alebo si len namyslam? chodime spolu uz vyse roka, on je u nas kazdy druhy den, ja som u nich bola par krat a to doslovne a len kvoli tomu ze ma potreboval ako partnerku na iste spolocenske podujatie. vela robi aj to ze on byva na private ktory je blizko mna ale domov ma dost daleko.
kolko krat som tam bola necitila som sa tam dobre. nikto sa ku mne neozval, a ja som sa citila blbo.
on je zase toho nazoru, ze som u nich furt ticho, a neviem sa k nim ozvat, pritom papulka som riadna a nemam problem sa ozvat k hocikomu.
stalo sa to uz niekomu z vas? ako ste to riesili? dakujem
jeho rodina ma nechce prijat
lejuska
wqwww
My sme sa kvoli jeho matke rozisli. Prekliata bestia ma bezdovodne nenavidela. Tak nech synacik teraz sulozi s mamickou, ked mam byt odporna...
lmlm
To asi záleží aj od povahy rodiča. Napriklad jeho rodičia, hlavne mama ma prijali uplne super,prirodzene, hned od začiatku,akoby som patrila do rodiny. Zato moja mama ked sme boli u nas sa nejako nevedela uvolnit a to cele 4 roky co sme spolu chodili a to moj teraz uz manzel nie je nejaky zakriknuty, tichy, vie sa pekne porozpravat (to skor ja som tichsej povahy a neviem len tak hned tak komunikovat s cudzimi ludmi).A zmenilo sa to az po svadbe - teraz sa k nemu konecne sprava normalne.Mozno to aj u vas chce len cas
Marrianna,
Ja som chodila s jednym východňarom (som zo stredného SR) a navyše on bol tvrdý katolík a ja evanjelička. Len raz som bola u nich !!! A zážitok na celý život. Z celej rodiny sa so mnou zo slušnosti rozprávala len jeho mamka, otec aj ostatní ma ignorovali. Najprv som si myslela, že si to namýšlam, potom mi vysvetlil, že to je tou vierou. A keď som odchádzala, jasne mi povedali, že oni si ho z domu nepustia a ak chceme niečo riešiť, musím prísť bývať tu. Najprv šok, ale potom keď som bola sama, záchvat smiechu. Ten chlap by mi za to nestál. Keď sme sa rozišli, bola to úľava.
jajka001_
ja suhlasim s prvym prispevkom
cajik
Nesuhlasim s "rrr",aspon ja som podobny problem nikdy,nikdy nemala. Ale tiez si myslim,ze to moze byt "zvykom". U niektorych rodin je bezne,ze maju casto navstevy,a u niekoho pride navsteva raz za rok. Takze pokial ti vyslovene nedali najavo,ze ta nemaju radi,tak si ztoho nerob tazku hlavu.Okrem ineho predpokladam,ze kedze si vravela ze priatel je na private a "domov" ma daleko,tak asi k nim samozrejme nechodis tak casto,ako on k vam. Vies,on je tu sam,ty byvas blizko,tak jasne ze pride k tebe. Ale ked jeho rodina je daleko,tak asi nebudes k nim chodit len tak na kavu.
No a nabuduce ked u nich budes,tak sa nejak premoz a snaz sa nahodit nejaku konverzaciu a potom uvidis :)
lejuska
fasa... snazim sa byt mila ked som tam, a este mam takto dopadnut?? sak ja nechcem byt sokyna.... podla mna sa nam z toho ruca vztah...a rozpravam mu ze mi to vadi....vzdy ma nejaku vyhovorku...
rrrrrrrrrrrr
s tým sa treba zmieriť. Vždy sa ľahšie zvyká na chlapca ako na dievča.
Mama dievčaťa prijme chlapca ľahko a s radosťou. Ale mama chlapca sa ťažko zmieri s dievčaťom, lebo je akoby sokyňa. A nevie s predstaviť, že naríklad bude v jej kuchyni, v jej kúpeľni.....
rada
Mozno si to namyslas, ja som tiez bola u priatela malokrat a on u nas casto. To bude aj inym zauzivanim. U nich to tak asi nebezi ako u vas. Kazdy ma ine zvyky. Presne tak je to aj u mojho priatela. Nie su na to zvyknuti a nepripisujem tomu nejaky vazny problem. Nezaoberaj sa tym zbytocne.
