Partnerka mi "vrazila noz do chrbta"

...taka som bola presne aj ja..

ani tak, ani tak...:)

Nevedel som, co mam robit, ked som pri nej nebol, tak sa zacala bat, ze ju uz nelubim a zacala si namyslat uplne vymysly(to z tej depresie) a pomaly tomu zacala verit... Ked som na nu nemal cas, tak mi zacala vycitat, ze ju uz nelubim, ze si ju uz nevazim... Je strasne komplikovana povaha, nicim som sa jej nezavdacil... Ked som bol s nou a daval jej vela lasky, tak bolo zle, ze "ju drzim ako v klietke"... a ked som s nou nebol a bol napr. von s kamaratmi alebo som rozpraval, akych mam spoluziakov a spomenul som aj jednu spoluziacku, tak zacala velmi ziarlit a "ze ju uz nelubim a ze som s nou len preto, aby som sa sam v Prahe nenudil..."

je to smutne..
raz mi kamarat povedal,ze sa milovanemu cloveku nesmies uplne podriadit,lebo si ta prestane vazit..myslim,ze to spravila aj ona..brala ta uz ako samozrejmost,to co si jej daval..ty si daval a daval a ona iba brala..nevedela alebo nemohla davat spat..
myslim,ze najlepsie bude ak to teraz nechas tak..zabudnes casom,neboj sa..

Vzdy som spravil vsetko, co bolo v mojich silach, vsetko som pre nu obetoval! Spraval som sa k nej ako ku kralovne! Bola to zena mojho zivota, neskutocna laska! Umrel by som pre nu... Budoval som nas vztah a povysoval ho nadovsetko!

A zrazu je vsetko prec, vsetko, na com mi zalezalo, moja jedina radost, ktoru som mal, teraz nemam nic, len bolest...

A zachovala sa ku mne ako keby som necitil, ako keby som nebol clovek, ktoremu sa aspon pokusim vysvetlit, co sa deje, aby som mu ako tak usetrila bolest... A ked som bol uplne na kolenach, zlomeny, este jej rodicia do mna kopli, ze ja mozem za vsetko, za jej stav a problemy... Ale kde boli oni, ked to najviac potrebovala, ja som bol pri nej, JA!!! Vsetko som si vyzral ja... a nakoniec mi nadaju do ko...ov, a vyhrazaju sa mi policiou, ak jej uz nedam pokoj a neprestanem sa o nu zaujimat, ci sa ma uz lepsie...

ona je chora,depresia je velmi tazka choroba..to vsetko co opisujes,je jej dosledkom..nemozes jej nijak pomoct,musi sa jednoducho vyliecit..a neobvinuj sa,ty za to nemozes,urobil si pre nu velmi vela!

ona je dusevne velmi slaba,nezvlada stres,zodpovednost,preto to robila..zbavovala sa ta..

Skusky spavila az teraz v septembri, ak sa nemylim, nemam o nej uz ziadne informacie... Proste sa nevedela rozhodnut, co vlastne chce... Ked slo do tuheho nezvladla to a rozisla sa somnou a ked to nejako prekonala, tak bola stastna, ze som pri nej stal, a ze nechape, ako to s nou mozem vydrzat, ked tak stresuje a iba mi ublizuje... Vycitala si, ze ma iba trapi, ze na mna nema cas, ale mne to nevadilo, nikdy som sa jej nestazoval. To mi teraz najskor aj povedala, ale ked som sa snazil nas vztah udrzat(ako som to robil vzdy, ved to nejako prehrmi...), zacala ma obvinovat a vraviet, ze ma nechce ako partnera a velmi mi ublizila...

Ja, riesil som zapis na VS a vyberal aj nejake predmety a spomenul som si, ako sme to robili spolu s byvalou priatelkou minuly rok. Vyberali sme si skoly tak, aby sme boli stale spolu a od nastupu do skoly tak aj bolo. Vzdy, ked ma potrebovala, som s nou siel nieco vybavit, pomahal som jej, ked to potrebovala a prakticky tam mala iba mna ... Nevedeli sme sa dockat, kedy dostudujeme, chceli sme sa co najskor vziat a byt konecne svoji, ale prisli skusky a priatelka to nezvladala, ja jediny som ju drzal nad vodou... Povedala mi, ze bezomna by tam hned skoncila a ze je stastna, ze ma ma... Proste skola z nej spravila trosku... Vzdy pred skuskami sa somnou rozchadzala a poto ako ich spravila si nadavala, aka bola hlupa a mrzelo ju, co mi spravila... A teraz cez prazdniny, ked mala ist na najtazsiu skusku sa zrutila, lekar jej nasadil ad a do par dni po zruteni sa somnou znova rozisla...

mozem vediet,co sa dnes stalo?ak o tom chces..