Mám priatela, s ktorým chodím 2,5 roka. Lubim ho, no neviem, či mi nedoveruje alebo niečo podobného. Má mamu, ktorá žije s jeho otcom dalej od neho, lenže akonáhle prideme na temu otec, stíchne alebo povie, že jeho za otca nepovažuje a hambí sa za neho. A ja neviem prečo. Po jednej stranke by som to chcela vediet, ved predsa plánujeme svoju buducnost a tajnosti by nemali byt, ale po druhej strane ho chápem, že o tom nechce hovorit. No pýtat sa ho na to nechcem, je mi to blbé, trápne a nechcem ho trápit. No zas z dalšieho smeru, ak ma lubi, prečo mi to nepovie? ved možno by sa mu aj trošku ulavilo, alebo sa bojí že by sa tym mohlo dačo pokazit??? prosím poradte.. čo si o tom myslíte... bo ja nefiem sama
Neviem, čo si mám o tom mysliet, poradte :(((
sajfina
asi je to veľmi bolestivé pre neho,v žiadnom prípade ho neprehováraj nech o tom hovorí.Ak chce, nech to pochová hlboko v sebe a neprípomínaj mu to,ak bude mať potrebu ti to povedať,tak ti to povie...nie o všetkom sa ľahko hovorí...viem,o čom hovorím a nie všetko chceš, aby to vedeli tí druhí...možno s tým nie je zmierený ešte ani on,potrebuje čas...ale určite to neber ako nedostatok dôvery,to určite nie
kjhk
jasne chapem... to mam i ja v mojom vztahu, ja mu musim stale setko povedat lebo potom mu vraj neverim a pod... a pokial to je z jeho strany, tak on nepovie nic ani za boha a ja to musim respektovat, lebo to je jeho sukromie a jeho vec (ako zvykne hovorit) ... asi taki su chlapi... a my zeny ich vieme tazko pochopit... ja uz preto radsej netlacim na neho aby mi to-nieco povedal ked uz s niecim zacal, neham ho tak, lebo by to len dospelo k hadke.... a pokial nemas info o jeho otcovi, povedz to znamii na rovinu... ze ti to priatel nechce povedat, resp. nechce o tom hovorit, lebo ma s nim zly vztah alebo co,... je to len pravda, a keby si mala klamat - to za nic nestoji - ver mi .... je mnoho rodin takehoto typu ked nie horsieho, ja mam tiez "uzasnnu" rodinu .... otec mi zomrel ked som bola mala a potom mamini frajeri co si ich stale tahala do bytu ... vies o takychto veciach sa tazko hovori ... ja som slusne dievca a nikdy by som nerobila to co ona, tiez sa za nu hanbim, myslis ze to neboli? :( .... a teraz sa vzi do mojej koze a skus so "akoze" povedat priatelovi ze tvoja mama je kvazi slapka .... je to tazke ...niektore veci si vyzaduju cas na to aby sa s nimi niekto mohol zdoverit tomu druhemu... :(:(:(
ja na neho netlačím, ja viem že hej, lenže akonáhle on sa mna spýta dačo, a ja mu bud nechcem povedat alebo čo začne na mna že či mu neverím, či ho nelubim, a tak.. že sme k sebe uprimní a podobne... preto je to teoreticky nefér že ja mu vždy poviem a on mne nechce... no nechávam mu čas ako hovoríš, netlačím na neho, ved to nemá vyznam, a donutit ho povedat mi to to nie je moja parketa... len som zvedavá že či niekedy nastane aj ten den ked sa mi zdoverí...len vieš je to aj trošku čudné že ja vlasne neviem nič o jeho otcovi ked sa to tak vezme a ked sa ma spýta kamoška alebo z rodiny tak len mlčím a vyznieva to trošku trápne že neviem o nom nič... vyzerá to ako nezaujem z mojej strany..
kjhk
pozri kazdy clovek ma urcite "tajnosti" aj napriek tomu ze lubi a doveruje... je pravda ze dvaja ludia,kt. sa naozaj miluju a planuju spolocnu buducnost by si mali hovorit o vsetkom,... lenze to nie je pravidlo!!! ..nechaj to tak, mozno je mu to hlupe, hanbi sa ti to povedat, boji sa ako zareagujes a pod.... netlac nanho, casom si mozno uvedomi, ze ti moze doverovat ovela viac a potom ti to mozno povie, nechaj to tak, najlepsie co mozes pre neho teraz urobit je respektovat ho ( jeho rozhodnutie ze nechce o tom hovorit)... pochop, kazdy z nas potrebuje aspon malinky kusocek sukromia...
