Mala som frajera,ktoreho som vzdy velmi lubila a vzdy budem,len som mu to nedavala tak najavo. Viem,ze som bola jeho vsetko a raz mi povedal,ze ak ma strati tak on nema uz pre koho zit. Nebrala som to daako vazne. Casto sme sa hadali a vacsinu hadok som robila ja. Vela krat sme sa rozisli a teraz naposledy za uplnu hlupost. Dost trpel koli tym hadkam a ja si teraz davam vsetko za vinu,za vsetko mozem ja. V stredu som sa dozvedela,ze v noci spachal samovrazdu. Vsetci vedeli,ze sa trapi koli mne a ajmu kamarati hovorili nech na mna zabudne,ale on si robil stale po svojom. Stale som ho podozrievala aj ked som vedela,ze nikde nebol,nic nespravil. Robila som to len koli tomu aby sme sa hadali. Ludia vazte si to co mate a nerobte svojim najblizsim zle a netrapte ich. Som uplne zufala,lebo za vsetko mozem ja. Chcela by som ist za nim do nebicka a byt tam s nim. Bol moje vsetko,ale nevazila som si ho. Nic som si nevazila a vsetko som brala ako samozrmost a nedavala som mu tolku lasku ako on mne. Ako sa mam s tym virovnat? dakujem
opustil ma priatel bez rozlucky,NAVZDY.
Ahoj Lucka!Myslim ,ze ti moc nepomoze v tejto chvily diskutovat na tomto fore a odolavat zraneniam z reakcii roznych ludi.Odporucam ti urcite psychologa, lebo tvoj stav bude po takejto udalosti dlhodobo zlozity.Neda sa sudit ani jeho ani teba .Urcite potrebujes psychologa.
Ten,kto sa rozhodne pre takyto cin,musi prejavit velku davku odvahy a zaroven aj v sebe popriet najprirodzenejsi ludsky pud sebazachovy.
Ja ho chapem,aj ked jeho cin neschvalujem,ale sam som bol v takejto situacii,ked som kvoli nestastnej laske uvazoval nad samovrazdou,preto viem,aky je to pocit,ked sa clovek nevie cele dni,mesiace zbavit svojho utrpenia.To sa neda len tak zahodit za hlavu a racionalne si svoju prehru zdovodnit,ist dalej a zabudnut.
No zaroven som pochopil jedno,ze to naozaj tak funguje,ze ak clovek velmi miluje toho druheho,prejavuje mu svoje city,zije s nim a pre neho,tak ten druhy si toho akosi nevazi a zacne ho to napokon otravovat,resp.zacne sa ospravedlnovat tym,ze toho druheho vlastne ani nemiluje.Prestane si vazit to,co ma.
A zacne hladat niekoho ineho v naivnej predstave,ze az ta dalsia skusenost bude skutocna laska,zrejme (a zvlast zeny)potrebuje v sebe citit tu chemiu,ze je zamilovany,co vsak ma od skutocnej lasky dost daleko.No a napokon,ked sa po case zamiluje,ale sama sa stane obetou nejakeho suknickara,pre ktoreho bude znamenat len prechodnu stanicu,pochopi,ze ten,ktory ju miloval predtym,ju naozaj miloval uprimne.Ale navrat je uz,zial,nemozny.
Ja samovrahov nelutujem. je mi iba luto tych ludi, co ho mali radi.
Laska nie je tovar, ked nieco zoberies, musis zaplatit. Laska je uplne o niecim inom. Ak niekto miluje nemoze cakat, ze bude milovany. Moze chciet, ale nema na to ziadne pravo. Laska je totiz jednostranna zalezitost. Ak sa tyka oboch, je to super. Ale ako mozte milovat, ked to nejde? Len zo slusnosti? Alebo s povinnosti? Ak mate taketo naroky, je to potom sebectvo. Laska je totiz nezistna, iba vtedy je ozajstna. Ak by toto ludia takto chapali, nebolo by tolko bolesti v rozchodoch. Pisem druhy raz, zacni citat OSHO a pomaly dostanes odpovede na svoju bolest.
V kazdom pripade: na samovrazdu je treba viac odvahy ako napriklad na alkohol...alebo inu zavislost.
no mne je luto teba 656565 lebo nevies o com hovoris,kazdy na tomto svete ma volbu,to ze si vybral to a to kvoli niekomu je iba vyhovorka,zodpovednost sa lahko hadze na druhych..ale to neni nas problem,ale ich..
takto dopadne ten,kto si zahrava s laskou.miloval ta az na smrt.nechcela si ho pochopit.zomrela ti laska...je mi ta luto...
lucka,ta vina ta bude pomaly zabijat...viem co hovorim,moja prva laska to spravila tiez,cela rodina ma vinila,ani na pohreb som mu nemohla..milovala som ho,ale nedokazala som byt s nim,lebo mi ublizil,tak si zacal ublizovat sam,lebo vraj nedokazal bezo mna zit,nakoniec to skoncil...roky mi trvalo kym som mu odpustila a prestala sa za jeho smrt citit vinna,vzdy ho budem milovat..ale on to vzdal,neriesil tak ako mal,on odisiel a opustil ma,ja som tu ostala a musim zit dalej,kazda takato skusenost ti nieco ukaze a zamilujes sa znovu..ked odide tam "hore"nevini ta,dava na teba pozor a dufa,ze to raz pochopis a odpustis mu to co urobil..pochop to skor,ako som to pochopila ja sama..milujeme ich a predsa s nimi nevieme byt..to co je v srdci ostava navzdy..
Ahoj Lucka
Tvoj priatel sa rozhodol ako sa rozhodol.Nezmeníš to aj keby si sa postavila na hlavu.Je dobré keď si si uvedomila aké chyby si vo vašom vzťahu robila.Ale ty si mu nekázala aby sa zabil.Spravil to on.Jednoducho a rázne. možno bol naozaj psychicky labilný lebo keby ťa skutočne miloval snažil by sa to inak riešiť.Asi si svoj život natolko nevážil.Verím...je to ťažké ale ty musíš ísť ďalej.Ale vo svojom srdci ti ostanú na neho spomienky. Ak si veriaca pomodli sa za neho aby jeho duša bola v pokoji.
mozno by si si mala nieco precitat o karme. Mnoho ludi tomu neveri. Hovori sa , ze ak clovek odide, alebo sa mu nieco stane tak do 4O. roku veku, je to dosledok karmy z predosleho zivota.
Mozno on niekomu ublizoval podobnym sposobom a teraz si tu svoju karmu musel riesit.
Ty si z toho von. na svete sa rozchadzaju miliony ludi denne a nie je bezne, aby kvoli tomu odchadzali zo sveta. A ak to budes do nekonecna rozoberat, tak to bude iba horsie. Ber to tak, ze sa rozhodol odist. Niektore kultury neplacu za zosnulymi. A preco aj? ved sa vratia v inej podobe.
Dalajlama je tiez reinkarnovany.
Pre teba je to varovanie, ze sa mas kontrolovat a neublizovat ludom. A vazit si ludi ako osobnosti a nie ako predmety, ktore mozes pohadzovat a odhadzovat.
Daj sa dokopy, a mozno by si si mala nieco precitat od OSHO. Naberies trochu iny pohlad na zivot a pomoze ti to vyrovnat sa. drzim palce
