Hranicna porucha osobnosti

dobojovane

viem a som si toho vedoma...to co prezivam nie je zivot to je ublizovanie sebe samej ale musim zacat s liecbou bez nej to nezvladnem....a vztah uz nechcem...bojim sa ho a bojim sa vsetkeho...nie som vyrovnana, nemam sa rada a obcas nemam chut zit :(

trumoj

V prvom rade napisem ze nemam HPO som v norme, pretoze aj ja mam emocne vykyvy ale dokazem to rozpoznat a spracovat. Co je dolezite je to automaticke a prirodzene. Takze okamzite ak je problem sice sa nastvem ale vnimam problem zlo aj dobro naraz INTEGROVANE.
Mal som taky vztah s HPO. ja som sice mal strach z opustenia zialil som ale dokazal som to udrzat na uzde, proste ma to nepohltilo a nepreplo mi aby som toho cloveka uplne nenavidel a to bolo tym ze vnimam veci aj dobre aj zle INTEGROVANE - naraz. Inak ani si nevies predstavit ako som trpel ked to koncilo, lenze ja som si to rozobral spracoval vyhodnotil a z hlavy nie vytasnil ani nezaprel, proste spracoval. Vytesnenie alebo odsunutie problemu je ZLE. ostava to v podvedomi a to pracuje stale aj ked si myslime ze vsetko je ok nie je stale to strasi.
S mojimi vztahmi to je nijako. Som sklamany zraneny a preto sa do dalsieho nehrnem, potrebujem byt vyrovnany a v pohode aby som mohol milovat ineho cloveka. Zaujem je ale poilal nemilujem vystacim si sam. Je mi teraz fajn aj ked laska moc chyba. Dokazem tolerovat osamelost som v pohode vtedy.
Vy sa potrebujete vsetcia na svet divat inymi ocami ako teraz, pri hadke a zlobe INTEGROVAT. Ked to neviete tak sa to naucte. Taketo vnimanie ulahcuje psychicke napatie ktore v kazdom z nas narasta.

iwina21
Zacni liecbu, nebude to lahke ani pre teba ani pre psych. Vydrzat, vydrzat, vydrzat ! urcite to pomoze, sak hento neni zivot ako sa citis a co robis. Uvolnenie psychyckeho napatia sa da aj vo fitku, beh, bicyklovanie, relaxovat pri dobej hudbe, praca.

Meretseger,

ako si sa ty presviedčala o tom že ťa nechce opustiť? Ako by som mohol tomu prevedčeniu pomôcť, čo by mi pomohlo u teba napríklad, čo by si ty ocenila?

Dobojovane,
ako je to teraz s tvojimi vztahmi? Myslis si, ze si niekoho najdes alebo uz si nasiel?

trumoj, dobojovane
Presne tak. Šialený strach z opustenia. A ako nás presvedčiť? No, argumenty na nás často neplatia, myslím, že sa o tom musíme presvedčiť sami.

dobojovane

no nejak som to nezvladla a dorezala som sa zase...a to som si myslela ze som z toho vonku...ale nie som...nemam sa rada pretoze mna nedokaze mat nikto rad ale uprimne...vzdy mi kazdy len ublizuje a teraz to je tazke...vsetko som vyvracala a je mi stale hrozne zle...ex do mna rype uraza ma a je aj agresivny...nemam tu nikoho ku komu by som sla lebo v piatok odchadzam na slovensko dovtedy to musim vydrzat s nim v jednom byte...je to strasne zle a vie co mi moj stav este zhorsi tak to robi napriek aby ma uplne dorazil...nedokazem svoje problemy analyzovat sama...neviem uz som to skusala no uspech ziadny :( neviem co robit...ked pridem na svk zacinam s liecbou a s liekmi

iwina21
preco si myslis ze ta nikto nemiluje? A co tak skusit milovat samu seba?
Mat sa rad, byt zodpovedny sam a za seba, za svoje ciny, za to ze ked sa nieco skonci zacina nieco ine a to moze byt krajsie a lepsie o inej kvalite.
Prezil som v zivote velmi tazke obdobia, prazdnotu a depresie a trapenie ale v zivote ma nenapadlo ze si siahnem na zivot. Maj k sebe uctu a zodpovednost, sila ktoru k zivotu potrebujeme je v nas nie v druhom cloveku.
Ponor sa do svojich pocitov a skus analyzovat co robis zle, kde je problem a ako by sa dal vyriesit.

a v hadke mi moj uz teraz ex povedal ze jeho byvala je jeho milacik...tak ako to mam zvladat a ako sa asi mam citit ked nedokaze pochopit moju diagnozu a nezaujima ho to a uz teraz ani ja :(

a v hadke mi moj uz teraz ex povedal ze jeho byvala je jeho milacik...tak ako to mam zvladat a ako sa asi mam citit ked nedokaze pochopit moju diagnozu a nezaujima ho to a uz teraz ani ja :(

ahojte...asi som tu nova i ked tuto diagnozu mi zistili asi pred rokom ked som sa dorezala a bola som naozaj na dne...teraz som na tom rovnako pretoze som prerusila liecbu...akurat dnes sa so mnou rozisiel priatel a je mi z toho nanic...uz som vsetko vyvracala co som v sebe mala a stale mi je zle...je mi tazko a vyzera to opät na sebarezanie...i ked to nechcem ale musim sa upokojit...chcem byt konecne stastna a nemat tuto chorobu...zie sa mi s nou tazko a nezvladam to...bojim sa ze to so mnou dopadne zle...uz som mala na male...a teraz som do toho spadla opät...som sama, budem bez prace, bez priatela, nikto ma nemiluje a v rodine mame problemy, nic som v zivote nedosiahla...som nanic a uplne na dne :(