Ahojte, mam taky problem... mam pocit, ze nedokazem nadviazat normalny vztah s muzom. Ked sa mi zacne pacit nejaky muz, tak, ze na neho musim stale mysliet a chcem byt s nim, "davanie sa s nim dokopy" ide bez problemov. Zo zaciatku, ed sa s niekym zacnem stretavat, vsetko ide dobre, som stastna a je nam spolu fajn, ale po dost kratkom case- asi tak mesiac, niekedy aj menej- mi ten clovek zacne velmi vadit. Len tak, z nicoho nic si na nom zacnem vsimat nedostatky, to co sa mi na nom zo zaciatku pacilo mi ide nesmierne na nervy... zacnem byt odtazita, niekedy nedviham telefon, vyhybam sa mu... Vacsinou sa to stava, ked ten vztah uz zacina niekam smerovat. Nechapem, pre co to robim. So sexom problem nemam, som uplne normalna, mam vela kamaratov, s ludmi si rozumiem, ale... nechapem to. Nie som pubertalna stredoskolacka ktora nevie, co chce. Dost ma to trapi, pretoze tym ludom takto pravdepodobne dost ublizujem. Neviem, ci chapete ako to cele myslim... co mam robit? Je to chore...
neviem lasku prijimat
sabrina
jajka001
no nechces sa viazat... ked dozrejes, nastane ten správny čas a stretneš toho pravého, tak sa to zmení...
srdiecko01
No bud si este stale nestretla toho praveho /co je podla mna najlepsie vysvetlenie/ alebo mas mozno niekde hlboko v sebe nejaky zly vztah k muzom. Nemas nejaku zlu skusenost? Aky mas vztah s otcom.
