S čím by ste nevedeli žiť

usiko

kazdy clovek tak velmi lipne na zivote, ze keby sa mu hocico stalo, nauci sa s tym zit, pretoxe chce, aj ked sa mu sprvoti zda, ze sa to neda.....dokonca moj starky, ked mal rakovinu hrtana, bol bez hrtana, nevedel rozpravat, ani jest, ale chcel zit....a pritom by to bol zivot o nicom.....

darika

ale aj ten bez oka vie,ze takto reagoval kedysi.Ze sam to dokazal,ze je to len reakcia cloveka,ktory este sam nevie ako by reagoval keby...Nevidim v tom ja urazku.

sandy21

na vsetko sa da zvyknut.
a pride mi drze napisat napr. ze by som nevedela zit bez zraku a tu by si to precital niekto, kto je nevidiaci (maju zvukove vystupy, tak citaju na internete

takze fakt je to taka tema, ze mozete lahko niekoho urazit

latrinka

bez nadeje...
vo vsetkych smeroch a ohladoch ci uz zdravotnych, na lepsi zivot,stastie, lasku, rodinu... aj ked nic neklape, nadej je to, co mi dava novu silu vzdy vstat a otriast sa...a bojovat a vsetkym to ukazat :D ja im to nandam :D xixixi

ewus;)

neviem si predstavit zivot bez mojich rodicov, kazde rano im poviem nech na seba davaju pozor a kazdy vecer sa tesim ze sa vratili domov v poriadku, neviem si predstavit zit s tim, zeby som dala svoje dieta na adopciu, hoc niekedy niesu ine moznosti, ale predstava ze niekde tu zije, a ja ho nepoznam, neviem ako sa ma, je strasna, alebo keby bolo chore, zavystle na niecom, strasne, ale teraz je este tazke pre mna o tom rozmyslat, mam este len 17 taze to snad pocka... pre mna je ale choroba dietata horsia ako choroba moja, mozno je to aj trochu egoizmus pretoze to musi byt priliz bolestive vidiet zomierat svoje vlastne dieta, ale pri sebe by som si povedala ze aj tak musim raz umriet, skor co neskor, inac by som tutoo temu neodsudzovala, treba sa zamysliet nad vsetkym co prinasa zivot