čakať?nečakať?

ahoj, chcela by som radu. Už zopár rokov sa stretávam s jedným chlapcom. Zo začiatku to bolo také polovičné kamarátstvo s výhodami, pretože sme sa nestretávali len kvôli posteľným radovánkam. Chodievali sme aj na výlety všade možne a pomáhal mi, keď som niečo potrebovala. Toto všetko zaprčinilo,že ja som počase chcela niečo viac, nečakané...V podstate som si myslela,že sme normálne vo vzťahu akurát sme si o tom nepovedali...on ma však pri jednom rozhovore na danú tému vyviedol z omylu a odvetil,že ma má rád a záleží mu na mne,ale viac z toho bohužiaľ nebude. Myslela som si,že je v tom niekto iný, no nebol. Vysvetlil mi, že to nerobí ani kvôli sexu, keby hej tak so mnou nechodieva po výletoch a netrávi toľko času a tiež by sa stretával aj s inými babami, tvrdil, že so mnou mu je proste dobre. Nevedela som si to vysvetliť,keď tvrdil, že so mnou rád trávi čas, ale nie som tá pravá, že sa mu nezdá, že to je to pravé orechové. Asis i predstavuje, že vzťahy sú ideálne, bez kompromisov a hádok. Nechápala som to, prečo potom toľko času mi venoval a nehľadal si tú jeho spriaznenú dušu....Ukončili sme to, nemala som energiu v tom pokračovať, a nechápala som, že taký je. Zároveň som na ňom videla, že ho to veľmi trápi, no tiež som nevedela pochopiť prečo, veď on si to sám rozhodol. Zostali sme v písomnom kontakte.
Uplynul potom nejaký čas (zopár mesiacov) a my sme sa opäť stretli a povedal mi,že keby sa niečo medzi nami stane,tak nech viem,že u neho to stále nič nemení...Samozrejme,že sa po nejakej dobe niečo aj stalo a ja som do toho znova spadla a začala si nahovárať, že možno vtedy nebol pripravený a neuvedomoval si to. Opäť sa to vyvíja v podstate rovnako, akurát tentokrát sa ma nebojí už chytiť ani na verejnosti za ruku, prípadne ma pobozkať (ale medzi kamarátmi takéto činy nerobí), taktiež jeho rodičia o mne vedia, ale čo im povedal, že je medzi nami to neviem. Mám dojem, že trávime spolu viac času ako predtým a aj je ku mne milší. Hlavou mi teraz zase začínajú behať myšlienky, že chcem proste normálny vzťah a keď sa ma niekto opýta na to, či mám priateľa môžem povedať áno a nie rozmýšľať , čo to medzi nami je. Zdá sa mi,že sa ku mne chová lepšie ako tomu bolo predtým, ale možno si to všetko len nahováram a prikrášľujem. Čaká ma teraz, pre mňa, veľmi ťažké obdobie, bakalárske štátnice a potrebujem podporu,ktorú viem, že u neho mám. No na druhej strane mi stále v mysli behajú myšlienky, že či z toho niečo bude, stále dúfam. Plánujem s ním opäť viesť rovnaký rozhovor ako vtedy, myslíte, že tam je nejaká šanca, že by z toho mohol vzniknúť vzťah? Dokážu sa v človeku zmeniť city? Predpokladám však,že všetci poviete, aby som od neho dala ruky preč, čo si aj ja uvedomujem,že takto to ďalej nemôže ísť...no potrebujem aspoň nejaké rady, ako potom zvládnuť to ťažké obdobie,ktoré bude bez neho nasledovať, lebo viem,že tentokrát to bude musieť byť už aj bez písomného kontaktu. Bojím sa, že ma to vyvedie z miery a ja nebudem schopná sa sústrediť na školu ani na ostatné veci. Veľmi ho mám rada a teraz mám pocit, že nikoho iného už nebudem nikdy chcieť. I keď mi ublížil, bolo to to najlepšie , čo som doteraz zažila, zároveň viem, že ja som jeho jediné dievča, s ktorým kedy spal,trávil toľku času, venoval sa mu a všetko podobné. Všetky vaše názory si rada prečítam a možno získam nový pohľad na vec, prípadne sa mi otvoria oči.