KO dcera

Milá Božka,tento tvoj príbeh a tá tvoja veľká túžba,s tým sa málokedy stretávam.Veľmi chceš problém vyriešiť a nevieš,ako na to? Napíš mame,pre začiatok,ani nemusíš rozmýšľať,čo,len si sadni a odpíš to,čo si napísala sem.S mamou určite nájdete riešenie,najťažší je len ten prvý krok a ja som presvedčená o tom,že ty to zvládneš.Ty nepotrebuješ utekať zo školy a ani nie si bezvýznamná štvorkárka.Len ten prvý krok-a uvidíš,že to nielen ide,ale ide dobre! Postupne si budeš veriť viac a viac.Ja ti veľmi držím palce,aby to bolo čo najskôr.

a este byt stvorkarka a byt lajdak a bezvyznamna su podstatne rozdielne veci!! ak mas zle znamyk lebo si dlho chybala, to este vobec nie si lajdak! pozri na to tak ze co mozes zvladnut v podmiekach ktore mas? neporovnavaj sa s tymi co nic nevymeskali a nie su chori...

bozka to je naozj tazke co pises. Suhlasim s Alti, skus sa porozpravat s maminou, podla toho co pises ta tvoja mama lubi. Niekedy naozaj pomoze aspom sa vyplakat v niecioum naruci. Ak sa toho bojis skus tu psychologicku, aj to vie velmi pomoct.
Chapem ciastocne co prezivas, tiez som bola vzdy introvert a nevedela som vobec nadviazat kontakt s inym clovekom. A v tretom rocniku srednej som ochorela a marodovala asi tri mesiace. Pamatam si ked som sa vratila do skoly este s teplotami a problemami, ako ma vysmial pred vsetkymi ucitel telocviku, ked som povedala ze nemozem cvicit. Bolo to tak ponizujuce. Ale vsetko zle raz prejde, nic nie je definitivne a naveky, neboj sa. Pises o Bohu, ja mozem povedat ze prave On mi velmi pomohol a dodnes ma drzi nad vodu. Skus aj tam hladat pomoc, je to ta najlepsia pomoc.

Uf, moja zlata, Tvoje slova pocuvam s velkym smutkom, ale to nepomoze. Si este skoro stale dieta, napriek tomu budem s Tebou hovorit ako s dospelou. Lebo plac nas dvoch tu nic nevyriesi. Neboj sa rozhovoru s maminou a vobec nevadi, ak sa pred prvym slovom rozplaces a vtedy jej nic viac nepovies. To nevadi, mamy su aj na to, aby utreli slzicky a pohladkali, bez slov. A pomalicky urcite sa obidve rozhovorite. Neviem, co by bolo pre Teba dobre ako riesenie, ved sa pozname len od vcerajska. Skus Ty porozmyslat, co by si TY chcela : skoncit gympel s maturitou a co dalej? Neries, ze su v triede aj vyborni aj horsi studenti, v zivote sa to moze obratit. A idu prazdniny, ak sa zacnes ucit, tak medzery dobehnes. Dolezite je, aby si si TY uvedomila, co chces a hlavne, ze len TY tie chyby /blicovanie, neucenie/ musis vymenit za snahu nieco vediet. A potom aj mamina bude na Teba hrda, a to vobec nemusis byt jednotkarka.
Moj navrh pre Teba : co najskor rozhovor s maminou, bez strachu, bez hrania "divadla". A mozno by Ti mohla poradit skolska psychologicka. mate taku v skole?

Dakujem Ti Alti ... aj vam vsetkym za kazde slovko!!Som sebakriticka ... a uz si o sebe myslim, ze som asi aj psychicky chora... .Kedysi som bola usmievave, vyrovnane dievca ... . No po prichode na strednu sa moj Zivot - svet zmenil ...1rok som bola stale chora ... najskor len bolesti ... a stála nevedomost pricin ... potom borelioza a toxoplazmoza ... vela som v skole chybala ...a samozrejme sa to odzraklilo aj na mojom prospechu.. . Mama naozaj zlaty kolektiv... ale vsetci su poskupinkovany a ja nepatrim nikam. .rok bol pre mna PEKLO ... najviac som to pocitila, ze ma profesorka matematiky pred vsetkymi ponizila ... .Citila som sa, ze ta nepatrim ... ze som Nula.
Cez zimu som spavala na betone na starom dome neboheho dedka ... len aby som tam nemusela ist.. .Moji spoluziaci ked sa idu niekde flakat ..tak si sadnu do krcmy... atd ... no ja ... som sama... sedim na podlahe ... a ak prave neplacem ..a nerozmyslam nad Zivotom tak len ratam hodiny kedy sa mozem vratit domov ... akoze zo skoly.. . Ja som hrozny introvert ... nedokazem sa s nikym podelit o svoju bolest ... ci starosti ... vsetko dusim len v sebe ... a bojim sa, ze ako to raz zo seba dam von .... ,,prasknem"! Sadnut si a porozpravat sa s rodicmi? ... Mala - mali sme ..som detstvo ... ocko ... pil vsetko prepil... kradol na peniaze ... klamal ... krical po nas ...spinavo nam nadaval..zuril...vyhrazal sa..exekucia.. hadzal po nas nabytok ...nikdy nam vsak fyzicky neublizil ... znicil nam psychiku...este aj dnes ked placeme .. myslim mna a mojich surodencov ... trasieme sa a nedokazeme sa utisit... nemali sme nic ..len dlhy. ... Moja mamicka ... prezila peklo ... je to tak uzastna osobnost ...!!! Len vdaka nej sme zili aspon ako tak ... z babkinych sukien ( sak to poznate ... metre a metre latky:-) )nam sila oblecenie ...setrila kazdu korunku ..obracala aj 10krat.. .Vsetky je ho dlhy splatila!!! MALA ZIVOT AKY SI NIKDY NEZASLUZILA!!! Ocko nemal nikdy robotu .... 12 rokov bol nezamestnany ... len chodil a chodil ze si ,,hlada" robotu.. . dnes sme na tom dobre ... ci verite alebo nie ... ja tomu verim: pomohol nam jedine Boh. Ocko ma pracu ... chodi na mesiac do zahranicia ... mesiac doma... . Prosim prepacte mi za chyby .. no ani neviete co prezivam ked toto pisem ..!
Chcela by som aby bola na mna mamicka Hrda ... aby mala zo mna radost ... no miesto toho som uboha, bezvyznamna stvorkarka ... lajdak .. . ja viem, ze uz nikdy svojich spoluziakov nedobehnem s vedomostami ... .. su daleko .. a ja len tak tak prezivam zo dna na den. Ja NEDOKAZEM NEDOKAZEM sadnut si s mamickou a JEDNODUCHO VRAVIET !!! Nedokazem TO !!! viem, ze by som nevydala ani hlaska len by som sa sialene rozplakala!!! Som druhacka ... a neviem co mam robit DAlej ... prestupit .?? prist do zabehnuteho kolektivu ?? ako ma prijmu?? .. chcela by som niekde zacat uplne od nuly ... s cistym stitom ... s pocitom, ze nikto ma nepozna ... . Bojim sa , ze sa zo svojho vnutra zsibnem... ze to psychicky nevydrzim!

Ahoj Bozka ci ako sa volas, ja som zase ta Alti. Takmer som si bola ista, ze Ty si to nestastne dieta. Mala som vsak velky strach, ze Ty nejaku latku v sebe mas a bojis sa analyz, ze to "praskne". Ak to cita niekto co ma takyto strach, tak ANO, moze to rychlo "prasknut", staci vnimavy lekar a bude vediet, na co sa pri analyze zamerat.
Vies co, precitaj si tu rady o otvorenom rozhovore rodicov s dcerou. Boli sice pisane mamine, ale predsa aj Ty ich mozes pouzit: sadnut si s rodicmi, povedat im o Tvojej hroze zo skoly, vyslov nahlas Tvoje pocity zo skoly a mozno to nie je len o skole. Mozno je problem "len" v kolektive, kde sa necitis dobre. A skus porozmyslat o alternativach, ktore by si rodicom mala pri tomto rozhovore navrhnut, ak nechces v skole zostat. V tom sme, dufam, za jedno, ze len so zakladnym vzdelanim by si zostat nemala, potrebujes ziskat odbornost, ktora Ta bude bavit /a to na cely zivot :o)/. A este cosi, co by malo platit v zivote, ak sa da : kazdy pokazeny start ma predsa "opravak" /tak to plati v atletike a verim, ze ak bude treba, Tvoji rodicia Ti druhy start umoznia/. Drzim ti palce a vsetko sa vyriesi, ale nie blicovanim. Ahoj

aha opravujem sa--sorry joni_ precitala som si vsetky prispevky

a kto ma rad skolu?..snad nikto a napriek tomu, sme ju povadsine vychodili.. moja mladsia sestra tiez nemala rada skolu, nenavidela kolektiv na ZS skole, tak ju furt hlava bolela, do skoly nechodila..nikdy sa nedozviem, ci si tu bolest vymyslala, alebo to bolo chronicke z odporu k skole..ale teraz je na strednej, ktora je bavi a chodi tam celkom s radostou ... vsetko sa da dako poriesit, len treba prezradit problem...

joni_ --- ale ona mysli svoju dceeru! a snazi sa to zistit, preco jej dcera neznasa skolu..

bozenaa, ja som tiez chodila na gympel a taak som ho nenavidela, chodila som za skolu avymyslala som si somariny u doktorky, ale takto som to zase neprehanala!! Neskusala som ziadne lieky, ved to by ti mohlo ublizit na dlhsiu dobu. Prezi tam 2 roky a potom si uz rob co chces