Viem to uz davnejsie ale viac ma to zacalo trapit az poslednu dobu. Zistila som ze ludia v okoli, spoluziaci a kamarati ma nemaju radi, vlastne ma nenavidia. Som dost uzvarety clovek a neviem si nikoho pustit k sebe blizsie, neviem sa s nikym zabavat a uprimne sa porozpravat, ku vsetkym sa spravam tak, akoby to boli cudzi ludia. Problem je vsak v tom, ze inak to neviem. Nemam si s ludmi co povedat, nemyslim to tak, ze by som sa povazovala za nieco viac ale ked citim ze s tym clovekom nemam tolko spolocneho pride mi zbytocne tvarit sa, ze to tak nie je. A citim to takmer ku kazdemu. To je asi dovod preco ma nemaju radi, neviem si vsak vysvetlit preco ma nenavidia. Nezazivam vyslovene sikanu, pretoze z oci do oci si ku mne vsetci dobri ale od ostatnych sa dozvedam, ze ma ludia neznasaju, moju povahu,vsetko. Pocula som o sebe dost vulgarne nadavky a nemam pocit, ze by som niekomu vyslovene chcela zle, tak neviem preco tolka nenavist. Som prvacka na vyske myslela som si, ze to tym skonci a najdem si novych kamaratov ale nie...akoby to stale islo so mnou, nie som sympaticka ludom... podla slov ostatnych som vulgarna, drza, arogantna *****, ale stale neviem dovod, preco. Vraj tak dokonca aj vyzeram ..Nepijem, nedrogujem, nefajcim, nenadavam, nesexujem... jedine co robim je to, ze sa s nikym neviem otvorene porozpravat. Tak preco tolko zlych vlastnosti???
Nenavidia ma
Tiez to zazivam od detstva. U mna sa to na vyske trosku upravilo ale ako sa ludom cesty rozisli, vztahy sa rozpadli, co je aj prirodzene.
Co si ale ja vsimam je, ze ludia mi takmer nevedia povedat nieco bez toho, aby mi nevyrabali komplexy. Moja matka ma od detstva porovnavala so sestrou a tak mi ostalo v hlave, ze si mysli, ze je lepsia. Pritom ja sama mam vyssie vzdelanie a viac talentov ako ona. U nas sa totiz ocenovala len krasa a moj vyzor kazdy vzdy kritizuje. Nechapem,preco to ti ludia robia. Hlavne zenske. Vzdy maju potrebu povedat, co je na mne nepekne, skarede. Pritom maju sami kopec chyb, ako vyzorovo aj povahovo.
Ludia nedovolia, aby sa mal niekto lepsie ako oni, ba dokonca ani rovnako dobre ako oni...
A tak nam, co nas ludia nemaju radi a chcu aby sme sa umarali v depkach, neostava len zacat sa mat radi sami a mat zmysel zivota v inom nez oblubenosti u druhych ludi. Howgh.
musis sa naucit mat rada samu seba
Nenavist je opakom lasky. Ked tu lasku nevies davat ludom, respektive mas strach z odvrhnutia, sklamania, tak mozes tulasku darovat niekomu inemu respektive zvieratam, prirode, sebazdokonaleniu (sport,cvicenie, plavanie) Ten kto ta nenavidi, je jeho problem. Ty bud pozitivne naladeny a ignoruj ho. Prejav lasku a priatelstvo tomu kto si to zasluži.
!!:
Vysvetlenie je také, že ked a clovek na nieco hneva (napríklad nahneva ma ja nvm sofer autobusu - tak tym vznikne ze ja sa hnevam .. ked to dam hned najavo, napr. ze sa tvarim prekvapeno ze "vy sofer, co sa mate tak dobre sa mi tu idete stazovat?" tak ten sofer samozrejme nechce byt za neschopného a preto to zahovori do autu niecim neosobnym napr. nemam prosto rad ked ludia chodia v spinavych topánkach do autobusu.
Ak by som si tento hnev v sebe nechal, samozrejme ze potom by som ho zo seba dal von na niekoho iného:
(a toto je si myslim mozno tvoj pripad .. ze ludia idu okolo, ponadavaju si na teba a idu zase dalej ..... inak povedane to ze oni sa hnevaju s tebou nema nic spolocne.
Takze odpoved na otazku preco sa hnevaju na teba znie: nehnevaju sa na teba. hnevaju sa na nieco/niekoho iného, na teba si len dovoluju lebo sa nebranis. (zrejme pochadzaju zo rodin kde su zli rodicia, zo zlych stvrtí a podobne)
V podstate ale tvoje "nestastie" je sposobene tvojim neprejavovanim. Z mojej skusenosti je to akesi cakanie "kedy pride uz konecne zivot". Mozno v sebe mas mnoho podnetov (chces robit to a to, povedat to a to to, ist dakam atd atd atd akoby nekonecno neprejavených podnetov.
A cim viac stupa pocet týchto podnetov (sebapotlacovanie) tym sa citis horsie akoby mozno : ) Toto spravanie ktore pouzivas mozno sposobilo to kde si vyrastala, ako obranna reakcia voci niecomu / niekomu.
Napríklad sa Vasi vela hadaju: tak chces nepocuvat. Alebo ta otravuju surodenci tak chces nepocuvat tych. Alebo sa o teba nezaujimaju kamaratky tak ty ich tiez nechces pocuvat .. V podstate nejde o to pred cim chces utiect, ide o to co v skutocnosti chces : ) Teraz to este neexistuje, nevidis ani cestu ani riesenie ... postupne to vsak vytvoris : napríklad zacni k sebe hovorit, zacni sa so sebou sama rozpravat :) Tak nahlas aby si sa pocula ... hovor hovor hovor .. cim viac budes hovorit, tym viac podnetov prejavis a "vratis sa spat na kolaj stastneho zivota" :_)
Nie je to nic vonku, iba prosto zacni byt k sebe uprimna, napr. nahlas si povedz ze sa ti nepaci ako sa k tebe spravaju spoluziaci, ulavi sa ti. A potom ked uz nebudes mat vnutorny podnet k hnevu (hnev vyprcha) zacnes mat podnety k radostiam : nieco na styl : dobre uz som sa vyvravela, uz som sa vyhnevala, teraz by som si dala nieco dobre na jedenie a pozrela daky serial zaujimavy, alebo prosto to co citis ze ta bavi, kazdemu spravi radost nieco ine. Mne sa napríklad pacia vianocne pesnicky ako Let it snow :D Velmi mi to pripomina taka krbove Vianoce, taku pohodu.
Vela stastia , zabavy a prejavovania prajem, vsetko sa na dobre vrati :_)
nuž všade vláčiš seba, preto zmena okolia ti nepomohla. Nemáš sa rada, si zranená, niečo si nespracovala a stále to v sebe dusíš, nepustila si to von. Asi dosť nahovno detstvo, žiadna radosť zo života, nič. Len prežívaš zo dňa na deň. Zasekla si sa niekde. Aj keby si odišla do zahraničia, všade by sa k tebe ľudia správali rovnako - lebo niečo v tvojom zranenom vnútri "smrdí" a ľudí okolo ten smrad proste dráždi. Čo si nechceš priznať? Čo chceš zatlačiť do zabudnutia?
