Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

povinne ockovanie

Príspevok v téme: povinne ockovanie
bublifuk

Dobry den,

stretla som sa uz s mnohymi diskusiami na tuto temu ale nikde som nenasla jednoznacnu odpoved na moju otazku: mozem odmietnut povinne ockovanie mojho dietata? co sa stane ak po porode odmietnem dat moje dieta zaockovat? Nechcem tu diskutovat o tom ci je to spravne alebo nie, chcem vediet ci je to mozne. Dakujem.

Čítajte viac

trefa

Očkovanie proti detskej obrneViac informácií
Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu detskej obrny sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie. Dnes sú Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásené regióny bez výskytu detskej obrny: Severná a Južná Amerika, Európa a oblasť Pacifiku.

Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami

trefa

Očkovanie proti čiernemu kašľuViac informácií
Čierny kašeľ je infekčné ochorenie , ktoré v minulosti spôsobovalo zhubné epidémie v mnohých krajinách sveta . Čierny kašeľ sa šíri kvapôčkovou infekciou a je vysoko nákazlivý . Pred zavedením očkovania ( v roku 1959) bolo v Československu hlásených ročne až 30 000 prípadov a niekoľko stoviek úmrtí. Svetová zdravotnícka organizácia hlási niekoľko miliónov prípadov tohto ochorenia a zvlášť v rozvojových krajinách na čierny kašeľ každoročne zomiera takmer 300 000 detí. V posledných rokoch je opäť pozorovaný vo všetkých krajinách Európy nárast počtov prípadov a sú hlásené aj ojedinelé úmrtia novorodencov a malých detí, ktoré neboli úplne zaočkované. Z tohto dôvodu viacero štátov zavádza očkovanie proti čiernemu kašľu aj u dospievajúcich alebo dospelých . Odborníci odporúčajú preočkovanie dospelých každých 10-15 rokov spolu s tetanom a záškrtom.

Deti sa u nás očkujú povinne 4 dávkami

trefa

Očkovanie proti tetanuViac informácií
Tetanus poznali veľmi dobre grécki , rímski i egyptskí lekári u bojovníkov s drobnými i vážnejšími poraneniami. Aj v dnešnej dobe je tetanus dobre známy pôrodníkom v rozvojových krajinách, kde na tetanus zomierajú ženy rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zavedení očkovania ( u nás v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytovať. Ojedinelé prípady sú u osôb staršieho veku, ktoré neboli očkované. Svetová zdravotnícka organizácia hlási ročne až milión prípadov z rozvojových krajín, viac ako 1/3 ochoreniu podľahne.

Deti sa u nás povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár). Dospelí sa preočkovávajú proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov.

trefa

Očkovanie proti záškrtuViac informácií
Záškrt je ochorenie známe už z dôb starovekého Egypta a bol vážnym zdravotníckym problémom až do polovice 20. storočia. V bývalom Československu v roku 1930 ochorelo na záškrt viac ako 23 000 ľudí a 2 129 z nich zomrelo. Po zavedení očkovania v roku 1946 počet výrazne klesol až do polovice 80 rokov, kedy ochorenie v našej spoločnosti vymizlo. Prerušenie očkovania však môže vyvolať opätovné vzplanutie infekcie ako to bolo napr. v roku 1995 v Rusku a štátoch bývalého ZSSR, kedy epidémia záškrtu spôsobila viac ako 120 000 ochorení a 4000 úmrtí.

Deti sa povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár). Dospelí sa preočkovávajú proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov

trefa

Očkovanie proti tuberkulózeViac informácií
Tuberkulóza je infekčné ochorenie , ktoré môže postihnúť prakticky každý ľudský orgán. Mnohokrát sa ľudia domnievajú, že sa jedná o ochorenie, ktoré sa vyskytovalo hlavne v minulosti, a pokiaľ sa ešte dnes vyskytne, máme k dispozícii účinnú liečbu. Opak je však pravdou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na tuberkulózu ročne ochorie 8-20 miliónov ľudí a 2-3 miliónov chorobe podľahne. Tiež počet antibiotík sa vďaka narastajúcej odolnosti mikróba na dostupné antibiotiká stále znižuje. Zavedenie očkovania detí znížilo výskyt detskej tuberkulózy až o 80% a zabránilo vzniku najzávažnejších foriem tuberkulózy.

Povinne sa očkujú všetci novorodenci a tuberkulín negatívne deti v 11 roku života.

RNG

velmi pekny clanok z historie. Len zabuda na jednu malickost, vlastne dve.
Virusy sa casom prudko menia, takze dnes nas napadaju ine, nez pred 100 ci 200 rokmi a za tak dlhy cas si ludia vybudovali aj hromady protilatok proti nim(evolucia) takze tvrdit , ze to je ciste vysledok imunizacie je trochu priodvazne.
Samozrejme, medicina to tvrdit bude, ved by boli hlupi, keby nezozali uspesne vysledky cohokolvel, hoci ak prirodzenej obrany tela, ktora aj bez lekarskeho zasahu vylieci vyse 80% chorob....
Dokazom toho je zialbohu smutny pripad z nedavnej historie, kde pri strajku lekarov trvajuceho vyse mesiaca sa podstatne znizila umnrtnost.....
To je vec faktov, nie osobnych nazorov.Smutnych faktov, zialbohu.

trefa

Infekčné ochorenia ohrozujú zdravie občanov Európskej únie. Preto sa zodpovednosť za prevenciu prenosu nových patogénov a opätovné rozšírenie už existujúcich choroboplodných činiteľov, ako aj za zlepšovanie rýchlej a koordinovanej reakcie na tieto hrozby delí medzi vnútroštátne zdravotnícke orgány a európske inštitúcie.

Z opatrení, ktoré sú v oblasti verejného zdravia k dispozícii pri ochrane obyvateľstva proti infekčným ochoreniam, je očkovanie jednoznačne jedným z najúčinnejších. Široké uplatnenie očkovania viedlo k potlačeniu kiahní a zbavilo Európu obrny. Všetky členské štáty EÚ organizujú imunizačné programy na ochranu svojich občanov pred závažnými, niekedy až životunebezpečnými chorobami. Napriek tomu je význam niektorých vakcín podceňovaný a ich využitie nie je dostatočné.

Preto EÚ spolupracuje s členskými štátmi na zvýšení informovanosti o výhodách imunizácie v prípade takých chorôb, proti ktorým existujú bezpečné a účinné očkovacie látky. EÚ podporuje členské štáty napríklad v oblasti imunizácie detí proti prioritným chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním (napr.. osýpky, príušnice, ružienka, záškrt, tetanus, detská obrna, haemophilus influenzae typu b, hepatitída typu B) a v oblasti imunizácie proti ľudskému papilomavírusu a sezónnej chrípke.

trefa

Z hľadiska povinného pravidelného očkovania by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dieťa je celý detský život niečím pichané a traumatizované. Pri celkovom spočítaní všetkých očkovacích výkonov však táto bilancia nie je až taká hrozivá. Zdravé dieťa bolo do 1 roka svojho života očkované 1x proti TBC, 3x proti piatim závažným chorobám, súčasne dvoma vpichmi a okrem toho dostávalo 2 dávky očkovacej látky proti detskej obrne podanej na lyžičke v odstupe dvoch mesiacov, čo však od r.2005 nahradila účinná kombinovaná očkovacia látka proti piatim chorobám, súčasťou ktorej je aj očkovacia látka proti detskej obrne a súbežne sa očkuje proti žltačke typu B.
V 15. mesiaci života je dieťa očkované jedným vpichom proti 3 vážnym detským chorobám ( ružienka, osýpky, mumps).
V 3.roku života je dieťa preočkované proti 3 chorobám (záškrt, čierny kašeľ, tetanus), jedným vpichom.
V 5.roku života je dieťa preočkované podobne ako v 3.roku života.
V 12. roku života je dieťa preočkované proti 3 chorobám (osýpky, príušnice, mumps) a proti žltačke typu B, v 14. roku života proti tetanu, záškrtu a proti detskej obrne jedným vpichom.
Okrem toho sa u 10-ročných detí, teda v jedenástom roku života vykonáva tzv. tuberkulínový test, ktorým sa overuje, či má dieťa ochranné protilátky proti tuberkulóze. Ak je test negatívny, dieťa je preočkované.
Pri posudzovaní celého systému očkovania treba mať stále na mysli, že dieťa, ktoré absolvuje všetky očkovania je chránené proti 10 vážnym infekčným chorobám, čo treba považovať za obrovskú investíciu .pre zdravie dieťaťa, ktorá vysoko prevažuje drobné nepríjemnosti, ktoré deti prežívajú pri očkovaní.

trefa

Viac ako 200 rokov po prvej vakcinácii proti variole umožnil veľký rozvoj vedy zlepšiť preventívnu sociálno-zdravotnú starostlivosť o deti. Za posledných 15 rokov bola vytvorená nová generácia vakcín, ktorá bude môcť zachrániť životy viac ako 18 miliónov detí ročne. Dramatický rozvoj molekulárnej biológie a použitie techniky genetického inžinierstva umožňuje výrobu čistých vakcín pre imunizačné programy a zavedenie vakcinácie i proti ochoreniam, ktoré doposiaľ neboli očkovaním ovplyvnené. Niektoré z týchto vakcín sa dostávajú do prvej línie v boji proti nákazám, pri ktorých sa stáva problémom obrovský vzostup rezistencie mikroorganizmov voči známym chemoterapeutickým a dezinfekčným prostriedkom.

Už pred viac ako 100 rokmi boli objavené dva základné princípy vakcín – oslabovanie živých mikroorganizmov a ich inaktivácia. Krátko po prvej svetovej vojne bola pripravená tretia skupina očkovacích látok – toxoidy. Štvrtá skupina vakcín bola objavená s rozvojom molekulárnej biológie a s klonovaním mikrobiálnych génov vo vhodných vektoroch. Koncom dvadsiateho storočia bola tak na kvasinkách pripravená rekombinantná vakcína proti žltačke typu B a overuje sa rad ďalších rekonbinantných vakcín.

Potencionálne väčší význam má však niekoľko novovyvinutých technológií. Ide o kombinované očkovacie látky, nové liekové formy látok a nové prenášačové systémy.

Kombinácia väčšieho počtu antigénov v jednej dávke je cieľom všetkých výrobcov očkovacích látok. „Vakcína snov“ predstavuje kombináciu antigénov záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, detskej obrny, hemofilových infekcií a žltačky typu B, ktorá sa v ostatných dvoch rokoch dostala aj na slovenský trh. Očakáva sa, že v 21.storočí budú kombinované vakcíny obsahovať aj zložky proti ďalším chorobám.
Významným zlepšením by bola príprava základného očkovania jedinou dávkou vakcíny. Najsľubnejšou cestou k takémuto cieľu je podávanie antigénov v mikročasticiach. Táto úprava umožňuje pomalé uvoľňovanie zložiek vakcíny, takže imunitný systém sa stretáva s nimi dlhšiu dobu a súčasne tá istá dávka sa uplatní i ako preočkovanie.

V súčasnosti je intenzívne skúmaný aj ďalší typ prípravy vakcín s použitím nových prenášačových systémov pre dopravu antigénov očkovacích látok do buniek po vykonanom očkovaní všetko s cieľom, aby očkovanie bolo pre deti čo najkomfortnejšie.

Pokrok vo vakcinológii v 21.storočí povedie k vzniku nových či zdokonalených vakcín. Na druhej strane však zostáva množstvo nedoriešených sociálnych otázok, ktoré sa týkajú očkovania. Aj keď očkovanie patrí k najúčinnejším spôsobom v prevencii infekčných ochorení, cena vakcín je hlavne pre rozvojové krajiny vysoká. Rozhodujúcou silou ovplyvňujúcou ďalšiu inováciu vakcín je často zisk výrobcu.

Na Slovensku sa očkovanie zavádzalo do praxe vždy veľmi pohotovo a imunizačný program v SR držal dosiaľ vždy krok s najnovšími poznatkami vedy v tejto oblasti.

V nasledujúcich kapitolách chcú autori odpovedať na najčastejšie kladené otázky o chorobách, proti ktorým sa v súčasnosti na Slovensku očkuje, teda o tých, ktoré spadajú do povinného pravidelného očkovania v Slovenskej republike a tiež o tých, ktoré ohrozujú nášho občana pri cestách do zahraničia, teda podať stručné informácie o jednotlivých druhoch očkovania a najmä o dôvodoch, prečo ich treba aj v súčasnosti absolvovať ako neoddeliteľnú súčasť ochrany a podpory zdravia.

trefa

Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Preto už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme sa snažili ochranu pred nimi vyriešiť zákrokmi, ktoré sú podobné dnešnému očkovaniu.. Vnášanie materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, u detí vkladanie tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa, obliekanie košieľok, ktoré nosili deti choré na kiahne, patrili k preventívnym opatreniam na zabránenie strát. Všetky tieto opatrenia označované ako variolizácia, viedli však k umele navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcemu imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii bolo vysoké (3-4%) a táto metóda neviedla k zníženiu intenzity alebo k prerušeniu epidemického procesu.

Prvú variolizáciu v Európe vykonal na anglickom kráľovskom dvore lekár Maitland v roku 1721. V ten istý rok v Prešove prvýkrát v kontinentálnej Európe použil variolizáciu župný lekár Ján Adam Reyman.

Variolizáciu nahradila po objave Angličana E.Jennera v roku 1796 vakcinácia, ktorej podstata spočívala vo využití skríženej imunity pr oti vírusu kiahní a vírusu kravských kiahní. Prvou vakcináciou položil Edward Jenner základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby – varioly, pravých alebo tzv. čiernych kiahní.

Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Meistera, ktorý bol poranený besným psom.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k poznaniu mnohých pôvodcov infekčných chorôb a následne k objavom a rozvoju ďalších očkovacích látok -vakcín.

V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal doporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. Eberthov bacil (Sallmonella typhi) a baktérie paratýfusu A a B.

Koch objavil v roku 1884 pôvodcu cholery Vibrio cholerae a v roku 1892 sa Ferran, nasledovaný Haffkinsom, pokúsil o imunizáciu použitím živých baktérii.

Prvé výsledky očkovania proti čiernemu kašľu boli uverejnené v roku 1923 Madsenom, Ramon objavil difterický toxoid, za ktorým nasledoval objav tetanického toxoidu.
Calmette a Guerin pripravili vakcínu proti TBC. Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Od vtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín. Až v roku 1949, keď Enders, Weller a Robins ako prví kultivovali vírus na opičích bunkách, vznikla nádej na realizáciu očkovania proti vírusovým chorobám.
Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia čiže vykorenenie varioly. Kiahne existovali už v staroveku. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí keď na ne zomrelo asi 60 miliónov ľudí. Veľkým krokom vpred v boji za likvidáciu varioly bolo zavedenie ochranného očkovania vo väčšine vyspelých štátov.

Na osemnástom zasadaní SZO v roku 1965 bol prijatý program celosvetovej eradikácie varioly a SZO vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. V roku 1979 bola variola vyhlásená za eradikovanú na celom svete a od roku 1980 sa ustúpilo od povinného očkovania. Eradikácia kiahní je konkrétnym príkladom účinnej medzinárodnej spolupráce v boji proti vážnym epidemickým chorobám. Dosiahla sa využitím vedeckých poznatkov a mobilizovaním vládnych a nevládnych organizácii pod vedením SZO.

V roku 1988 SZO vyhlásila program eradikácie detskej obrny do roku 2000. Táto infekcia sa už nevyskytuje na americkom kontinente a jej celosvetová eradikácia je na dosah.

Textová Inzercia

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

povinne ockovanie - Fórum - ZDRAVIE.sk