Preco si neviem najst chlapca?

kurnos,...no,ja sice nie som velmi typ na vztahy-ale teraz by som nejaky uz konecne brala!a hlavne s nim!on aj hovoril ze chce lasku a aj som sa mu pacila,ale potom sa to nejako posralo...asi si na mne liecil len zlomene srdce:(((je to hnusne,lebo ratam ze uz aj zabudol a mne ide srdce puknut!strasne mi chyba a kazdu noc snivam o tom,ze bude opat vedla mna...mne sa tak strasne malo chalanov paci a ked uz sa nejaky zacne...tak ma to drzi echtne dlho:(

Ahojte vsetci smutni a smutne, ktore sa trapite preto, ze nikoho nemate a tuzite niekoho lubit. Poviem vam moj "pribeh"..mozno vam doda odvahu verit v to,ze aj zazraky sa stavaju a kto caka na toho praveho, ten ho aj najde.
Ked som mala 14 rokov a prisla som na gympel, zalubila som sa na prvy pohlad do jedneho stvrtaka..vzdy sa mi roztriasli kolena ked okolo mna presiel po chodbe..a nedaj boze, ked som za nim stala v jedalni na obed. Zistila som ako sa vola a ze je to zhodou okolnosti syn dobrej kamaratky mojej maminy..ale tak som sa hanbila pred nim a aj povedat to vobec mojej mame, ze aby zariadila nech sa spozname, ze tento chlapec ani nevedel ze existujem. Milovala som sice len platonicky, ale bola to najkrajsia platonicka laska na svete. Moje kamaratky mali kopu frajerov..prichadzali postupne o "panenstvo"(chapete co tym myslim..proste ma trapilo, ze som asi posledna co nema frajera na svete..a to som ani netusila ako dlho este aj budem...) Bola som zamilovana cele gymnazium a este aj dva roky na vysokej...strasne vela chlapcov aj muzov ma chcelo, vzdy som sla na 1.rande..ale na 2.uz nie..proste som nemala v srdci ten pravy pocit, alebo aspon tu zivocisnu pritazlivost ktora vas k niekomu taha..Ked som mala 20 pomaly som na svoju lasku zabudla a sama sebe som vsugerovala, ze clovek nemoze milovat niekoho, kto ma svoj vlastny zivot nezavisly od toho vasho. Aj ked som sa cez maminu nikdy nezabudla spytat ked sa stretla s kamoskou ako sa moj "princ" Zacala som cez leto ako 21-rocna pracovat v jednom detskom tabore. Stretla som tam chlapca na ktoreho ked som sa pozrela, vedela som, ze ma neskutocne pritahuje..bol to jeden s tych typkov, co len cvicia vo fitku a vlastne velmi dobre vedia ako zmotat babe hlavu.Rozumeli sme si a ja som sa zamilovala..to ako sa mna pozrel ako sa ma letmo dotkol..ach bola som naivna...ked sa tabor skoncil ostali sme si pisat sms a icq a taak..poznate. Ja som o nom snivala a on ma namotaval stale takym sposobom, ze som si myslela, ze mam u neho sancu. Nakoniec sme sa po roku aj dali dokopy, ale bolo to zle. On ma nelubil a ani nemal v plane lubit, zatial co ja som bola zalubena az prilis. Chcel ma, lebo som pekna...tak preco nie.. si asi povedal on. Ked zistil, ze je prvy co ma kedy pobozkal a ako velmi ho lubim, zlakol sa toho..Na "sex" si nasiel inu..nechcel mi asi ublizit a nechal ma. Ja som mala chut zomriet. Mala som 23 rokov a moja prva laska ---skutocna laska, vlastne ani nebola laskou. Nikdy sa nenaplnila ani po tej fyzickej stranke a ja som to tak velmi chcela..Naozaj som nemala chut ani zit..pol roka na to, mi moja manina povedala, ked videla ako len sedim doma a som smutna, ci nechcem ist na chatu s jej kamaratkou..vtedy som si uvedomila, ze tam mozno bude aj jej syn..teraz uz dospely 27 rocny muz. Velmi som tam chcela ist a bola som zvedava, ci sa moje city k nemu opat nejak prinavratia(mala som akokeby pocit ze je to moja jedina sanca dokazat lubit este niekedy v zivote)..velmi som sa bala, ze co ak ano a on bude jeden z tych ktory ma nebudu chciet, ze ma znovu len niekto odmietne.
Bolo sobotne rano 9:00 ked u nas niekto zazvonil pri dverach. Isla som otvorit a bol tam on. Po 6-tich rokoch som ho videla prvy krat..a pohlad ktory mi venoval bol ten najneznejsi a najmilsi na svete. Prvy krat v zivote som sa mu predstavila..."ahoj ja som Zuzana"..a on sa v tu chvilu do mna zamiloval..akokeby sa na neho zvalila cela ta laska, ktora sa vo mne hromadila tolke roky pred tym...a ja som si uvedomila..ano moj vnutorny hlas ma vtedy neklamal..on je moj princ a ja patrim jedine k nemu a jemu..Nas vtah mal ohromne rychly spad. Po mesiaci sme vedeli, ze sa chceme vziat...a teraz je uz tomu pol roka...planujeme sa vziat nejak na jesen a chceme zacat pracovat aj na nasom malinkom buducom babatku..Moja laska k nemu a to vsetko..je ako zazrak a ja dakujem niekomu tam hore, ze to tak zariadil. A verim, ze kazdy z nas ma nejaky ten osud pripraveny a cakat na toho praveho sa urcite oplati. Ja som cakala skoro 24 rokov a to som si myslela, ze vazne asi niesom normalna. Zelam vam vsetkym aby ste neprestali snivat a verili v pravu lasku....a hlavne netrapili sa ked mate este len 17...k niekomu pride laska skor a niekto si musi na nu pockat, ale o to je potom intenzivnejsia a krajsia...

spagetka, ja mam podobny problem, az na to, ze to tak neprezivam :o) Ale som v podobnej situacii...Tu babu som chcel uz rok a podla mna aj ja som jej sympaticky, ale ona je na opacnej strane a nechce sa zatial viazat, mat vazny vztah. Neviem ci to povedala len mne, kazdopadne dost som sa kvoli nej trapil, ale ten kto ta ma rad nedopusti aby si sa trapil nieto kvoli nej.
Takze by sme sa mali na tych vykaslat a uzivat si volnost kym mozme ;) Viem, ze je to tazke niekedy ale vravi sa, ze ten prvy pride ked to najmenej cakas...Inac neviem ako to je s tebou a tym co ho lubis, ale poznam par pripadov kedy fungovalo prislovie, trpezlivost ruze prinasa.
GL.

no lidicky,ja uz mam vsetkeho plne zuby!21 a nic za sebou,okrem par neskodnych flirtov..strasne chcem a potrebujem lasku:(nic nesilim ale uz sa citim desne opustena...baba som hezka,chalanom sa pacim,inteligentna,ale nic z toho ked ten ktoreho lubim ma nechce:((((((nic nebvykle ze?!ale ja fakt uz nevladzem...

Neboj raz to pride a bude to milionkrat krajsie a vydrzi to naozaj dlho:)

no...citam si tu vase prispevky, kedze este nespim, ale tak pridam svoj kratky nazor. Navod ako a kde ziskat"toho praveho"aj tak neexistuje. Ludia su rozni a je velmi tazke dat dokopy dve povahy tak, aby sa lubili do konca zivota. Kazdy z nas tuzi po laske! Kazdy! Aj chlap je taky, len to nepovie narovinu a nahlas! Ale my baby, musime hladat S A R M najprv v sebe, kazda z nas je jedinecna, ci vyzorovo, ci spravanim a kazdej sa "ujde" ten jej. Nezufajte, doverujte. A cakajte, ale nie doma v kute! Chodte medzi ludi, do spolocnosti. Majte ale pritom oci otvorene. A tym, ktorym je smutno, viac ci menej, snzate sa brat veci aj zivot pozitivne, taky aky je, nemysliet hned na to najhorsie a veci sa budu diat presne tak, v co verite. Inak, kazdy pondelok mavame Exit, stretnutie mladych, Istropolis 18.30, 1posch., ste srdecne vsetci vitani. Dobru noc, s pozdravom sisi

aorna, co sa ti stalo?

chcela by som zomriet, je mi strasne smutno a zle, uz to dalej nechcem takto, uz to trva strasne dlho, nevladzem to uz, nech uz to skonci.

a ja mam 43 a mna doteraz nikto nechce, doteraz som s nikym nechodila, vsetci ma chcu iba za milenku, nato som im dobra....

alexis-bajecne myslienky...fakt uzasne...