tvojej kktnej osobnosti ani najmenej, ale záleží mi na tebe ako na bytosti, ktorá sa trápi a nevie si rady. Preto ti venujem svoju pozornosť, lebo pre mňa je prirodzené pomáhať životu, lebo ja sama ho reprezentujem. A život by mal predsa stáť na strane života a nie na strane smrti. O ktorej si ty tak naivne myslíš, že je východisko zo všetkého. Viac sa mýliť nemôžeš. :o)
Pozri, ja nie som ani blbá, ani naivná, dobre vidím, akí sú ľudia, aký je svet, kam smeruje táto spoločnosť, ale to predsa neznamená, že sa teraz všetci pozabíjame, chytíme sa za ruky a jebneme sa zo skaly ako lumíci. Proti slabosti treba postaviť silu a to silu uvažovania a nie smútok a fakt pičovinu roka, že myslieť na samovraždu pomáha. No pobavil si ma, vďaka. :o) Ak už chceš myslieť, tak mysli tak, aby si sa cítil lepšie a nie horšie. Už konečne skús pochopiť, že všetko začína práve myšlienkami. :o)

Kýčera

Ty si píšeš svoje a ja PRAVDU! Ver si čomu chceš, ja za Tebou nebudem cestovať do severskej krajiny, kde žiješ a presviedčať Ťa o opaku. Za všetkým, čo som Ti adresovala, si stojím. Trápia Ťa výčitky? Žiaľ, s tým Ti ja nepomôžem. Poriadok v hlave a vo svedomí si musíš spraviť SÁM!

burntout

Kýčera
Za prvé, pekné od teba, že píšeš, že tebe na mne záleží. Ale myslíš, že tomu verím? Ty sama tomu veríš? Nikdy som nemal pocit, že niekomu na mne záleží a teraz mám niekomu na nete veriť, že mu na mne záleží?
A za druhé, tak sa správaš aj k svojím blízkym, na ktorých ti záleží, keď im je zle?
Tým, že som reagoval na toho chalana som len chcel vedieť, čo mu je. Že možno nájdeme nejaké spoločné problémy a podporíme sa. Napísal som síce, že sa k nemu pridám k samovražde, lebo som bol na dne. A ako povedal jeden múdry človek: Myšlienka na samovraždu je silný útešný prostriedok. Človek s ňou prežije hociktorú zlú noc.
A prečo by človek na dne potreboval hneď hospitalizáciu? Smútok je prirodzený pocit, tak ako radosť. Má vždy svoj dôvod a je podľa mňa choré nazývať niekoho slabým, keď sa posťažuje, že život ho dojebáva a zráža na kolená. Alebo dajme si všetci tabletky, elektrošoky, veď to je paradise žiť v tejto skurvenej spoločnosti. Smútok je zakázaný.
Ľudia mi tu dávajú kúsok zo seba? No neviem, podľa mňa som im ukradnutý. Len sa vypísali a idú ďalej. Je im jedno ako skončím. Môj názor.

Kýčera

Burntout, keďže si môj príspevok vonkoncom nepochopil, tak Ti to vysvetlím. Ja a aj Anjelik* sme Ťa objavili v téme "Samovražda", preto sme Ti opäť napísali. Prečo? Lebo nám na Tebe záleží! A k tomu, aby som Ti zabránila v takom konaní, som napísala to, čo som napísala. Vôbec som sa na Tebe neventilovala! Za tým, čo som Ti napísala, si stojím, nič neberiem späť, nič neľutujem, dokážem s tým žiť! Nenárokujem si to právo, že akurát môj príspevok zmenil Tvoje rozhodnutie, to teda nie! A aby som dosiahla to, aby si tu s nami BOL, MILOVAL a ŽIL, vytasila by som na Teba zbrane aj toho najťažšieho kalibru, to mi ver! Keďže som na Teba naďabila, nedokážem ľahostajne prejsť okolo. Prečo som to spravila? Aby som dokázala ŽIŤ SAMA SO SEBOU a nevyčítala si, že som mohla, mala...a nespravila! S takouto témou sa nežartuje, to je vážna vec! Ak si sa tam pridal, znamená to, že je to výkrik do tmy! Viem, že ten, kto o tom hovorí, nemusí to aj nutne spraviť, ale čo AK ÁNO? Preto som Ti napísala tú hospitalizáciu, bo od myšlienok k činom vedie zradná cestička. Vytočilo ma, nahnevalo,... že admin necháva túto tému, príspevky navádzajúce k poškodzovaniu zdravia, niektoré hraničiace s Trestným zákonom,... ale ak niekto napíše svoj názor, či povie, že dačo je fejk, tak ho maže, dáva upozornenia, hoci týmto nik nikomu neublíži ani na tele, ani na psychike. Toto je najťažšia kategória z daných tém, každý Ti tu dáva kúsok zo seba, odovzdáva svoju energiu...Len treba daných ľudí a tú energiu rozlíšiť...Máš tu kopec príspevkoch od ľudí, kt. Ťa CHÁPU/aj keď to nenapísali/, kt. prežili to isté, napísali ako to zvládli oni sami, že sa to dá, išli so svojou kožou na trh, dali návod, vložili čas, energiu a kus srdca svojho, kt. tiež nie si ľahostajný. Hodili Ti lano, aby si sa po ňom vyšplhal hore!!! No a potom sú príspevky, kt. Ťa hodia späť do toho bahna, presne do toho istého, v kt. tá konkrétna osoba je. Tak maria dobré úmysly iných dobrých ľudí, ničia ich prácu a ukradnú to, čo patrilo len Tebe. Nik z nás nevie ako sa cíti iný človek, hoci má tú istú diagnózu,...Existujú však ľudia, kt. VEDIA, DOKÁŽU a SPOZNAJÚ iného lepšie ako on sám seba!!! Je mi jasné, že si spravíš po svojom, v konečnom dôsledku je to TVOJ ŽIVOT!

burntout

nikolka

Súhlasím, že v minulosti síce nemali toľko vymožeností a znalostí ako dnes, ale ľudia neboli toľko v strese, nebol taký spoločenský tlak, ľuda boli viac spätý s prírodou a hlavne jedli jedlo a nie chémiu.

"človek celý život pracuje aby mal peniaze a nakoniec zistí že za ne si šťastie vôbec nekúpi"
Je to pravda, i keď ja by som to zmenil na: "človek celý život pracuje, aby mal peniaze, za ktoré si potom v starobe bude kupovať zdravie, ktoré si aj prácou zničil".

Sara to všetko som skúšal, aj skúšam. Niekedy však tie dni sú také hektické, že proste nemám čas na meditovanie, alebo hľadanie niečoho pozitívneho z daného dňa. Niekedy to proste zase nepomáha.
Niekedy ma zas premôže taký pocit, neviem to presne opísať. Jednoducho žiadna nálada, žiadne pocity, bez duše, bez života, čistý zombie. Unavené telo, unavená duša, som sarkastický. Ľudia sa ma pýtajú "si v pohode? vyzeráš hrozne".."že díky, lebo cítim sa fantasticky". Usmeje sa na mňa pekné dievča, so mnou to nič nerobí (nie som teplý). Kedysi by som bol z toho celý happy.
Nemám vtedy chuť na nič, ani na nikoho. Chcem mať pokoj od všetkého a chcem byť sám so sebou.
Ono sa to potom po čase zlepší, nejako sa z toho vysekám. Po nejakom čase sa to však zas vráti a takto dokola.
A aj preto som písal, že mi príde všetko zbytočné, a že život je len boj a nie dar.

P.S.: Chcel som sa len niekde vypísať trocha. Nemusíte dávať rady.

*nikolka*

Hovorí sa že niekedy človek musí spadnúť na samé dno aby sa prebral ... aj v mojom živote to tak bolo... a som za ten pád na hubu rada pretože inak by som pokračovala v zlom živote aj ked to bolelo ... Dnešná doba je veľmi zlá...vidíte to? máme dá sa tak povedať všetko ale asi aj zároveň najnešťastnejších ludí za históriu ludstva... niekedy ľudia nemali nič a boli šťastnejší vzťahy vrúcnejšie a nebolo toľko chorôb a depresií mladí sa nehádzali pod vlaky a nebolo toľko samovrážd.... dnes sa sústredujeme len na peniaze a myslíme si že sú najdôležitejšie myslíme si že tí čo majú peniaze sú automaticky aj šťastný že tí ľudia vyobliekaný do drahých šiat na drahých autách že im je čo závidieť.. nie nieje.. ja by som svoj obyčajný život nevymenila za nič.. aj keby som mohla žiť ako ten politik alebo nejaká zbohatlíčka a mohla si všetko kúpiť.. napadol ma jeden citát ktorý som čítala prednedávnom.. človek celý život pracuje aby mal peniaze a nakoniec zistí že za ne si šťastie vôbec nekúpi.. je to pravda.. tiež je pravda že peniaze preveria ľudí okolo vás.. vytriedia tých čo naozaj za niečo stoja a tých ktorý sú s vami len pre ne. Ja som sa naučila svoj život milovať nech je akýkoľvek. Aj s chybami aj s krásami ktoré ponúka. Naučila som sa dakovat za naozaj pre ľudí každú maličkosť pretože je to dar. Každý krásny deň kedy ta niekto poteší kedy sa ti podarí hocijaká maličkosť je úžasným darom. Naučme sa to vnímať a dakovať zato.

mam57m

Áno, život je dar. Ak svoj život nezvládaš, tak sú tu na to LEKÁRI, psychiatri a psychológovia.
Najlepšie je mať svojho psychiatria čím skôr a budeš mať o to menej problémov.
Nežijeme v spoločnosti, ktorá Ti život vopred naliňajkuje. Ale malo by to byť tak. Vláda by sa mala postarať o to, aby mal každý istú prácu.
Kto nepracuje, tak by mal skončiť v base a nielen preto, ak si človek vypije a nikomu nič nespraví.
Či ako budeme sa koncentrovať len na chytanie alkoholikov???
Do mňa je.la s autom úplne triezva osoba, ale to už neriešim.
Prečo by sme si nemohli vytvárať pracovné miesta len tak, aby ľudia mali prácu??? To podlieha nejakým konvenciám alebo tak, že ako sa má správne myslieť a správať???
Nemáme voľné pracovné miesta, lebo sme k nám pustili kobylky, ktoré sú pre nás ako Božím trestom. Potom príde čo, v rámci globalizácie??? Krv v riekach a tak ďalej??? Alebo že by to už aj prišlo???
Nie je už na čase, aby sme sa zobuli a tak? Však lepšie nie, že??? A my tu môžeme všetci pokapať od hladu. Áno, aj to je cesta.
Guten Morgen, Grossmutter.
Ja preto, že mám dobre miesto, nebudem mlčať, lebo mi záleží aj na šťastí ostatných. Tomu sa hovorí altruizmus a som na neho patrične hrdý, aj keby som o všetko prišiel.
Všetko treba rozdať chudobným - J.K.

anjelik *

Sára, má právo cítiť všetko..právo áno. Lenže práve to, že si to právo uplatňuje, ho priviedlo do stavu, kedy sa chce zabiť. To sila nie je, ale slabosť, pretože nemyslí tak, aby sa cítil dobre, ale cíti sa zle. Sama si to popísala, že kam môže viesť zmena myslenia. To nebola kritika, len vysvetlenie, prečo je tam, kde je a čo musí zmeniť. Slabosť = depresia, pokles životnej sily. Ako dospieť k nárastu sily, tu už bolo popísané viac ako dosť. Aj tebou. :o)

prebudena1991

Zivot je krasny ale vie byt aj tazky... Radila by som ti aby aj ked viem ze to bude tazke nechat minulost minulostou odpustit ludom co ti ublizili a zit svoj zivot najlepsie ako vies.. Ja som mala tiez tazky zivot otec nas opustil ochorela mi mama zradili ma ludia ktorych som povazovala za priatelov.... Ale pochopila som aky to malo vyznam ludom co mi ublizili odpustila som a ulavilo sa mi.netreba sa hnevat na druhych pretoze kazdemu sa vsetko vrati naozaj nedus v sebe hnev skodis si namiesto toho sa naozaj sustred nato zaco si vdacny a nato co mozes v zivote vylepsit ja som v zivote tiez viackrat zacinala odznova ale nelutujem uz rozmyslam inak a.som silnejsia osobnost.