Rodičia ma nemajú radi, mám z nich dosť

Neviem ako začať, ale asi tak, že svojich rodičov začínam nenávidieť hlavne otca. Vždy sa omna starali, zabezpečili mi štúdium, vždy som mala čo som potrebovala, o to tu nejde, ale od začiatku mi dali pocítiť, že som pre nich nemožná. Narodila som sa v 7 mesiaci, čím lekári potvrdili, že mi nepôjdu dobre manuálne práce. Niektoré veci, ktoré sú pre niekoho samozrejmé, ja sa ich priam musím učiť. Hlavne čo sa týka vecí okolo varenia, alebo pripravenia jedál. Neviem dobre odkrojiť chlieb, alebo pekne pokrájať nejaké ovocie či zeleninu. A s týmto ma neustále podcenujú, ja sa snažím, ale oni vkuse stoja vedla mna a ma len buzerujú a potom hovoria aká som bambavá, nepochopia to že som iba pri nich nervozna a za to to tak dobre neviem urobiť. Hlavne ten môj sprostý otec. Mám totiž 23 rokov, nikdy som ich nesklamala, ked potrebovali odomna peniaze vždy som im dala, zmaturovala som na jednotky, z jazykov som chodila na olympiády, chodím na výšku, a veľmi zle mi padne ako otec stále namna kričí, má veľmi výbušnú povahu, jemu nič zlé nemôžeme povedať, ale on môže všetko, on je v týchto veciach veľmi precízny, je cukrár a preto ked vidí, že mne toto nejde, stále ma len podcenuje. Ked s priateľom chystáme nejaké jedlo, strašne sa bojím, že niečo pokazím, a že ma potom vysmeje. Neviem či mu mám povedať o tomto probléme, alebo radšej doma trénovať kým sa všetko poriadne nenaučím. Najradšej by som vypadla, ale neviem kam...