Dcera chce ostat v cudzine natrvalo

ahojte, ja mam podobny problem... mam priatela, sme spolu velmi kratko, tri mesiace, ale skvele si rozumieme, mame spolocnych priatelov a poznam sa s jeho rodicmi. ale ziju v zahranici(kvoli praci jeho tatina), teraz tam s pracou po 4 rokoch koncia, ale moj priatel musi este rok ostat, aby dostudoval Mgr. je to super skola, bude mat fantasticke uplatnenie.. a uvazovali sme, ze by som na ten posledny rok sla za nim a zili by sme spolu.
ale...
moji rodicia su zasadne proti, a to o tom este len uvazujeme, lebo najprv si vsetko musi vybavit on, potom ja mozem zhanat pracu a vybavovat viza...

studujem na VS, teraz v sept. by som mala nastupit do 3 rocnika a robit si Bc. v juni som si spravila statnicu z anglictiny, mam tu pracu. nemyslim si, ze som neschopna a nemlehetna... ale moji rodicia si ani len nechcu pripustit, ze by som niekam sla. ze "ak je to laska, rok vydrzime".. pre nich akoby to bolo len tak, nieco chvilkove, a pritom ja taka vobec nie som. pre mna ten vztah velmi vela znamena, a nedokazem si predstavit, ze by sme rok zili odlucene... ale moji rodicia sa boja, ze ak na rok prerusim skolu(uvazovala som aj o externom studiu, ze by som chodila len na skusky, ale to vraj nebudem zvladat..), uz nikdy nedostudujem..pritom nie som typ cloveka co kasle na svoj zivot a vzdelanie povazujem za jednui z najdolezitejsich veci. takisto ze to nie je najbezpecnejsia krajina a nviem hebrejsky a ak budem mat pracu, tak jedine pomocneho charakteru

neviem, co mam robit.. ist na ten rok za priatelom chcem najviac na svete. som ochotna obetovat rok skoly, lebo si myslim, ze ked sa vratim, dostudujem. som ochotna opustit skvelu pracu, pretoze sa nepovazujem za neschopnu najst si po navrate domov rovnako dobru.. chcem len byt s clovekom, ktoreho milujem, ktory miluje mna.. ale rodicia akykolvek naznak debaty odmietaju.. a ist na truc nechcem.... neviem, co mam robit..poradte mi...prosim.. uz zacinam byt zufala, kazdy den placem... vcera sme sa s nasimi velmi pohadali... a pritom nie je nic iste, len som o tom uvazovala...

ahojte, ja mam podobny problem... mam priatela, sme spolu velmi kratko, tri mesiace, ale skvele si rozumieme, mame spolocnych priatelov a poznam sa s jeho rodicmi. ale ziju v zahranici(kvoli praci jeho tatina), teraz tam s pracou po 4 rokoch koncia, ale moj priatel musi este rok ostat, aby dostudoval Mgr. je to super skola, bude mat fantasticke uplatnenie.. a uvazovali sme, ze by som na ten posledny rok sla za nim a zili by sme spolu.
ale...
moji rodicia su zasadne proti, a to o tom este len uvazujeme, lebo najprv si vsetko musi vybavit on, potom ja mozem zhanat pracu a vybavovat viza...

studujem na VS, teraz v sept. by som mala nastupit do 3 rocnika a robit si Bc. v juni som si spravila statnicu z anglictiny, mam tu pracu. nemyslim si, ze som neschopna a nemlehetna... ale moji rodicia si ani len nechcu pripustit, ze by som niekam sla. ze "ak je to laska, rok vydrzime".. pre nich akoby to bolo len tak, nieco chvilkove, a pritom ja taka vobec nie som. pre mna ten vztah velmi vela znamena, a nedokazem si predstavit, ze by sme rok zili odlucene... ale moji rodicia sa boja, ze ak na rok prerusim skolu(uvazovala som aj o externom studiu, ze by som chodila len na skusky, ale to vraj nebudem zvladat..), uz nikdy nedostudujem..pritom nie som typ cloveka co kasle na svoj zivot a vzdelanie povazujem za jednui z najdolezitejsich veci. takisto ze to nie je najbezpecnejsia krajina a nviem hebrejsky a ak budem mat pracu, tak jedine pomocneho charakteru

neviem, co mam robit.. ist na ten rok za priatelom chcem najviac na svete. som ochotna obetovat rok skoly, lebo si myslim, ze ked sa vratim, dostudujem. som ochotna opustit skvelu pracu, pretoze sa nepovazujem za neschopnu najst si po navrate domov rovnako dobru.. chcem len byt s clovekom, ktoreho milujem, ktory miluje mna.. ale rodicia akykolvek naznak debaty odmietaju.. a ist na truc nechcem.... neviem, co mam robit..poradte mi...prosim.. uz zacinam byt zufala, kazdy den placem... vcera sme sa s nasimi velmi pohadali... a pritom nie je nic iste, len som o tom uvazovala...

ahojcek mile dievcata,mojej dcere sa velmi zapacilo v Grecku,tuna si na rok prerusila VS a studovala rok tam, teraz prave mala uspesne statnice z greckeho a angl.jazyka na miestnej univerzite,som na nu velmi pysna,aj som bola za nou,je tam velmi stastna,je tam mnoho mladych ludi,myslim zo zahranicia,z celeho sveta,ale ja by som tam zit nechcela,sice hovori sa nikdy, nehovor nikdy--- no na starost si clovek uz nezvykne hoci kde na slovensku,nieto v cudzine,nielen jazyk je barierou,su v tom problemy bezne,poistenie lekar a pod.to pisem, co sa tyka mna.Nie niesom sebecka,aj ked asi tak trochu ano,ako kazda mama,ale velmi sa o nu bojim,predsa vyrastate doma,mate svoje zvyky,mentalitu,kulturu,vyznanie,a pod.casom to prinesie,problemy.Velmi vela citam o tomto na EXIL.SK ste velmi odvazne,ja vam vsetkym,uprimne zo srdca zelam,to cestovanie,studovanie,pracu a hlavne dobry a stastny zivot vsade,kde sa rozhodnete,zit,ale ..... je tam to ale.Ja viem ,ze mnohe z vas somnou nesuhlasia,to je v poriadku,no rada by som poznala to, co si myslia vase maminky,co citia,mnohe z vas to raz zaziju,ked vas budu opustat vase deti,prosim piste,davate mi ohromnu odvahu sa na tuto moju boliestku pozerat tochu z vasej strany.MAMINY zapojte sa,ak mate dievcata v cudzine,moc prosimmmmmm!DAKUJEM

musím napísať aj ja, tiež sa ma život v zahraničí týka.. bola som tam naposledy pred 2mi rokmi..ja osobne by som tam nikdy nešla..nikdy som nemala potrebu byť mimo Slovenska.. ALE môj starší brat to vždy videl inak ako ja a moja mama- choď von, čo budeš tu, naučíš sa jazyk, spoznáš nových ľudí..atď.. tak na jeho "nátlak"som vycestovala..musím povedať, že na toto obdobie nerada spomínam.. A teraz som na Slovensku, síce nezarábam horibilné sumy, ale som šťastná, že som doma, pri svojej rodine, zdravá a môj brat mojej mame hovoril-mne vôbec nič nespomínal-že prečo ma neposlala ešte do zahraničia, že sa tu zahrabem na Slovensku a tak..proste je iný a nevie pochopiť, že ma to tam absolutne neláka!!:(

smutnamama, mne nasi zase vzdy hovorili, treba ist do sveta, co tu na Slovensku. A aku pravdu mali...Kolko rokov ma tvoja dcera? Uvidis, ako na nu budes pysna, ked sa ti vyda do zahranicia (kde?) a bude tam stastna a nieco dosiahne...

Jaj :(, smutnamama ja ta velmi lutujem, ako si pisala ze mas iba ju :(. Viem si predstavit ako sa teraz citis...Skoda ze si nenapisala o tom viac...trebars KDE v cudzine chce zit...Pretoze je radikalny rozdiel medzi takym Belgickom a Irakom...takisto ci uz sa nachadza vonku, alebo len planuje nieco (pretoze ked uz je vonku a chce tam ostat, to znamena ze sa tam citi stastna - pokial ked este nie je vonku a su to uvahy to je velky rozdiel)...Takisto kolko ma rokov, vzdelanie, pracu, a ci ju sem nieco viaze (teda okrem maminy)...To vsetko VELMI zavazi...
Budem vychadzat zo seba, ok? Pozri, ja mam 22 rokov, studujem externe, myslim si ze velmi dobry smer, a popritom brigadujem(ozajstnu pracu sa mi popritom nedari velmi najst, kedze soboty robit nemozem,a niekedy ani piatky, a nie som z velmi velkeho mesta). Ucim sa popritom jazyky a velku perspektivu svojho zivota tu teda nevidim...neviem co by som tu robila...velke prilezitosti tu vobec nie su, mozno tak v bratislave, ale ani tam sa nechcem viazat...cize z toho vychadza to, ze urcite chcem niekam vyjst von, nevravim ze natrvalo ale urcite ano...hovorim dobre anglicky, ale chcem sa naucit uplne perfektne...vela kamaratiek mam uz roztrusenych po svete, znamych tu uz vela nemam, sama nuda...nemam ani priatela, ved kde...vyjdes niekam vecer von a su tam same 15rocne deti...a ak mam byt uprimna, castokrat myslim aj na to, ci by som chcela aby tu moje deti vyrastali a poviem si NIE! Chcem aby mali viacero moznosti, aby odmalicka mohli robit to co ich bavi, aby si mali z coho vyberat, atd...je toho vela...
Nielen to len o praci...ta sa mozno postasti aj tu...je to o tom, ci si tu rad a ci nie...ja keby som mala dobru pracu v zahranici, nasla si tam znamych a priatelov (co verim ze by slo dokonca lahsie ako tu) mas tam moznosti pre svoje zaujmy, akcie pre rodinky, na volne chvile atd...tu sa mi obcas rozum zastavi aj nad tym ze sa tu obcas uplne smiesne veci nedaju zohnat, a musim to objednavat cez zahranicne stranky...a tak...proste tazko vysvetlit...je toho vela...a nezufaj...mozno si ta dcera tam k sebe po case vezme, heh :)...
Mna by rodicia velmi podporili, keby som sa v zahranici citila dobre a mala dobru pracu...uz aj teraz mi hovoria, ze co tu budem robit...nech idem von, som mlada, a nech sa uplatnim tam...

prosim piste dalej,moc vam dakujem,zapojim sa ked ci precitam viac nazorov,ste moc zlate,robim si poriadok v hlave,a vela toho co ste tu popisali sa stotoznuje aj s mojim nazorom,aj ja si hovorim hlavne,aby bola zdrava a stastna,ale...... je tam to ale z coho mam strach....prosim piste svoje pribehy zazitky nazory mam len ju!!!!!!

smutnamama neboj sa, ona sa ti casom vrati:)

smutnamama, nebud smutna. Mladym treba odist vonku. Zvyknes si, neboj. Ja som svojho manzela spoznala cez Internet, o mesiac za mnou priletel a o dalsich 5 som sa prestahovala za nim do USA. Laska ako hrom...S rodicmi sme si velmi blizki a jedine, co robili bolo to, ze ma podporovali. Nikdy nepovedali- nechod za nim a podobne. Nikdy. Podporovali ma financne aj psychicky, dufam, ze raz im to oplatim. Teraz tu som uz 5 rokov, sme velmi stastni, jedine, na co mame uver, je dom (kamosky na SR maju na sekeru vsetko od chladnicky po sedacku), co splatime za 15 rokov. Manzel ma super pracu (je Slovak), ja pomaly koncim druhu univerzitu...Nemyslim, zeby sme taky zivot mohli viest na Slovensku...Z jedneho platu by sme mozno ani nevyzili...Takze urcite ju podpor, ja som od strednej chodievala na mesacne jazykove pobyty do zahranicia, nasi mi dali uzasne zaklady do buducna. Bud rada, ze ti dcera nechce zostat na krku alebo byt zadlzena po usi...

mmmm123,vies aku to ma logiku,ze si tu na SK a nie v zahranici,asi taku,aspon ja si myslim,ze tak uvazuje tvoja mama,ze tu si vo vacsom bezpeci ako v cudzine...ze i ked si od nej dalej,ale stale len na slovensku...lebo v cudzine su vacsi uchylaci...atd.