Som veľmi dlho vo vzťahu, ktorý je absolutne nefunkčný, čo sa týka partnerstva...je to iba prežívanie zo dňa na deň a čím ďalej cítím ako som psychicky na dne , mame dospelé deti, ja sa cítim ešte mladá a on???
On sa uzatvoril a vytvoril si barieru, ktorú nikto neprekročí...
Syn je v zahraničí už dva roky a teraz príde na dovolenku aj s priateľkou... jedine čo ma trápi...je ako mu povedať, že som sa definitívne rozhodla ukončiť tento vzťah a že si budeme s otcom riešiť situácie exzistencie ...dcera žije s nami a postupne ju na to pripravujem...ona to sama vidí a často sa o tom rozprávame...
Stále hľadám vinu v sebe , ale akosi neviem, kde som spravila ja chybu...odcudzili sme sa ... a citovo uplne vychladli, je to už možno aj 12 rokov, ale celé to manželstvo bolo iba umelo udrziavane...kôli deťom, snáď...on sa nikdy nechcel o tom so mnou rozpraávať, vždy sa vyhýbal komunikácii so mnou a vlastne na tom to všetko stroskotalo... som zúfalá, ale už pevne rozhodnutá...
Potebovala som tieto riadky napísať...pekný deň
Ukončenie trápenia
Obviňovať sa netreba, ani nikoho iného, keď je vzťah už nefunkčný- načo ho udržiavať, najlepšie je rozísť sa v dobrom a umožniť tak nový život sebe aj partnerovi..
daduliena,nieco podobne prezivam aj ja, medzi mnou a manzelom je 15ročny vek.rozdiel, teraz mam zdravotne problemy a podrzal ma,sice mu to doslo neskoro ale ano.,presne viem co myslis tym,ze vzdy hladas vinu v sebe,ja som chcela vzdy byt vo vsetkom 100 perc.zvaz rozchod,to nie je vzdy to spravne riesenie a najma nie po tolkych rokoch.,ze ste spolu kvoli detom je prave to najdolezitejsie,im ste dali istotu a pocit bezpecia aj ked si ty mysli,ze nie,skus sa opytat dcery,ci ona vnima nejaky problem medzi vami.,vea stastia
Tak držím palce, syn by som mal pochopiť, je to tvoj život, nie jeho, možno mu to chvíľu potrvá (a možno budeš prekvapená, že bude s tým súhlasiť, alebo mu to bude jedno, alebo ťa podporí). V každom prípade mysli na seba, kto vie, čo ťa ešte v živote čaká
