Poznáte to? Keď ste na niekoho alergický a nemôžete toho človeka ani vystáť? Keď čokoľvek povie, vy to v duchu negujete, s ničím čo urobí nesúhlasíte? Tak takto sa ja cítim voči svokrovcom a manželovým súrodencom (bratom a sestrou). Dlho som si to nechcela pripustiť, roky som s tým bojovala, ale už si nevládzem klamať... doslova ich neznášam... Neviem či je to vzájomné, pretože to nedávam najavo ani ja ani oni, tvárime sa pred sebou milo, skrátka pokrytecký chorý vzťah. Mňa však vyčerpáva. Myslím, že ani oni neskáču radosťou nad synovou voľbou životnej partnerky, vidia však, že máme pekný vzťah, rozumieme si a máme sa radi. (paradoxne, resp. díkybohu, on je úplne v pohode) Ja však nechcem pociťovať tú nenávisť. A už ju nedokážem skrývať ani pred mužom. On o tom nevie a ja mu nechcem ublížiť, je to predsa jeho rodina. Uberá mi to však z energie a nedá normálne žiť. Neviem si však pomôcť, oni sú súčasťou nášho života, ja však neznesiem nič čo urobia, či povedia. Dokonca neznášam aj to čo nám pošlú, koláče, kompóty a pod. Odmietam ich pomoc. Snažím sa minimalizovať naše stretnutia, vymýšlam manželovi aj synovi program, a tak nám nenápadne znemožňujem návštevy u nich (nebývame spolu, ale blízko, cca 3 paneláky od seba). Ja viem, je to strašné a choré, ale keďže nepíšem nič konkrétne..., ťažko to vysvetliť. Skrátka ako sa naučiť pretrpieť stretnutia s nimi a nesužovať sa nenávisťou. Bijú sa vo mne dve pre a proti, milujem manžela a svojou nenávisťou k jeho rodine mu nechcem ublížiť. Nedokážem však s nimi normálne fungovať. Ďakujem za názor, nemám sa komu vyspovedať, hanbím sa za to.
nenávidím svokrovcov
Renáta. Poviem - či skôr napíšem Ti teraz niečo, za čo tu isto nebudem populárna (ani o to nestojím), ale potrebovala by si poriadne prefackať a zrejme dostať od života poriadne rany kopance, aby si si vedela vážiť, čo vlastne Ty trúba teraz máš. Lebo to čo máš - šťastný vzťah, manželstvo, zdravé dieťa, muža ktorý ťa miluje, žijete ako rodina pekne pokope a samostatne vo svojom (a čo by si robila keby si s tými nenávidenými svokrovcami mala žiť napríklad spoločne pod jednou strechou??? - no čo?? skočila by si z okna? Rozviedla sa a šla kamsi do podnájmu? Vrátila sa k rodičom...ak pravda aj ich dokážeš vôbec vystáť a akceptovať? atd atd). O čo Ti vlastne Renáta ide????
Keby si sa takto sťažovala ako teraz a žili by ste spoločne v jednej domácnosti a svokrovci by Ti robili zo života peklo, tak potom by si čo robila?? Hľadáš chyby tam kde nie sú. Vieš koľko žien by s Tebou menilo?? Vieš koľko žien žije aj s deckami, mužmi v úbohých nevyhovujúcich predražených podnájmoch a držia hubu a krok?? Čo vlastne chceš? Odsťahovať sa na druhý koniec SR len aby si bola od svokrovcov čo najďalej??
Predsa život nie je prechádzka ružovou záhradou. Čo budeš robiť, ak ťa/či Tvoju rodinu postihnú postretnú rôzne tragédie choroby nešťastia, či strata manžela (nájde si inú tolerantnejšiu lepšiu partnerku atd), či stratíš zamestnanie istoty atd atd??
Čo budeš robiť potom...keď teraz hľadáš problémy tam kde nie sú. Ak miluješ svojho muža - prečo si aspoň trošku nevážiš a neakceptuješ jeho rodinu?? Nemusíš ich milovať, ale aspoň trošku byť voči nim slušná a uvedomovať si, že bez nich a ich pričinenia by si teraz nemala muža akého teraz po svojom boku máš. Lebo oni ho vychovali formovali, oni do neho vštepovali aj to dobré a možno aj to zlé čo na ňom miluješ obdivuješ.. Ak ich neznášaš - tak aspoň mužovi a synovi nebráň v tom, aby si udržiavali a upevňovali rodinné vzťahy a väzby a Ty zatiaľ môžeš na nete sa sťažovať na hrozných svokrovcov ktorí žijú inde ako Ty ale aj tak ich nevieš vystáť..
Uvedom si Renáta, že Ty tiež raz budeš v podobnej situácii pri svojom synovi a ako sa budeš cítiť, keď ťa+Vás s mužom nebude syn s jeho rodinou navštevovať, lebo jeho polovičke preskočí v tom slepačom mozgu a vsugeruje si, že Vy jeho biologická rodina ste vlastne biologická zbraň a treba sa pred Vami brániť a vyhýbať sa Vám.. Ako sa budeš potom cítiť? Nebude Ti chýbať syn, vnučka vnuk?
Predsa tu ide iba o vôľu aspoň trošku chcieť a byť aspoň trošku tolerantnou a veľkorysou. A ak sa nevieš premôcť, tak aspoň nebráň mužovi a synovi, aby Tvojich svokrovcov = jeho rodičov a starých rodičov Vášho syna mohli navštevovať a Ty zatiaľ rob iné, čo uznáš za vhodné. Ale hlavne si uvedom a rozhliadni sa okolo seba, ako rôzne žijú iní ľudia a potom sa zamysli nad tým, ako žiješ/žijete Vy ako rodina. Zamysli sa nad sebou Renáta a porozmýšľaj, čo vlastne za touto Tvojou averziou voči mužovej rodine sa skrýva a aký vlastne prechovávaš vzťah voči svojej vlastnej biologickej rodine, z ktorej si vzišla. Lebo tú vôbec nespomínaš a zrejme Tvoje psychické problémy pramenia tam, z kade pochádzaš (a možno??? z Tvojho nevydareného zbabraného poznačeného) detstva dospievania mladosti. Ale vyrieš si to s tými, ktorí za to môžu a nie s ľuďmi, ktorých sa to vôbec netýka..
Ja len tolko. Prezila som si svoje peklo podobne... Kto nezazil nevie, co je to taketo tyranie. A viete co? Odstahovali sme sa do podnajmu. Pristahovala sa svagrina s dvomi detmi, ktore su fakt nezvladnutelne a zeru sa medzi sebou. Su to dve rovnake povahy a trestaju jedna druhu. Svokra sa medzicasom rozviedla a svagor odisiel pred pol rokom. Takze s niektorymi ludmi nevyjdes.
Ty počuj, ty nutne potrebuješ nejakú psychoterapiu. Ničíš len sama seba. Nemáš jediný dôvod ich nenávidieť, sú k tebe milí, občas vám pošlú koláče, kompóty alebo niečo. Nemôžeš odtrhnúť tvojho muža a syna od všetkých ľudí a žiť s nimi na pustom ostrove aby oni nemali právo nikoho iného mať radi a ani nikto ich. To je choré. Vieš koľké ženy majú skutočné problémy a čo by dali za to, aby bolo všetko tak bezproblémové a super ako u teba. Zožieraš sa nenávisťou, za 10 rokov dostaneš rakovinu a umrieš.
nenapisala si co konkretne ta na nej stve. len to ze nema cas sa ti starat o deti?
Dobry den, len taku jednoduchu vetu som skusila napisat do vyhladavaca " nenavidim svokrovcov " a bolo to tu hned.
Mam ten isty problem. Po 9 rokoch som si uvedomila ze ich fakt nemusim, ale az teraz to zacina riadne naberat na intenzite, je mi z toho zle. Strasne sa bojim ze ssa tieto veci prenesu na nas vztah s manzelom a uz sa aj prenasaju ked nieco poviem na jeho rodicou strasne ho to rozculi. Ale ked ja nedokazem sa ukludnit po telefonate s nou. Moje deti ju zeru nedopustia na nu ale to asi preto ze ju vidia 1 za dva mesiace cca.A to ze ma na vnucata tak malo casu je asi hlavna pricina mojho hnevu. Viem ze mi nikto nepomoze ale je mi doplacu z toho celeho.Este by som chcela povedat len to ze manzel sa na nu velmi podoba hlavne komunikuje podobnym sposobom a jedna podobne a riadne mi lezie na nervi. Fakt neviem co mam robit. Ak niekto vyjadri svoj nazor budem len rada.
U nás je to isté, svokra sa tvári ako med a po za chrbát ohovára,ale všetkých. Ked som bola tehotná nemala záujem, čakala,že jej budem chodiť robiť, ležala som v nemocnici mesiac a prišla len raz, a do pôrodu vôbec. Ked sa malý narodil čakala,že sním budem len pri nej a robiť jej, muž bol 6 mesiacov v Cechách a ani raz neprišla pozrieť vnúča,a vinšovať mu narodeniny kdeže, to príde na Vianoce. Starie sa do všetkého a naštvala ma,povedala mi že načo mi bude dalšie dieťa,na všetkom hľadá chyby a ani prach si nevie utrieť v byte čo je pohodlná, lepšie je sa stažovať a nič jej neni.Ja ma na obidvoch očiach poškodenú rohovku a dioptrie -7, nosím šošovky aby som videla,lebo s okuliarmi vidím zle a ona mi povie,ved ti pomohli, nič ti neni a mne po dalšom zhoršení hrozí transplantácia rohoviek. Už si pripádam ako debil. Dieta mi ani raz nepokočikovala, ona nevládze, s ničím mi nepomohla,ani nič neukázala,to som musela sa učiť všetko sama,lebo mamu nemám. Mala som robotu,ked mal malý 1,5 roka a to som sa jej spýtala či mi sním pômože,tak ona nemôže... To je svokra? a už dosť,oni ked dačo majú sviatok tak zavolá o 12, že oslavuje a ju nezaujíma, že každý ma svoj život a ked je Mikuláša, tak ona zabudla.Jej dcéra je taká istá, neznesú sa navzájom a ked sa stretnú na oslave,tie pretvárky,mama čo chceš... a na drúhý den sa ohovárajú, to je rodina a to už trpím 5 rok,lebo sa ukázali až pri svadbe,ako budúca svokra ani oblek nešla kúpiť so svojim synom,jedine čo mala boli koláče,ale všetko sme si sami robili a na svadbe mi povie,ako sme to dobre zvládli,ešte že som sedela. Ja prajem všetkým podobným len pevné nervy a stýkať sa čo najmenej,nebyť od nich závislí a žiť si svoj život do ktorého si nedať zasahovať, držím palce...
:))))))) neviem co ma spolocne vojna a nazivanie ludi.Ved na vojnu chodili iba niekedy a i to na par rokov-ale zo svokrou zije nevesta cely zivot.A len tak mimochodom nemam nic proti chlapom-ale chlap si preto nerobi nic s toho/problem doma zo svokrom a tak/lebo je vela takych ze to riesa radsej milenkami,alkoholom.Ale zena sa snazi riesit problemi normalnou cestou a ked sa to neda.Tak sa to neda.
A neviem co by sa malo EVELINKE vratit.
Ja ta EVELINKA chapem-tiez mam skusenosti a velmi zle.Clovek moze urobit aj nemozne a aj tak sa svokre nezavdacis-je to zb.sa nad tym trapit-skodis len sebe-nikomu inemu.Viem ze je to tazke sa vyrovnat s tym-ale nic ine ti neostava-ako si pisala-co ti povedala tvoja kamoska-ze svokra s tym neprestane-ma pravdu.Ma to v povahe a povahu cloveka tazko zmenis.
Zelam vela stastia.
soffa-nie,nebolo to zadarmo.platili za byt 7000sk a z toho sme 6000 dávali my.Podnájmy sme zháňali,ale nikde nás s dieťaťom nechceli a kde by nás vzali,pýtali nekrestanské peniaze.vtedy robil iba muž,ja som bola na MD a byt sme si nemohli dovoliť kúpiť.Iná možnosť nebola.
soffa-nie,nebolo to zadarmo.platili za byt 7000sk a z toho sme 6000 dávali my.Podnájmy sme zháňali,ale nikde nás s dieťaťom nechceli a kde by nás vzali,pýtali nekrestanské peniaze.vtedy robil iba muž,ja som bola na MD a byt sme si nemohli dovoliť kúpiť.Iná možnosť nebola.
evinkala nic z zlom,ale nechapem preco ste tam byvali????????lebo to bolo zadarmo???no prepac,ale......ak sa ti nepacilo v jej dome,mohli ste odist do podnajmu a mat SVATY KLUD......
