Som s babou niečo cez rok.Veľmi veľmi som bom zaľúbený a robil som pre ňu všetko-normálne, aby sme boli spolu.Sem-tam bola hádka ako u každého no ja som nás dával do kopy.Teraz sme sa pohádali riadne.Povie človek v hneve veci čo tak nemyslí?Ona toho povedala dosť.Keď je to medzi nami OK to nehovorí ani sa tak nespráva.Rada ma obýma,bozkáva,hvorí milé slová.Keď sa pohádame tak je to úplne iný človek.Dosť ľúbdí ju sklamalo tak sa to trošku odráža na nej.No chce aby sme spolu chodili.
Mne teraz padli tie "rožové okuliare" a začal som si všímať čo všetko pre ňu robím ja a ona ani tak pre mňa nie.Teraz uvažujem či ma skutočne ľúbi a váži si ma.Aj v hneve povedala, že chce aby sme boli spolu.Zistil som,že ma pár krát oklamala.Ale len v blbostiach,drobnostiach a naozaj len pár krát a vtedy keď sme boli pohádaný.A ja teraz fakt neviem či ma ľúbi,či chce mať so mnou nejaký trváli vzťah, možno manželstvo.Neviem či sa za to hnevám alebo som sklamaný no cítim dosť hnevu.Možno kôli tej veľkej hádke.Neviem.Neviem čo chcem ďalej. Neviem si predstaviť, že ju už neuvidím ale ani to,že ja ju milujem spravil by som pre ňu všetko a ona by ma možno nechala.Nie kôli inému chalanovi aj to môže byť ale kôli tomu, že sa niečoho nebude chcieť vzdať.Čo robiť? ako zistiť či ma ľúbi,ako sa zbaviť toho hnevu čo cítim.Ja fakt neviem.Uvažoval som nad pauzov možno mesiac,dva.Neviem ale čo by to pomohlo.Trpel by som aj ja, že niesom s ňou.Chýba mi.Čo robiť?ďakujem za rady a vaše názory.
Pauza prežili ste ju?
podarde čo robiť.Na jednej strane si myslím aké to bolo úžastné dievča a veľmi ľútujem, že sme spolu nezostali a straštne cítim ako ju ľúbim.Keď to bolo medzi nami OK bolo super cítil som sa ako v 7 nebi.Keď si pomyslím na tie naše zážitky, na náš smiech, dlhé obímanie hrozne mi to chýna keď to už nebude.Toľko vecí sme chceli spraviť, ja som mal také plány no teraz je to preč.
No na druhej cítim obrovský hnev.Čo všetko mi povedala, ako veľmi ma ľúbi, že je so mnou šťastná, že som ten naj chalan na svete.Viem, že to tak nie je ale hovorila, že pre ňu som. Ak bol problém, že mi neverila a podobne ale zo strachu nie, že by ma neľúbila tak obviňovala mňa, že ja sa rozídem. Ona sa trápila aj kôli blbostiam aj keĎ všetko bolo super tak proste sa bála, že niečo mi vadí. Bála si ma pustiť k sebe, aby sme sa zblížili lebo sa bála rozchodu.Taká zostala posledný pol rok vzťahu.Síce niekedy mi za deň poslala 5 SMS no dosť často sa odťahovala.Ona bola na takúto situáciu pripravená viac než ja ale myslela si, že ja to skončím.Bála sa ma ľúbiť. No ja som ju ľúbil a veril jej a teraz som sám a všetko čoho som sa pre ňu vzdal už nezískam.Myslím, že sa aj nejako zmenila, že si chce užívať s kamoškami a ja som jej v tom bránil.Neviem toto sú moje dohady.Nemusí to tak byť.Mala aj nejaké problémy s rodičmi kôli mne.
Myslíte, že sa ozve? a čo robiť ak sa ozve? Malo by zmysel s ňou chodiť alebo byť kamarát?Nespravila by niečo také znovu.Ak sa teda ozve. Ona chce myslím spraviť to čo ja.Dať pauzu akože je koniec aby zistila čo cíti a podobne.
Cítim akoby niečo zo mňa chýbalo.Cítim na srdci alebo pod srdcom ani neviem proste v srdci takú tupú bolesť. Ja sa jej nehodlám ozývať ale keď sme sa rozchádali povedal som, že na ňu počkám ako sa rozhodne nech sa ozve. Poradte čo robiť. Bije sa vo mne nenávisť s láskou. Raz prevláda to a potom to. Je to na nič. Viem, že sa nemám kôli nej trápiť ak ma už neľúbi ale nejde to. Viem , že čas vyrieši všetko ale keď som sám ačo bíva veľmi často a nemôžem s tým nič robiť tak ma to hrozne zožiera
och je mi to luto ze sa stebou rozisla.no nezvladla situaciu.najlepsie je utiect pre niekoho a to nie je znak toho ze je ten clovek pripraveny na kvalitny a vazny vztah.urcite ta to boli ako slak.ja tomu verim.ked mas chut si poplakat tak poplac ked mas chut sa opit tak to urob.prve dni si naj naj horsie.nesmies to brat vsak ako koniec sveta aj ked to mozno takto vyzera.aj keby si sa jej chcel ty ozvat nechaj tomu dost vela casu a uvidis zvazis ci si to ona este zasluzi.ale potrebujes sa dat dokopy.neboj sa ona si uvedomi oco prisla.nepis jej vsak ziadne srdcervuce smsky a aj keby ti napisala neodpisuj jej.nechaj tomu cas.moniqua ma uplnu pravdu
Boli sme spolu naposledy.
D"vody rozchodu úplne nechápem ale sú to:
Mala málo času pre seba a aby bola s kamarátkami.Mala kôli mne problémy s rodičmi.A cíti, že ma po tejto hádke už neľúbi ako predtým.Nechcem sa hádať a posledná hádka ju asi vzala.NO nepovedalo sa nič hrozné.Pre toto sa asi so mnou rozišla.
Spýtal som sa jej či by sme spolu niekedy mohli ešte chodiť povedala, že nevie netuší.Tvárila sa pri tom veľmi odmerane.Zhodli sme sa na to, že by sme mohli byť kamaráti ale niekoľko týždňou si nebudeme písať.Povedala že sa možno ozve. Tvárila sa pri tom veľmi odmerane.Ale povedal som jej veci čo ju nahnevali. Mám čakať na to, že sa ozve? a vlastne na to, že by sme mohli spolu ešte byť? Alebo bude lepšie zabúdať.A čo srpaviť ak by sa ozvala a povedala, že by sme to mohli skúsiť? Fungovalo by to a nenechala by ma znovu?
to nie je nikdy iste ci sa ozve alebo nie, proste ked sa s tym uz zacnes vyrovnavat mozno si uvedomis, ze uz ti tak velmi nechyba, to iste nepojde len tak same od seba z jedneho dna na druhy, viem si predstavit, ze velmi trpis, ale v zabudani ti nikto neporadi, kazdy ti povie len to otrepane, ze "cas zahoji", nijaky iny recept ti nikto neda, snad, len snaz sa sustredit na ine veci
A teraz ako mám zabudnúť? aby ma to tak veľmi nebolelo.Bola pre mňa všetko.Môžem ešte dúfať, že sa ozve?Po akom čase bude isté, že sa už neozve?
no moze ti ona este niekedy zavolat, uvedomit si, ze spravila chybu, lebo podla mna ju spravila, lebo je naozaj malo takych chalanov, co dokazu o svojom vztahu takto otvorene hovorit a myslim si, ze na svoj vek mas pekne postoje a myslim si, ze jej obavy nevyplyvali z vasho vztahu, ale z vztahu jej rodicov, evidentne sa rodicia stale hadaju a bola tam aj nevera a ona sa toho tk strasne boji, ze by to mohlo postihnut aj ju, ze si vlastne sama nici svoj vztah...
ja som taky jeden pripad zazila, moj kamarat si nasiel priatelku, prvych par mesiacov sa im darilo uplne pekne a potom ju zoznamil so mnou, lebo sme kamarati od detstva, tak som pre neho ako sestra a on pre mna ako brat, lenze potom sa to zmenilo...
musim este podotknut, ze ona ma rozvedenych rodicov a otca nenavidela, pravdepodobne, kvoli neutalim hadkam rodicov ci aj nevere... neviem teraz posudit...
no priste vratim sa k tomu, ze ich vztah sa po nasom zoznameni zmenil a nakoniec sa snim mozno po mesiaci rozisla, nakoniec sme sa dozvedeli, ze ziarlila na mna (pritom mam uz 3 roky priatela) a ten kamarat je jeden z najspolahlivejsich chalanov a najrozumnejsich akych poznam, pri nom naozaj nemusela mat strach, ze sa jej udeje nieco podobne ako matke, lenze ona si to asi vsugerovala, ze chlapi su taki vsetci a ja som bola uz len klincekom do rakvy, ktory potrebovala aby utiekla zo vztahu z chalanom, ktory by vedel byt naozaj dobrym partnerom... moj nazor na nu zostal taky, ze s takym postojom si nikdy vztah neudrzi, lebo v kazdom bude vidiet len to zle a stale to hladat...
a ten tvoj pripad moze mat tiez nejaky podobny podton, proste ona sa tak boji takeho vztahu ako maju rodicia, ze uz pri prvom naznaku, ze je nieco vo vztahu podobne ako u jej rodicov hned uteka...
takze ti radim, ak sa neozve, skus na nu zabudnut a ked si budes hladat priatelku, tak pozeraj hlavne na to ci je dusevne vyzreta, vela stastia a nesmut...
Aj je to tu.Je koniec.Rozišla sa so mnou. Nepovedala, že ma neľúbi povedala, že len menej po tých hádkach, že už nemá chuť ma objať alebo pobozkať. Povedala, že chce byť sama. Že sa nechce už trápiť. Nie, že trápiť kôli hádkam ale aj takým problémom či ju nepodvediem, či ju nesklamem. Preto ma nechcela aj úplne pustiť do svôjho života.Aby keď sa potom rozídeme aby ju to nevzalo úplne. Ja som jej otvorene povedal, že asi nie je vyzretá na vzťah. Ona povedala, že asi áno ale bolo to v hneve a nemyslela to vážne. Teraz je koniec. Ľúbi ma aspoň trochu ešte. Keď odyšla som za ňou bežal a povedal som jej , že ju budem vždy milovať a budem chcieť byť s ňou. Keď si však uvedomí chyby. Čo teraz robiť? Ja som veľmi sklamaný a neivem čo ďalej. Je šanca že sa niekedy ona sama ozve ?
laska nie je len o krasnych zazitkoch o krasnych chvilach ale aj o trosku neprijemnejsich.aby to bolo tak ze raz ked sa otocis tak si poviete:boli nam dobre ale bolo aj zle ale zvladli sme aj krizu a to nas prave spaja.uvidis ak toto vas vztah prezije ona si uvedomi ze o teba mohla prist.len jej to musis zajtra dat patricne najavo.ak sa ti bude hadzat okolokrku hned na zaciatku len ju odtiahni drz si na tu chvilku odstup od nej lebo ta laska k nej ta uplne vyvedie z miery a zas jej nic nepovies a ona si zase nic neuvedomi.a svadbu este nerieste este ste spolu len rok.vazne to nerieste.zbytocne si potom davate taky zavazok ktory moze jedneho dna raz niekoho z vas tak obmedzovat a pokazi sa to.
