ja uz neviem ako dalej. uz styry roky kazdy den si hovorim.zmenim sa zmenim svoj zivot ale stale nic. stale len premyslam a viem ze treba prestat mysliet a zacat konat ale nemam odvahu neviem co robit.nemam odmalicka sebavedomie vzdy som bola za nulu.neznasam samu seba.mam doma xy knih na sebavedomie ci rozvoj osobnosti stala som sa od nich zavisla ale zo ziadnej som si nic nezobrala.vzdy len nieco chcem presnivam si cely zivot:(vidim ako mi zivot uteka medzi prstami a to mam len 18.ano mozno sa vam zda malo ale ja som strasne nasrata ze par rokov nezijem len prezivam.neviem kde ma ta moja menejcennost korene asi v dectve to je jedno ale ide to somnou cely zivot.komplikuje mi to zivot. darmo som bola u psychologicky psychiatricky ....neviem co mam robit:(nechcem moj zivot len prezivat chcem ho zit:(ale nedokazem to...co robit.nechcem komentare typu nelutuj sa a podobne lebo kto nezazil depresie a podobne ten nepochopi....
MY LIFE :(
makalaka
ahoj moja
no ahoj moja ja mam dvacet mam to podobne:-)teda neni to na smiech ale...zaprve kedze som na tom podobne tak sucitim a moc zelam nech sa najdes...zadruhe,vies co pomohlo mne?ja som sa tiez nenavidela.a ublizovala som si.vselijako a hlavne psychicky...a pomohlo mi ked som prisla na to ze si budem naschval ,,robit dobre",teda ze si budem robit zle tym ze si budem robit dobre,proste ze pojdem proti sebe...co ty na to?a hovorim,je to hrozne neprijemne,robit si dobre a radost ked sa nenavidis...ale zabera to...musis sa len tomu otvorit tomu dobru a kym to pojde same tak to rob nasilu!a drsne!vyskusaj a odpis:-rob si radost!nasilu!
