Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
Ahoj Nikka.Mne ten moj lap top tiez nejak zacina blbnut.Dnes som sice behala,ale aj tak ako som zapla,mi stale vyhadzuje stranku.Vsetko sa to tu serka.Kazdy mame v srdci niekoho,na koho nikdy nezabudneme.To uplne nomaaaniii.A to,ze ty si to mala s tym byvalym tak,vy dvaja ste sa proste nezhodli.Nepatrili k sebe.Vidis,su ludia,ktori ked sa stretnu,si hned sadnu a pritom nioekto predtym mal s tym dotycnym problemy.Som rada,ze to mas za sebou a stopla si to.Lebo to uz je o tazkej psychike.Ja tu budem tiez neskor.Idem cosi navarit pre dieta a pojdeme von.Je uzasne.Vcera sme behali naboso v slapkach a kratkom rukave.
a darika, ešte som zabudla, že čo sa toho zaľúbenia "extrémneho" :) týka, tak ťa viem pochopiť. ja som za svoj mladý život tak skutočne a naplno ľúbila len jedného chlapca, zaľúbila som sa, keď som mala 15, bol to môj prvý chalan, ale on ma asi nikdy neľúbil, lebo mi to nikdy nepovedal a ani sa tak nesprával. ani ja som mu to nepovedala, bol to zvláštny vzťah. vždy sme sa rozchádzali a zas dávali do kopy. vždy nás k sebe niečo ťahalo a myslím, že ťahá dodnes. po každom našom "rozchode" som si povedala, že už dosť, že už stačilo, ale proste sa to nedalo. veľmi som ho ľúbila. a on mi straaašne ubližoval. trpela som fakt bruálnymi depkami, dokonca, a o tom nikto nevie a teraz to tu zavesím na net, som sa sebapoškodzovala, vtedy som aj dosť schudla, a tie depky ma hrozne ničili. no potom som sa zaťala a skoncovala to s ním raz a navždy a dostala som sa z toho nejako sama. ale vždy, keď ho vidím, tak mi srdce poskočí a zovrie sa mi žalúdok, aj keď sa tvárim, že nič a každého presviedčam, že ja k nemu už nič necítim,ale viem, stále k nemu budem niečo cítiť. a keď mi občas (raz za pol roka) zavolá, tak sa strachujem, že čo poviem, či mám byť milá alebo odmeraná... on už má priateľku, po našom poslednom rozchode si hneď mesiac na to našiel inú a teraz je s ňou už skoro 2 roky... a hoci som mala potom ešte dalšie 3 vzťahy, nikoho som tak veľmi neľúbila, ak som teda vôbec niekoho z nich ľúbila a viem, že už tak silno ako vtedy jeho, nebudem ľúbiť nikoho, aj keď sa to možno bude zdať šibnuté, veď som mala 15 - 19, ale je to tak...
dobré ránko kočky...
darika jéj, dakujem... vieš, ja sa vždy snažím hľadať najprv to pozitívne a až potom niečo iné. nebudem sa predsa urážať, keď mi niekto chce poradiť. ja to všetko beriem. ja sa tiež snažím každému poradiť ako najlepšie viem, a že niekedy im poradím aj veci, ktoré sa im nepáčia, ale sa snažím pozrieť na to aj z objektívneho hľadiska, sa čudujem niekedy, že ešte mám kamošky, lebo ja im bez problémov poviem, že aj oni urobili chybu a mohli to riešiť tak či tak, a nie práve tak, ako to riešili... asi som to napísala dosť zložito, ale ty to iste pochopíš, že? :) veď si šikovná... :)
a dnes sa ozvem už asi až večer, lebo mi musia do môjho pc ešte niečo najinštalovať, tak zachvíľku ho beriem preč a až večer ho budem mať... ale budete mi chýbať... :) tak pekný dník zatiaľ... pá :)
zase ma tu niekto rozosmial.Ja som si tiez vzdy po sklamani vo vztahu myslela,ze to uz nikdy nebude take.Ze uz tomu nedovolim a nedam moznost.A vies co?Ja som sa vzdy zamilovala ako soplave decko.To vedelo byt az chore.Jediny chlap,ktoreho som nemilovala az do zufania,ktoreho som zo mzaciatku brala len tak volne,bol,teda je moj manzel.A vidis,som za to rada.Aj napriek tym zlobam co sme si zazili,som naozaj stastna.Takze ja ti len mozem zavidiet to,co mam ja uz za sebou.
A vies co som minule rozmyslala?Ze ty si jedina z mala na tejto stranke.ktorej sa mohlo napisat cokolvek,nikdy si z toho nezobrala to negativne a neurazala si sa.Ja tu sedim cele dni.Mam to tu vlastne zapnute a sledujem ako sa ludia dokazu zdut,urazat ako male dieta.Ty si proste z toho aj zleho,co sa ti napisalo,zobrala to pozitivne.
jééj, si zlatučká darika... fakt ti to bolo tak ľúto? a ty si do mňa nebúchala...si bola zlatá, lebo si sa snažila, aby som sa na to vždy snažila pozrieť aj s inej strany... ja to chápem...úplne a nikdy som ti to nebrala za zlé. a hej, boli to ťažké časy, a sa čudujem sama sebej, že už po dvoch mesiacoch som tak ok... tak dúfam, že to už také nikdy nebude... ale ak mám byť úprimná, tak už neočákavam žiadne nejaké buuuum v mojom živote a vzťahoch ako takých... každé sklamanie prinesie človeku, aby začal očakávať menej "zázrakov". aspoň u mňa to tak je.... chápeš, že? :D
ahoj Nikka.Ako je to zrazu lahko uz ked ten najhorsi cas prejde,ze?Este nedavno by si najradsej prespala vsetky dni,niekam utiekla,co si sa trapila a ked ti akzdy a aj my sme hovorili,ze to chce len cas,tak sa ti zdalo,ze to nikdy neprejde,ze on je ten jediny na svete.A vidis...Mozno k sebe este najdete cestu,mozno nie.Dala si mu zabrat riadne.Este sa mozno potrapis,ked zistis,ze uz niekoho ma.Lebo teraz je to prijemne,ked sa snazi,ale ked zistis,ze ta snaha je uz na inej adrese,mozno ti to zacne palit potom.Hlavne sa teraz nebran kamaratom.Nemusis hned s prvym,ktory zakopne.Len sa proste bav.Som feeest rada,ze si z toho von.Nevies predstavlat ako mi ta vtedy bolo luto,a este zvlast,ked som ja do teba viac buchala.
darika jééj, do koníka? no super... tak ti gratulujem... :) a čo sa tej otázky týka, že či ho už neľúbim... prišla som na to, že nie. on postupne, vždy, keď spravil alebo povedal nejakú somarinu, tak vo mne tú lásku zabíjal, vždy po trošku a po trošku... mám ho rada, ale len jak kamaráta, a možno som si len myslela, že ho ľúbim... neviem... chápeš, že?
jemine baby,ja som sa zamilovala...do kona.Ja,ktora nenavidim kone,tak tento je uzasny.Mozem s nim robit co chcem.A najviac miluje,ked sa postavim ku nemu,on si polozi mne na plece hlavu a ja ho po nej hladkam.Vtedy sa ani nepohne.To sa posadim na take zabradlie a vtedy sa uz na mna poklada.Ked nas vidi,ze prichadzame zdialky,tak uz zacne cvalat az ku nam.Boze,ten je uzasny.No,nemam to komu povedat,tak dobem zase sem.Vy uz musite mat zo mna prdel.
ona by ho nedala za nic na svete na tyzden.A on by tam umrel od zialu.Uz teraz je zvyknuty,ze chodi pre neho na 15 hod,a ked sa nahodou trosku oneskori,tak uz zacne smutit a to na nom strasne vidno.Tot to,oni maju vsetko,len dieta maju chore.A sestra povedala,ze este keby on bol zdravy,tak to by sa uz nieco muselo stat,pretoze na svete nie je mozne,aby mal clovek uplne dokonaly zivot.A im k tomu chyba len to zdravie pre neho.Odchadzam si ja pre svoje a potom pojdeme zase pozriet koniky.Zatial pa pa
darika nie si hnusna, a necudjem sa jej, je tazke sa s tym zmierit, mohla by ho skusit dat na tyzdenny, nech si aj ona viac oddychne, urcite je to pre nu namahave, a podla mna uz velmi rast nebude........, to kolko sa dozije, naozaj nemoze nikto s presnostou vediet.......a to ma fakt takeho manzela? tak to jej teda v dobrom zavidim.........., je malo takzch muzov, ti zdupkaju ovela castejsie ako zeny.......
