život po rozchode

Príspevok v téme: život po rozchode
dada

ahojte vsetci stastní aj nešťastní. nechcem ani tak radu ako vasu osobnu skusenost. ako sa vam vyrovnava s rozchodom resp. s kopackami od cloveka,o ktorom ste sa domnievali, ze je ten právy a jediný na svete. zaujmama ma cas, i ked je to velmi subjektivne, ktorý ubehol, kym ste prestali mat negativistické postoje, zlu naladu a opat ste sa zacali zaujmat o opacne pohlavie. je toho este vela, co by ma zaujamlo, aj to, ci ste boli schopní sa s nim stretnut a osobne sa porozpravat. nechcem pisat zbytocne dlhý príspevok tak pls píste, co vas v tejto oblasti napadne. mimochodom nepatrím uz do kategérie násťročný.

kamennesrdce

navyse, uz som pisala aj do inej temy, ze som uz ako bez duse, neusmievam sa, nemam akoby cit, som odmerana a nepristupna k ludom, aj ked idem niekam von, nemozem sa uvolnit stale cakam a myslim na neho, je to uz nenormalne a vravim naivne, aj viem ako nato vsetko co tu hovorite je pravda vymazat sport, praca, skola, ale co ak nemam moznost momentalnej realizacie, alebo neviem len ako zacat, niekedy ma pochyti taky pocit ako keby mi niekto sedel na hrudi, fuj neznasam to, je to uz so mnou zle, vsak?

kamennesrdce

ja som v bludnom kruhu uz pomaly treti rok, neviem sa vysporiadat s tym tzv. vztahom, raz je tak inokedy zase inak, raz ho zaujimam az velmi a raz je odmerany, lenze ja neviem ako to skoncit, lebo som naivna a myslim si ze bude aj tak dobre, kto mi da po papuli?

asitak

"klin klinom" cize ist dalej ...som nazoru kto o teba nestoji maj no na haku... ja som si vacsinou poplakala den dva isla s kamaratkou von vykecala ona poukazala na jeho chyby poohovarali sme spadol kamen zo srdca a sla som dalej... treba len chodit do spolocnosti a neuzatvarat sa pred nou doma...a plakanie do vankusa tiez nepomoze... rada je: chod von :-)

meForMe

jaja ano zazila som to..ten prvy rozchod som nemohla predychat,tak sme sa po 4mesiacoch dali opat dokopy..druhy pokus nam vydrzal asi pol roka,a ked som vedela ze to trapenie nikam nevedie,rozisli sme sa..vtedy som si trochu poplakala,a od dalsieho dna uz ani slzu nevyronila..zacala som viac chodit na brigady,viac cestovat a spoznavat novych ludi,co mi zivot s nim neumoznoval..vdaka tym brigadam som si vsimla aj mojho terajsieho priatela, s ktorym som sa dala dokopy asi pol roka od rozchodu s byvalym..mimochodom ked som ho stretla po roku aj s dovodom mojho trapenia este pocas chodenia,ani som ho nepozdravila,najradsej by som ho oplula..ved za par dni ho uvidim po druhy krat a myslim ze to nebude o nic lepsie..netrapi ma uz ani trosku,ale odpor k nemu citim stale..aj k tej jeho pipenke,ktora do dnesneho dna nesmierne casto chceckuje moj profil na istej stranke.)))

forca

Robo, tak myslim, ze mame UPLNE ROVNAKY vztah. Ja po roku aj pol nepoznam jeho kamaratov a rodinu (rodinu len z fotiek). Pripadam si ako nejaka hlupana, za ktoru sa musi hambit (a to vraj som pekna, inteligentna,...) Tiez si super rozumieme, sme skoro rovnaky, velmi sa lubime, ale .... . Neustale hram druhe husle - ani nie druhe ale posledne husle. Keby v tom neboli city, tak uz davno sa na neho vykaslem. A co on? Mam byt trpezliva a vsetko casom ...

sunnysweetie

ja som vzdy vymenila byvaleho v kratkej dobe za buduceho..ja som vascinou bola ta,ktora nechala..ale trpela som aj ja, tomu ver..ked si najdes butlavu vrbu,prejde ta to rychlejsie..drzim paste..

myis

No, so mnou tak zametal jeden z mojich byvalych, ze ked sa na to pozriem spatne tak je mi z toho zle aka som bola naivna :-))) Cas to vsetko vylieci aj tak a kazdy si to prezijeme. Robo, mna zivot naucil, ze vzdy nas kazdeho postavi do rovnakej situacie - raz si hore a raz si dole.. Tak nezufajte..