Ahoj všetci, chcela by som sa niekomu zveriť no akosy neviem nabrať odvahu osloviť niekoho blízkeho, tak píšem sem...možno mi niekto pomôže....
V poslednej dobe som stále akási smutná, nič ma nebaví a rozmýšľam o divných veciach...aj o smrti - priznávam, no tým nechcem povedať, že by som sa chcela zabiť...len neviem nájsť ten správny smer...V 16 som mala prvý sex - najotrasnejší zážitok môjho života, chalan s ktorým som chodila (o 8 rokov starší) ma doslovne pretiahol. Nikdy som to nenazvala znásilnením a nikdy som to nikomu nepovedala. Odvtedy som mala problém s chalanmi a zo začiatku som sa im vyhýbala. Potom mi však asi preplo a začala som si naplno užívať. Každého chalana som využila a odhodila...bola som hlúpa a tie moje sexuálne prešľapy ma doteraz mrzia. Lenže pred rokom som stretla môjho terajšieho priateľa a on ma prinútil ísť inou cestou.. Len jemu som povedala všetko o svojom prvom milovaní a ostatných vzťahoch...pochopil ma a nikdy na mňa v ničom netlačil.
Teraz mám ročný skvelý vzťah, doma je všetko ok a napriek tomu nie som šťastná. Občas sa len tak rozplačem a na všetkých som občas nepríjemná. Neviem vysvetliť tieto moje stavy, ale čoraz viac sa uzatváram do seba....a asi pred mesiacom mi umrela starká (ktorú som nadovšetko milovala) a od vtedy už naozaj nevládzem...mám pocit akoby som bola na konci svojej cesty, akoby som nemohla dýchať....viem, že mám priateľa ktorý ma miluje a aj ja jeho, rodinu ktorá mi je oporou a tiež priateľov, ktorí ma nesklamú...tak prečo sa cítim tak zúfalo?
pomôže mi niekto?
ďakujem všetkým, čo sa mi snažíte poradiť....naozaj ďakujem vám :-)
anonymus - beriem tabletky, myslíš že ten smútok a zlé myšlienky môžu spôsobovať aj hormóny? Tiež som nad tým premýšľala...predtým ako som ich začala brať som sa cítila bezstarostná a všetko som mala "na háku"...to bolo to obdobie sexuálneho harašenia....ak je to teda aj tými tabletkami, čo mám robiť?
7megan..neberies nahodou hak?
Megan cas je najlepsi liek na vsetko...Ani moj prvy sexualny styk nebol bohvieco, ale kvoli tomu by som sa netrapila.Musis mat vzdy nejaky ciel, na ktory sa budes tesit.
Megan,je fain,ze si si uvedomila,ze si sa dala tou blbou cestou,len z akehosi trucu,chcela si mozno ublizovat,lebo bolo aj tebe ublizene.Ale dosla si na to,ze to nie si ty.Si ina vo vnutri.Ten tvoj plac,smutok,to je nieco,co ta dusi a teraz si myslim,ze to v tebe vyvolala smrt tvojej starkej,ktoru ako pises si velmi lubila.Myslim,ze by si sa nemala prilis uzatvarat do seba,snaz sa chodit hlavne do prirody,kde je klud a relax.Nemysli prilis na minulost,lebo je lepsie sa pozerat do predu.Kazdy clovek porobil v zivote mnoho chyb,niekto sa z nich poucil,niekto ich robi stale.Ak to nezvladas,zajdi za psychologom,vyrozpravaj sa a hlavne sa neobvinuj.Zivot je niekedy tazky,ale aj zaujimavy a prinasa aj obrovske zmeny,len sa nesmies bat.Cim clovek viac zazije,myslim dobre aj zle,tym je silnejsi a napreduje dalej a ovela viac si vazi to,co pred tym ignoroval alebo si nevsimal.Ked budes smutna pocuvaj radsej veselsie pesnicky,alebo chod medzi ludi a skus mysliet pozitivne a ver tomu,ze aj ty najdes svoje stastie.Ako pises,mas priatela s ktorym sa lubite.Uz to je uzasne.Uz len dat do poriadku myslenie,zabudnut,alebo aspon sa snazit nemysliet na minulost a vsetko bude ok,uvidis.Smutne obdobie ma snad kazdy clovek.Ja si tiez poplacem sem tam,aj ked musim uznat,ze v minulosti som plakala velmi casto,ale pomahalo mi to,velmi.Takze,drzim ti palce,bud silna,urcite to zvladnes!
No som rada, ze teraz si nabrala iny smer a mas okolo seba ludi,kt. na tebe zalezi. Skusila si im toto vsetko povedat?Niekedy to bvelmi pomoze a niekedy naopak pomoze zobrat si nejaku melancholicku hudbu alebo sa ist prejst a urovnat si veci v hlavicke len ist nevediet a rozmyslat preco su veci take ako su a ake by mohlo byt riesenie
