Nenávidím samého/ú seba a svoje telo

Mam cely zivot psychicke problemy.
Hlavne s telom. Mam 22. Odjakziva som bola obezna na vysku 175cm som mala 75-80 kg...17 rokov.Zacala praca...zacala som chudnut , nie cvicenim..ale vracat..najskor to bolo v poriadku, lahke schudnutie ale neustale obvinovanie, vycitky, pri pohlade do zrkadla som ho chcela vzdy rozbit. Potom znova som prestala .a pribrala.
Minulym rokom sa to ale zvrtlo. Odisla som do zahranicia so 75 kg na jar vo februari.Prisla som v novembri s vahou 52! Za ten cas som cvicila, behala, nejedla a samozrejme tazko pracovala 7 dni v tyzdni na nohach a manualne, bala som sa zjest co i len suchu ryzu, lebo som si nahovarala ze priberiem. Tolko som studovala potraviny, az som sa zcvokla , a bala vsetkych, no pacila som sa samej sebe.taka chuda a vysportovana.
Prisla som spet domov. Krasna o 20 kg lahsia. Za 9 mesiacov.prislo normalne jedlo, normalna strava . Normalny mierny pohyb. No znova vracanie. Telo mi to ale vratilo. Dostala som tazku alergiu na vsetky potraviny ktore som odmietala. Dostala som herpes v casti pazeraku a samozrejme modrinu na vajecniku.... niekedy sem tam zajdem na zachod ked zjem naozaj nieco tazke ..nemozem to v hlave ustat co to vsetko obsahuje a ze priberem 2 kg z toho.. fokazem za 5 dni zhodit 3 kila a potom spet.. teraz mam 175 cm a 64 kg.. nedokazem sa pozret do zrkadla. Stale tam vidim tych 80. Stale chcem viac. Stale chcem byt niekym kym niesom. Niesom spokojna sama so sebou. Myslite si ze je to vela ?
Prosim ozvite sa ti, ktori maju cely zivot ten isty problem ze dosiahli to co chceli ale aj tak niesu stastni. U nebiem ako dalej mam strasne depresie z tohto kolotocu .