mam rada u seba tento pocit, ked aspon na chvilocku sa citim skutocne realne, s pocitom, ze snad raz tuto chorobu skrotim a sefovat budem ja. je to pocit, co som dlho nezazivala, je to pocit, ktory dava slobodu a je to ten pocit, ktory ma este drzi nad vodou a vzdy mi doda silu vstat, ked padnem na hubu. ide o pocit slobody, ze mi nesefuje jedlo, mozem sa usmiat i po nedelnom obede a tesit sa na dalsie dni. neviem to inak opisat, je to nieco , co sa vo mne oziva az ked som sa pre liecenie rozhodla ja a nie moje okolie.
poznate ten pocit?
evcca
rockerka
To je super! Len tak dalej! Si jedna s mala-porazila si PPP! Bud na seba hrda! Mas na co!
evcca
mis, ja to poznam, tiez som bola vzdy ta dokonala, poslusna a bezproblemova dcerka, hoci vo vnutri som bola plna komplexov a riesila to dokonalym spravanim, ucenim, sportovymi vykonmi. jedine, co som nevedela ovplyvnit bolo moje telo, bola som tucna na 162cm/69kg. zacala som boj a skoncila 162cm/48kg ale s anorexiou a bulimiou. nic som nevyriesila, ani jeden komplex. som uspesna v praci, robim si druhu vysku, no mne to nestaci. je to nezmyselny boj. ak ma bude mat niekto rad, nech ma ma rad taka aka som a nie ako som si to vo svojom mozgu vysnivala ja, ked som bola zakomplexovana pubertiacka.
mis.
evcca, ja som možno inteligentná bola, perfekcionistka, ale teraz..... teraz som neschopná, k ničomu.....prežívam zo dňa na deň....
evcca
a prave preto to nesmieme vzdat. vies o tom, ze baby s ppp su az prilis inteligentne? tak to raz vyuzime vo svoj prospech.
mis.
evcca, ja mám tiež chuť s tým "bojovaním" skončiť:-(
evcca
elka, je to prchave, ja mam dnes chut s tym buchnut a riadne sa prejest a vracat. snad to prejde. bojuj, teraz to tak nevnimas, ale neskor sa ti to bude zdat celkom ine. baby bojujme.
čaw evcca,je to pekné keď si sa sama rozhodla za mňa rozhoduje moje okolie,ale síce je to len mama no kedže mám maturitu pred sebou nemože mi spraviť to,že ma zavrie niekam na klinuku,takže som zatieľ vo výhode.čo sa týka nedele,mám zvyk obedovať po hromade a to je pre mňa to najhoršie nikdy to neznesiem potom upracem čo najrýchlejšie a idem sa baviť so záchodom.Už som mala toľko pohnútok a odhodlania s tým skončiť,že to ani nepočítam,ale nikdy sa mi to nepodarilo,proste výsmech z toho že som tučná nikdy nechcem už zažiť ani teraz niesom nejaká chudá,asi pri výške 172 je 50,5kg veľa musím dať do toho viac aby to bolo pod 48,ale tebe gratulujem a som rada že si sa tak rozhodla ,byť troskou poznám a tak isto aj reakcie okolia
sunshine
evcca, ja ho zazivam prave teraz :-) a z celeho srdca ho prajem kazdej jednej z vas/nas, ktora sem kedy na toto forum klikne! len skoda, ze je to pocit tak prchavy... tak si ho strazme, nech vydrzi. vela stastia
