Poradte najlepsieho veterinara!

Dr.Lisa v Humennom.....neviem ci veterinu vystudovala za kozie bobky, ale je to maximalna fuserka...dokatovala nejedneho psa..zle urcene diagnozy....po cisarskom u psa zo psa vyleteli creva,ktore potom pes vyhryzol...mojmu ovciakovi davala drahe vitaminy,ktore psovi boli zbytocne,lebo pes mal zrastene stavce...ani na to tato "Dr" neprisla....pyta nehorazne peniaze...toci biznis na milacikoch ludi a pritom ich akurat svojou neodbornostou dodrbe este viac....

POZOR NA VetPoint /www.facebook.com Môj psík mi tu zomrel pri operácii ,,/ešte na starej adrese/ako to bolo? žiaľ sa už nedozviem ,ale prístup lekára akým nám to oznámil bol príšerný.Už dávno to nieje na tejto klinike o zvieratkách ,ale o peniazoch.Priateľka tam prišla s krívajúcim psom ,,dnes sa modlíme aby neprišiel o nožičku.to ma za sebou už druhú operáciu a to po prvej mal vraj ťahať sane.Teraz jej doporučili aputáciu bez toho aby sa na psa pozrel .Som zvedavá či ma p.Valašek svedomie ,,,Ja osobne mu už Dr,, nepoviem..Doporučila by som aby ste sa venoval viac štúdiu p.Valašek ako zrkadielku,zatial predavajte iba granule aby ste neublížil už nikomu. Naštastie si ostatný môžu vyberať.Prosím povedzte a pošli
te to ďalej!!!! nech už dalej neubližujú

Nikdy viac...neodporucam, prisli sme o nasho milacika po chir.zakroku!

muffitam,
my sme tam boli so zajkom, asi nemusim hovorit ze sme o neho prisli. Stratili sme drahocenny cas, ktory mal na vyliecenie.

Zdravím všetkých,

ešte by som doplnila nižšie uvedený príspevok - navštívila som viacero veterinárov v BA aj v rámci pohotovosti.. No s najlepším osobným a profesionálnym prístupom som sa stretla vo VetCentrum Ružinov (MVDr. Skladaný). To, že má niekto osobný prístup pre mňa neznamená, že je len milý, ale to, že naozaj robí viac než sa očakáva alebo viac, než musí. Predvčerom som tu svojej fenke maltezákovi dala čistiť zuby, nejak zle asi znášala anestézu alebo lieky alebo čo (má aj onkologické ochorenie, takže asi jedno s druhým) a celú noc vracala. Od rána som komunikovala s veterinármi, hneď po práci som tam prišla a pani veterinárka tam som mnou čakala kvôli infúzii do cca 20 hod.! (Aj keď ordinančné hodiny sú do 18tej hod.) Ja som mala ísť o 19 na koncert ale tak jasné že pes je dôležitejší.. no pani veterinárka sa ponúkla, že ona tam s ňou počká do noci až kým sa nevrátim z koncertu.. to ma úple šokovalo... no stretli ste sa už s takýmto prístupom?? ja osobne nie.. a v šoku som bola aj keď mi dala svoje číslo a povedala, že môžem kedykoľvek aj v noci zavolať, ak by jej (teda mojej fenke) bolo zle, že do pol hodiny príde do ordinácie a stabilizuje ju. ... tomu hovorím osobný prístup. O ich profesionálnom prístupe by som mohla napísať celý ďalší článok, tak to len zhrniem, že osobný aj profesionálny prístup je na jednotku :) ... a ďakujem im aj touto cestou :)

Ahojte,
aj ja by som sa rada podelila o svoju skúsenosť. Mám 12 ročného maltezáka, ktorý má nádor medzi slezinou a pečeňou a rad ďalších zdravotných problémov. Chodila som do veterinárnej kliniky Lapvet na Beňadickej. Indikácia problému môjho psíka začala tak, že ju tam niekoľko mesiacov liečili na "prdíky" espumisanom... Ako s jedinou kompetentnou veterinárkou, s ktorou som sa na tej klinike stretla bola MVDr. Višváderová (bohužiaľ keďže sa tam striedajú viacerí veterinári, nemala som na ňu šťastie a stále tam boli iní). Keď sa po niekoľkých mesiacoch trápenia (o financiách ani nehovorím) zistilo, že má teda zjavne onkologické ochorenie, vyriešili to tak, že nám dali od bolesti NOVALGIN (!) a odporučili nás s chrbticou do Sibri na magnetickú rezonanciu (ako to, že sa jednalo o sekundárny problém neriešim, ale že nám predpísali na onkologické problémy novalgin, tak to je sila...) Vrchol bol, keď som tam so psom chodila pomaly každý deň lebo jej "espumisanik" ani duspatalin prekvapivo nepomáhal a oni sa pomaly tvárili, že ich tam vlastne otravujem s tým psom, ktorý mal bolesti... však čo, všetky vyšetrenia si už porobili (robili jej nejaký sken kontrastnou látkou na črievka - totálne zbytočné somariny) a teda dosť peňazí si už vybrali tak načo ďalej... Ako mala problémy s plynatosťou ale vylučovala a papala no krvné výsledky hneď od začiatku indikovali problém s pečeňou - ale podľa nich "ich to mohlo nasmerovať a nemuselo.." Na bežné veci a vakcinácie sú fajn ale ak máte nejaký vážnejší problém so psíkom tak v tejto klinike ste zjavne na nesprávnom mieste (pokiaľ práve neordinuje vyššie uvedená veterinárka, ktorá je podľa mňa naozaj profesionálna)... no bohužiaľ som to šťastie nemala. Samoštúdiom som nasadila svojmu psovi legaphyton, sanicell, ursofac a ďalšie.. veľmi mi pomohla veterinárka (prekvapivo) z Kysuckého Nového Mesta MVDr. Tunegová, keď som bola navštíviť rodičov. Za jeden týždeň zistila to, čo sa v Lavpete márne "pokúšali" niekoľko mesiacov a nasadila jej ďalšie podporné lieky. V tom Lapvete môjmu psovi vyslovene priťažili a poškodili (no možno som mala len v tú dobu smolu na veterinárov, ktorí ordinovali vždy keď som tam bola akurát ja..no určite sú tam aj šikovní veterinári, len som na nich nemala šťastie). Teraz chodím do VetCentrum Ružinov (MVDr. Skladaný) a som veľmi pozitívne prekvapená osobným prístupom a vybavenosťou. Služby tam sú naozaj na vysokej profesionálnej úrovni. Keby som túto kliniku navštevovala od začiatku som si istá, že môj pes by na tom teraz bol úplne inak (samozrejme v pozitívnom zmysle).

Ahojte. V Senci som doteraz chodil k Szakalovi, no nebola to výhra. Raz mi auto zrazilo psa. Pán Szakal sa na neho letmo pozrel, dal mu dve injekcie a poslal nás domov. Žiadne sono, ani rentgen, kontrola zlomenín. Pes bol v šoku, celý sa triasol a mal problém s chôdzou. Povedal, že ak prežije do rána, tak sa máme prísť ukázať. Druhýkrát som tam nebol. Po tejto skúsenosti už ordináciu pána Szakala nenavštívim.
Minulý týždeň som navštívil novú ambulanciu na Sokolskej, nakoľko bolo potrebné preočkovať môjho psa. Stretol som sa s milým a ochotným prístupom pani doktorky. Prvýkrát som mal pocit, že sa zaujíma viac o môjho psa, než o moju peňaženku. Popri očkovaní ho poriadne prezrela. Taký prístup by malo mať viac veterinárov v Senci.

POPROSÍM O ZDIEĽANIE a ŠÍRENIE ĎALEJ:
KLINIKA AMATÉROV – NEČAKANÁ STRATA
Rada by som sa so všetkými psíčkarmi podelila o skúsenosť, nie veľmi príjemnú a hlavne veľmi bolestivú pre celú rodinu. Nie som človek, ktorý píše recenzie , kritiky a pod. na základe svojich skúseností, ale takúto skúsenosť a stratu psíka neprajem nikomu z Vás a preto som sa rozhodla upozorniť na túto skúsenosť čo najpočetnejšie množstvo chovateľov domácich miláčikov.
Predtým ako sa začal tento kolotoč, náš psík bol čulý, nejavil známky bolesti, zmien chuti do jedla a pod.
UTOROK: po príchode domov sme ho našli na svojom obvyklom mieste parapete okna, kde sedával a čakal na nás každý deň , trasúceho ( pravdepodobne bolesťou bruška ).Nevedeli sme si vysvetliť z čoho by mohol mať bolesti, napadlo nás len, že mohol zjesť nejaký malý úlomok kostí, ktoré sme dávali mačke v pondelok ( na vyššie položenom mieste – pravdepodobne spadlo). Hneď sme navštívili našu veterinárku, ktorá nám povedala, že psík má tvrdé bruško, pravdepodobne sa nevie vyprázdniť, dala mu injekciu ... Ak sa do rána veci nepohnú, vybehnite na RTG.
STREDA: nič sa počas noci nezmenilo, psík mal evidentne bolesti, nevedel mi ani zoskočiť z postele, tak sme hneď ráno po ceste do práce navštívili súkromnú veterinárnu kliniku sídliacu v Dúbravke , hore na kopci , na veľkej križovatke ( smer Kaufland - Dúbravka, Lamač a Tesco ), špičkovo vybavenú . A tu sa začala naša nočná mora.
P. doktorka, ho vyšetrila, s vyjadrením, že urobíme RTG . Po RTG sa im potvrdilo, že psík je upchatý a má problém s vyprázdnením. Necháme si ho dnes tu, v priebehu dňa mu urobíme ešte RTG a klistír. Večer si zavolajte.
Po večernom telefonáte sa p. doktora vyjadrila, že už mu je lepšie, psík sa vyprázdnil, je vcelku čulý ale spozorovala niečo v žalúdku, čo zatiaľ nevedia identikovať, spravia mu ďalšie RTG, či sa tam niečo pohlo, že si ho nechájú na noc, a dajú mu infúziu. Nevylučuje , že bude nutné ho otvoriť chirurgicky, s tým, že ma oboznámili, že tento zákrok bude dosť nákladný a či s tým súhlasime. Môže sa v prípade odhalenia niečoho vyšplhať aj na 300 Eur. Samozrejme, že som povedala, áno urobte, čo je potrebné, len aby ste mu pomohli.
ŠTVRTOK: Ráno som obdržala telefonát, že budú psíka teda operovať . Síce mi bol divný postup , že bez sonografického vyšetrenia, odberu krvi , moču idú hneď riešiť stav chirurgicky, ale povedala som si , že asi vedia čo robia. Kedže som nevedela kam idem prvý deň na RTG trošku som pozorovala prístup lekárov na klinike, fluktuláciu pacientov... Nič nenasvedčovalo tomu, že by to mala byť klinka na vlásku založená a vedená, práve naopak. Množstvo pacientov, kedykoľvek sme tam prišli ma utvrdzovala v tom, že sú asi naozaj špičkoví. Tak ale prejdem naspäť, v strese som očakávala správy z operácie, okolo 11: 00 h mi zavolala službukonajúca p. doktorka, ktorá mi oznámila, že sa rozhodli ešte počkať neoperovať chirurgicky, ale poobede len laparoskopicky a keď tam niečo nájdu , tak to otvoria. Zdalo sa mi to čudné, ale povedala som si ok, viete čo robíte. Ani laparoskopia sa nekonala, až na základe môjho telefonátu o 16. 30 som sa to dozvedela. Vyjadrenie lekárky: „ uvidíme , ešte počkáme“. Tak ho bol pozrieť môj partner večer, psík len ležal na boku, zavrtel chvostíkom a to bolo celé – takže vôbec nevyzeral v pohode, ako to tvrdila p. doktorka v stredu. S obavami ho oboznámili o ďalšej noci hospitalizácie.
PIATOK: Mne už to v piatok nedalo a ráno som volala, že čo a ako teda, nakoľko je tam tretí deň a včera ho mali operovať najprv tak potom onak, nakoniec nič. Na moje otázky , či mu za tie dni urobili iné testy ako RTG mi odpovedala, že nie. Nie som síce lekár, ale navrhla som jej teda, že by bolo možno fajn zobrať moč, krv a urobiť sono... Odpoveď znela: aha, áno môžeme zobrať krv a urobiť sono ešte. Ostala som veľmi zarazená. Poobede volala: Dobrý deň, psíkovi sme urobili odber krvi, má veľmi nízke leukocyty 3,1 ( norma od 5 do 16 ), ale inak nič viac. Sono bruška urobím, ak by ste chceli, prídte ho dnes podvečer pozrieť, aspoň mi poviete Váš názor, ako ho vidíte, nakoľko ja som ho neprijímala, a neviem ten stav psíka tak zhodnotiť. Ak chcete prineste mu niečo na papkanie, čo má rád...
Po tomto telefonáte som začala pochybovať o profesionalite personálu v danej klinike! Nasadla som do auta a do hodiny som bola na klinike. P. doktorka ho mala na stole, dorobila akurát sono. Môj miláčik už ani nezavrtel chvostíkom, jediné na čo sa zmohol uprene sa pozeral a tlačil hlavičku k nám do dlaní. Ja som si v tom všimla neskutočné modro – fialové bruško , ktoré mal vyholené kvôli sonu. Na moju reakciu: Preboha to čo má??? P. doktorka zdvihla hlavu a z jej úst vyšla odpoveď: No to som sa Vás chcela spýtať ja, či ho náhodou niekto nekopol?
Ja: prosíM??? To sa ma pýtate po 3 dňoch , čo je u Vás? Keď ste ho prijímali nič také nemal a hlavne mi to nepríde ako modrina, aj keď nie som doktorka, ale toto vyzerá skôr ako krvné podliatiny , nemôže mať nejaké vnútorné krvácanie , zápal...?
Lekárka: nie nie, keby mal zápal, tak tie leukocyty má práve naopak zvýšené, a krvné podliatiny to byť nemôžu, lebo to by mal po celom brušku nerovnomerne a toto je len na jednej strane. NO uvidíme, skúste ho zobrať von a odobrať moč, lebo nám sa nepodarilo ešte?!!!! ( 3 Dni je tam, na infúzke a nemočíí? . Čo tak ho nacievkovať??? Chudáčika...
No nič, zobrali sme ho na prechádzku, netušiac ,že to budú naše posledné chvíle s našim miláčikom...Ako som ho položila na zem, tak sa mi aj zložil , úplne nevládny, akýsi mäkký s ovisnutou kožou na brušku, podliatinami až po predné labky, a hrčami pri zhyboch, na čo som musela zase p. doktorku upozorniť. Bola som rozhodnutá, že si ho beriem odtiaľ domov a ráno pôjdeme inam.
P. doktorka mi to samozrejme neodporučila, a povedala, teda, že ho nacievkuje, aby sa jej podarila zobrať vzorka moču. A ráno bude volať... Tak tam ostal ďaľšiu noc. Nechala som mu aspoň jeho obľúbenú dečku, čo som mu z domu priniesla a s pocitom bezmocnosti sme odišli domov. Celú noc som googlila , hľadala kliniku , kde ho prenesieme, konzultovala s našou veterinárkou a padol verdikt , ráno ideme pre ňho odchádzame do BRNA .
SOBOTA: Ráno 7.00 som vstala, rýchlo poriadila malú... Ako som sa obliekala , že ideme pre ňho zvonil telefón: „ Je mi ľúto , psík v noci zomrel „ !!!!!!!!!!!! Ten pocit, stav úzkosti, hnevu si neviete predstaviť. Nasadla som do auta , letela na kliniku. Naša dcérka, ktorá s ním žila od narodenia, a mali medzi sebou úzko puto, bola pri tom všetkom. Trvala na tom, že chce ísť s nami. Presvedčila som ju , aby aspoň zatiaľ počkala v aute, kedže som nevedela, ako sa budú vyvíjať veci.
P.recepčná ma oboznámila, že musím počkať. S krikom som jej povedala, že na nič čakať nebudem a chcem okamžite vidieť môjho psíka. Po 5 minútach nás zavolali. Psík ležal zabalený v igelite a v jeho obľúbenej dečke. P. doktorka , ktorá ho prijímala mala službu stála tam ako solný stĺp so slzami v očiach a slovami: Mrzí ma to... Ja v kolenách od žiaľu, ktorý som prežívala, som sa jej opýtala : A na čo teda zomrel???
Odpoveď!!!!!!!!!!!!: Nevieme ( mikla plecami) , zlýhala komunikácia medzi nami...
Zobrali sme si psíka a s plačom a žiaľom odišli do auta. Malá vybehla, pozerala do kufra a neverila... Hneď sme riešili kremáciu... Pre psíka si prišla pani a v nedeľu sme si boli pre urničku...
Čo dodať...
Každá strata psíka, ktorý s Vami prežije x rokov bolí , no náš nemal ani 8 a nič nenasvedčovalo tomu, že by bol na tom vážne, najmä za 4 dni sa nikto z lekárov nezmienil o vážnosti situácie. Keby mi povedali: nevieme čo s tým.. Beriem ho inde, kde mu možno pomôžu. Ale všetko bolo v poriadku, psík je čulý, operácia sa nekoná, nasadenie antibiotík preventívne žiadne, vnútorné krvácanie isto nie... LEN UVIDÍME, UVIDÍME , počkáme...
Keby to včas podchytili, a medzi sebou komunikovali, mohol tu s nami ešte behať... Vedel , že je zle, keď si spätne spomeniem na našu poslednú „ prechádzku“ - stretnutie , kde nám tlačil hlavu do rúk : BERTE SI MA...A my sme to nechápali a verili, že sa mu polepší... pri amatérskych lekároch.
S takouto stratou, bez udania dôvodu sa ťažko človek zmieri, právne nič nezmôžem, nakoľko psík je v našom štáte v právnom vzťahu vedený ako VEC. Za hospitalizáciu a ošetrenia si nepýtali odo mňa nič, pitvu som nedala spraviť ( v tom rozpoložení som nebola schopná ničoho, len vybaviť kremáciu a ísť domov plakať... )
O pár dní som všetko konzultovala s mojou tetou, ktorá žije v zahraničí a má 30 ročnú veterinársku prax. Nebudem písať všetko čo mi povedala, ale z toho všetkého vyplynulo len jedno:
Zanedbaná starostlivosť, podcenenie stavu, amatérsky prístup, podliatiny – sa vždy ukladajú na strane , kde psík leží, a to by mal jeden lekár s praxou vedieť. Nenasadenie ATB ( preventívne – 90 % úspešnosť ), odber krvi po 3 dňoch? Z toho čo mi opisuješ sa mohlo jednať aj len o zauzlenie črievok, ktoré každý skúsený lekár vie odhadnúť a častokrát vyriešiť jedným hmatom, bez chirurgie. Ale mohlo sa jednať aj o schované vnútorné krvácanie , ktoré z RTG nevidno , ani sonografie. Keby to otvorili ako mali , mohlo byť všetko inak. Aj keď sa to ťažko hodnotí.
Psíka mi to nevráti, klinika bude fungovať, ošetrovať – zarábať na nič netušiacich klientoch, dúfajúcich , že robia pre štvornohého miláčika to naj, naďalej a nám neostáva nič iné len ho oplakať a spomínať na krásne roky s ním. A bojovať s psychickou traumou 6 ročnej dcérky , ktorá sa mi budí zo sna s plačom, nosí obrázky zo školy našej rodiny a pomníka psíka, plače ako jej chýba, porovnáva obláčiky, že sú podobné ako on ...
PONAUČENIE: nie každá klinika, ktorá má zlaté kľúčky na dverách a top vybavenie má kvalifikovaných lekárov s praxou. A pri systéme kliniky: každý deň iný lekár , nie je asi šanca zistenia komplexného stavu psíka, ak si informácie neposúvajú ďalej...
A posledná veta: Vieš, ono je to tak, deti bohatých rodičov vyštudujú veterinu pri klobáskach, potom si otvoria kliniky a výsledok je na svete. ( určite nie všade, ale na tejto jednej zjavne , nemajú odbornosť, systém, skúsenosti, postupnosť... )

BAJVET = čistá katastrofa...leteli sme k nim večer na pohotovosť s labradorkou, ktorá cikala krv a bola vo veľmi vážnom stave..ošetrujúca lekárka bola mimoriadne neschopná, nevedela jej ani na 50ty krát trafiť a napichnúť žilu na infúziu a to nesrandujem!! 50krát!! nakoniec jej do brucha napichla obrovské guče čohosi, ktoré sa asi hodinu vstrebávali, nenechali si ju ani na hospitalizáciu - vraj máme najbližší týždeň chodiť každý deň na infúzie...poplatok za pohotovosť 70eur!; vraj je všetko v poriadku a nevedia čo jej je...na druhý deň sme sa samozrejme už nevrátili - išli sme do Šamorína pani Mvdr. Baráthovej, ktorá ju bezproblémov napichla a nechala na infúzí 24hod.po dobu piatich dní, keďže výsledky krvi boli KATASTROFÁLNE...po jej maximálnej snahe nám bohužiaľ fenka zomrela - mala babeziózu (prenášanú kliešťom) a vraj prvé hodiny sú kritické...takže nám bajvet zabil psa...nikdy viac! a odporúčať môžem jedine pani Baráthovú - úžasná veterinárka, osoba, nemám čo viac dodať...

BajVet obchadzat na široko. Mne zabili králika lebo mu namiesto operácie kt. ako som sa neskôr u iného veterinára dozvedela, súrne potreboval. Oni do neho len pchali zbytočne ATB a brali od nás peniaze.. Nezvládli zakladne vysetrenie ani diagnostiku... Nikdy viac. Pristup maju tiez nula bodov.