strata záujmu o spoločnosť

Do 14 rokov som bol veľmi aktívny doma som vôbec neobsedel.Stále vonku s kamošmi atď...No začal som spoznávať jedno dievča a to ma úplne zmenilo. Venoval som sa len jej a nič iné okrem jej a školy ma nezaujímalo. Asi po 8 mesiacoch sme spolu začali chodiť. Nazval by som to krásnym romantickým vzťahom. Ja som sa venoval len jej, s nikým som nechodil von ona bola pre mňa všetko.No časom to s jej strany začalo upadať,kedže sme mladý začala sa aj dosť meniť a stredná škola ju dosť zmenila. MNe to bolo hrozne lúto. PO 14 mesiaoch chodenia sme sa rozišli. Myslím že v dosť zlom. Sme sa riadne pohádali. Ja som ju miloval i nenávidel zároveň. Možno i teraz je to tak.Neviem...Problém spočíta v tom, že je to už skoro pol roka od rozchodu a ja nemám záujem o spoločnosť. Nemávam už nejaké depky som veselý a niekedy až moc, ako tak s tým vyrovnaný len chcem byť sám, venujem sa len sebe, apsolútny egoista. Uvedomujem si to ale nedá sa s tým nič robiť. Pokúšal som sa robiť aj nejaké veci pre iných ale len som mal s toho zlú náladu, že strácam svoj čas kvôli iným. A tak som sa prestal pokúšať byť otvorený k iným. Okolie ma nepovažuje za nejakého zlého človeka skôr naopak priatelsky a sú myslím radi v mojej spoločnosti.Dokoca sa o mňa zaujíma jedno deivča. A dosť vážne. No ja chcem byť sám, ich spoločnosť veľa pre mňa neznamená. Mám len naj kamoša a s ním vychádzam dobre a kvôli nemu niečo aj spravím. Inak mi je všetko ukradnuté.Dokonca pokladám za prítaž ísť na pokec a sniekym si písať. Nestojím o komunikáciu s ľuďmi. Takto ma mohol zmeniť rozchod? Teraz mám už 17. A teda von ani nechodím, ani nie je s kým kamarátov som stratil kvôli tomu dievčaťu, a tých čo mám sú s iných dedín a ani sa mi nechce s nimi ísť von..čo mám robiť?Teraz aj to deivča ma má rado, a hoci chcem byť sám nedokážem jej to ani povedať. Síce som egoisa myslím ale asi príliš dobrý, nechcem ubližovať druhým. Niekedy som s toho fakt mimo