Neviem ako začať, ale asi tak, že svojich rodičov začínam nenávidieť hlavne otca. Vždy sa omna starali, zabezpečili mi štúdium, vždy som mala čo som potrebovala, o to tu nejde, ale od začiatku mi dali pocítiť, že som pre nich nemožná. Narodila som sa v 7 mesiaci, čím lekári potvrdili, že mi nepôjdu dobre manuálne práce. Niektoré veci, ktoré sú pre niekoho samozrejmé, ja sa ich priam musím učiť. Hlavne čo sa týka vecí okolo varenia, alebo pripravenia jedál. Neviem dobre odkrojiť chlieb, alebo pekne pokrájať nejaké ovocie či zeleninu. A s týmto ma neustále podcenujú, ja sa snažím, ale oni vkuse stoja vedla mna a ma len buzerujú a potom hovoria aká som bambavá, nepochopia to že som iba pri nich nervozna a za to to tak dobre neviem urobiť. Hlavne ten môj sprostý otec. Mám totiž 23 rokov, nikdy som ich nesklamala, ked potrebovali odomna peniaze vždy som im dala, zmaturovala som na jednotky, z jazykov som chodila na olympiády, chodím na výšku, a veľmi zle mi padne ako otec stále namna kričí, má veľmi výbušnú povahu, jemu nič zlé nemôžeme povedať, ale on môže všetko, on je v týchto veciach veľmi precízny, je cukrár a preto ked vidí, že mne toto nejde, stále ma len podcenuje. Ked s priateľom chystáme nejaké jedlo, strašne sa bojím, že niečo pokazím, a že ma potom vysmeje. Neviem či mu mám povedať o tomto probléme, alebo radšej doma trénovať kým sa všetko poriadne nenaučím. Najradšej by som vypadla, ale neviem kam...
Rodičia ma nemajú radi, mám z nich dosť
Aco mamina ta pri tebe nestoji,ked otec sa tak nevhodne voci tebe sprava?
Boze LAURA- ja ta chcem za dceru,si super super a este raz super,nesmies si vsetko tak velmi pripustat.Si pravy opak mojej dcery,tiez ma 23.Ja som bola vzdy za to,aby sa len ucila obskakovala som ju,nosila vsetko pod nos,prala a robim to aj dodnes a ona si to vobec nevazi,absolutne ju nenapadne mi nieco pomoct,najma ked mam zdravotne problemy.Sama som si to zavinila,chcela som,aby mala dobre znamky chodila na vsetky kruzky,co ju bavili,skratka ,aby bola uspesna vo vsetkom co chcela dokazat.Tesi maze je uspesna,aj ona studuje na VS.Aj vcera sa rozculovala,ako to, ze nema veci na cas suche a vyzehlene.No ako som vyssie pisala,zavinila som si to sama.Vsetkeho moc skodi.Nikdy by som nemohla ranit tvoje city,ale myslim,ze rodicia to nemyslia zle.Neviem, co si vybrat z tvojich riadkov,si nestastna,je mi to luto,ale skutocne,ked si to tu dokazala napisat,zrejme mas v sebe dost sil a odvahy to v klude rodicom vysvetlit,co citis a ako ti ublizuju,zranuju tvoje ego.Ved kazdy sme na nieco dokonaly,vlastne nikto nie je dokonaly.Kazdy mame talent,nadanie na nieco ine.Viem,ze stojis o ich uznanie,ze sa snazis im nieco velmi dokazat,aby si od nich konecne dostala uznanie a pochvalu.Tak sa snazis,az sa ti to v ich pritomnosti nakoniec nepodari.A takto im to aj povedz.Aj my rodicia ak pochybime, potrebujeme od vas deti vediet,co robime zle.Ty si podla mna velmi dobra dcera a mozu byt na teba pravom hrdi.Ja im to odkazujem,ostatne je na tebe.
no nie si uz male dieťa, nema pravo na teba kričať, ja som si taketo veci vybavila s mamou aj s bratom ked som mala 17, a ked nahodou pride medzi nami k hadke tak si to vieme vydiskutovat, aj ked musim uznat ze vekom a casom je to lahsie, musis nabrat sebavedomie a urcite aj odstup by pomohol, lenze ty nemas kam ist. decka ktore vedia papulovat to urcite maju lahsie, ja to tiez neviem. povahu nezmenis. ked zacne na teba kricat tak mu len povedz nekric na mna. a snaz sa nerozhadzat sa vnutorne, jednoducho musis byt sama presvedcena o tom ze nema co na teba kricat a musis o tom presvedcit aj jeho tym ako vystupujes.
Máš pravdu, ale celý život sa to robiť nedá, ja jeho chváliť a len pekne s ním hovoriť a on namna takto. To prejde každého, ja už nie som malé dieťa, nemá právo somnou takto jednať, aj ked som jeho dcéra, ale všetko má svoje hranice, kebyže dôjdem domov na mol, kradnem peniaze, alebo niečo podobné, tak nepoviem, tí čo majú takéto dcéry, oni s nimi krajšie jednajú, ale on vôbec nevie ako sa má správať k jednej žene, ja som k nemu vždy milá, pomôžem mu a mne ked niečo nejde má svedomie takto somnou kričať, ja to proste nepochopím.
neporovnavaj sa s bratom to nema zmysel, chalani su ini ako baby, su lenivi, doma nepomahaju, s tym nic nenarobis. ten co nic nerobi nic nepokazi, hlavne ze vyhovarat sa vie. to je aj o povahe, on je taky a ty si taka. vsetko ma svoje vyhody aj nevyhody.
ked nad tym tak rozmyslam, tak by si naozaj mohla skusit mazat mu med okolo ust, chvalit ho, aky je sikovny, ako sa mu dari a tak, je pysny na to aky je dobry cukrar a mozno sa mu nedostava ocenenia tak ako si to predstavuje, vidi ze ty si sikovna, uspesna, a dokazuje si svoju hodnotu tymto sposobom, ze sice vies tamto vsetko ale varit nevies, myslim ze pochvala by mu pomohla, co myslis?
Ja chodím na výšku, angličtinu, robím si vodičák, v lete som brigádovala na kúpalisku a ešte som dávala pozor na jedného chlapčeka. On proste má radšej brata, brat hrá futbal a otca nezaojíma nič len to. On si dovolí ovela viac a nič. Brat mu aj odpapuluje a dost tvrdo v pohode si prespí u priateľky bez toho aby naši o tom vedeli a čakajú ho celú noc, o škole im tiež veľakrát klamal a nikdy z toho nebolo nič. Treba ho vyslúžiť ako kráľa, on vie spraviť všetko, s tým rozdielom, že to nespraví, lebo je lenivý, pričom ja to spravím, ale nie dobre, ale k tomu sa už ozve. Ked mu spomeniem, že robí rozdiely zvrieskne na mna.
jajka001- máš pravdu, ja som to skúšala, vždy som bola ticho ked namna zakričal, ale on je dosť hrubý, viete je veľký rozdiel ako to povie.Ked to povie štýlom- ako môžeš byť taká nemožná, radšej odtiaľto vypadni, tak prejde človeku chuť od všetkého. Ked mu chcem v niečom pomôcť rýchlo povie nech idem odtiaľ preč lebo mi do jedla spadnú vlasy, pritom ked nerobím nič tiež mi to vyčíta. A dnes to zomna vybuchlo. Sú to len banálne veci, a on namna kričí, ako keby som neviem čo zlé spravila, pritom ak porovnám, akí sú iní otcovia ku svojim dcéram, brania ich ako môže, a pritom ich všelijako klamú a využívajú. On proste somnou vôbec nevie komunikovať. Vie sa ma spýtať len či som jedla a a ako bolo v škole, s tým naša komunikácia zhasla
Aha, tak dovod moze byt, ze ste prilis vela spolu. Urcite ta miluje, to kazdy rodic. Zacni sa ucit cudzi jazyk, najdi si brigadu aspon na par hodin, mozno nejake doucovanie deti. A hlavne sa snaz zdvihnut tvoje sebavedomie (nielen v kuchyni). Ani skusenym gazdinam sa nie vzdy vsetko podari...no a co?
To by som chcela najviac, lenže momentálne nepracujem, chodím na výšku diaľkovo- a na to aby som sa mohla osamostatniť potrebujem peniaze
