potrebujem sa vykecať..
ja viem, že je tu mnoho ľudí, ktorých niečo trápi, teraz aj mňa.
neviem čo to so mnou v poslednej dobe je, ale nie som to ja. nežijem ten život, ktorý som žila a ide hlavne o moju psychiku.
od malička som pomerne veľmi naviazaná na rodinu, práve tá je pre mňa všetkým. milujem, keď sa všetci stretneme, rozprávame, smejeme, užívame si. vždy to tak bolo a aj napriek tomu, že my, súrodenci, sme už "veľkí", tieto naše stretnutia ostali a dodnes z nich máme veľkú radosť. moja rodina mi odmalička dala všetko, všetko čo som potrebovala. kopu lásky, pocit istoty, vždy pri mne stála, s každým problémom mi pomohla a len vďaka nim som tam kde som. mám 19, pomaly končím so štúdiom, vždy som sa mu naplno venovala, a tak ma zabezpečovali aj po finančnej stránke - nikdy nežiadali, aby som popri škole aj pracovala, nakoľko videli, že mám ťažkú školu a veľa som pre úspechy v nej obetovala.
ale teraz, teraz sa stalo niečo s mojou psychikou - mávam strašný strach. o nich. vždy, keď niekto mešká, hneď ma panikárim, čo ak sa im niečo stalo. neviem čo to so mnou je. neustále ma napadajú myšlienky typu "čo ak sa stalo to a to...". zbytočne si poviem, že nič také sa nedeje, vždy tam je tá otázka- ale čo ak naozaj áno? napadnú ma situácie, že čo ak sa niečo stane, niekto ochorie, vždy len to negatívne. z toho mi výrazne stúpne tlak, zúži sa mi hrdlo, srdce cítim už v krku a strach ma premohol. ale bojím sa aj toho, že ja ťažko ochoriem, často snívam, mám plány do budúcna, teším sa z nich a potom ma zrazu chytí taký pocit, že čo ak sa toho nedožijem, čo ak sa mi skončí tento krásny život, lebo umriem na to, že sa ja sama strašne vystresujem - že opäť ma obopne strach, že opäť prídu tie príznaky a takýmto štýlom si ja sama ničím zdravie, sama si skracujem svoje roky života a to ma trápi. často mi hovorievajú, keď sa budeš stále takto strachovať, veď sa zničíš a infarkt schytáš už v 20tke. aj to mám stále na mysli. zároveň aj to, že keď psychika nie je v poriadku, sme náchylnejší na choroby, kľudne sa v nás rozvinie nejaká choroba a potom si budem hlavu trieskať o hlavu, že je to len a len moja vina.
vlastne ani neviem prečo sa tým zapodievam, ja nechcem, ale aj tak tie myšlienky prídu. momentálne mám z týchto pocitov úplne rozhádzanú psychiku, zažívam také zvláštne stavy, ktoré ma duševne zväzujú a necítim sa v duševnej pohode. bola som aj u psychológa, asi pred rokom, vtedy som mala troška iný problém - často ma chytil závrat a len tak z ničoho nič sa mi rozbúchalo srdce, predovšetkým vždy, keď som mala ísť na nejakú dôležitú udalosť, do nejakej väčšej spoločnosti. zistilo sa, že to je psychický problém, ale psychológ mi skutočne nepomohol, aj napriek tomu, že sme mali medzi sebou pekný otvorený vzťah. priznám sa, naučil ma dobré dychové cvičenie, ale tiež nemôžem povedať, že by ma to vždy ukľudnilo.
ja neviem, čo ďalej? viem, že je to v mojej hlave, ale keď myšlienky bývajú silnejšie. stretol sa s tým niekto? zvládol to?
- viem, že tento stav u mňa nebude trvať večne, že o cvhíľku sa opäť vráti všetko do normálu, tým som si istá. u mňa sú také rôzne obdobia, raz úplne šťastné, raz takéto depresívne. ale bojím sa, že potom opäť po nejakom roku prídu a zasa v tom budem..
strach..
ahojte --!!--!!--
všetko je v poriadku :)
všetko čo v živote máme radi, tak nám je ľúto, máme strach že sa tá láska a to všetko dobré pominie a zostane tu prázdno ..
ten strach vo Vás z toho všetkého, ktorý sa v nás stupňuje .. je skutočný, pretože žial, nerád to vravím, ale všetko sa pominie ..tie krásne chvíle sa už nevratia, vždy zostanú už len v nás a v tych ktori to prežili.
je to také smutné. hlavne preto, lebo by sme chceli aby to dobré trvalo navždy.
v podstate ak to môžem zľahčiť, je to vždy stav. pocit je vždy to, čo vidíme ... čiže napríklad keď sa cítite smutne, vidíte všetko smutné ... a nie je to zlé, len je prosto všetko smutné, a cítime sa spokojne ... podobne ako keď sa na niečo hneváme a cítime potrebu sa biť, rovnako sa cítime spokojne že spravodlivosti bude učenené zadosť ... mne veľmi pomohlo si všimnúť, že svet sa takto mení, je v pohybe.
(vždy po skromnosti príde chamtivosť, po zábave pride vyčerpanie, po oddychu pride praca, po radosti prichadza smutok, po lete zima, .... atd vsetko sa meni a zaroven zostava).
podla mna ste velmi vnimava a skusim napisat pokrocilejsie veci: vsetko v zivote sa meni, vratane nas samotných - čiže nie je tu nič, čo by bola istota. môžete nadviazať vzťah s Bohom, časom zistíte že veci sú také, aké boli .... avšak keď žijete vzťah s Bohom, vnímate všetko inak ... keď človek vníma Boha a tvorí k nemu vzťah, ukážem rozdiel:
napríklad osloví Vás niekto, aby ste išli na väčšiu spoločenskú akciu. (zatiaľ tam vzťah nie je, ste na to sama)... a teraz si pomyslíte, bože, ja sa bojim veľa ľudi. oni su napríklad posmievacni, chcela by som radsej aby bol klud, alebo len taka pohoda ..... a napríklad zostane s Vami znamy, alebo sa Vam ozve kamoska ci sa nejdete prejst alebo podobne .......
slovne sa to opisat, vidiet veci s inom svetle.
deje sa presne to iste, ale citime akusi oporu, niečo čo nám dodáva energiu a tak potmehúdsky sa usmieva a šťuchá nás dopredu .. podobne v zlých časoch určite cítite ten veľký tlak všetkého, tú nenávratnosť, neistotu a prázdnotu a nemožnosť veci zmeniť .. rovnako vtedy pocítite určitú ľútosť a hlavne pochopenie, že veci sa zmenili, ale zároveň pocítite určitý vzťah, že treba ísť napriek tomu ďalej, aj keď to všetko bolo krásne.
zlozitejsie povedane, vsetky formy vznikaju a zanikaju ... z vyssieho hladiska vsak laska stale pretrvava, iba meni svoje formy ... (preto je take tazke lubit, lebo spociatku vnimame prave ze laska je len nieco ..... napríklad rodina ako pisete ... ale lasku dodava napríklad aj opak, niekto kto nema dobru rodinu, je velmi vdacny a stastny, ze moze byt sam ..... laska ma vzdy vela podob (aj tie opacne ... niekedy je laska odpustit, niekedy citime ze je spravne potrestat aby sa nedialo viac zla ... ).
v podstate potrebujete si vytvorit (najlepsie s Bohom) vztah, aby ste nadviazali puto a nemali v sebe tak veľa a žili ľahšie, ako rieka . (tzv. kameň na srdci - zostal som len JA a je to ťažké ... treba sa trošku prekonať a vytvoriť most k druhým/iným veciam a vznikne most, cez ktorý obami strama sa deje pochopenie .... častokrát nie mať pravdu, ale byť pochopený, prijatý, je to, čo hľadáme.
život je záhadný :) veľa šťastia a radosti a veľa parádnych spoločenských akcií s rodinkou prajem :D a hlavne veľa trapasov, tie sú najlepšie :D a najsamlepšie sú naše vlastné trapasy :D
takyto strach v zivote prezivame z casu na cas vsetci
mesacny princ krasne napisane .. ale neviem ci si niekedy ,zazil stavy uzkosti a paniky ..vies co . ked som mala si 27 .. bola som uplne vyrovnany clovek .. stastny , spokojny ... nechapala som ivetu bartosovu a x inych ludi co trpia depresiami ...nechapala som bartosku ,ze pila a bola na liekoch a psych,labilna ... nechapala som to .... mam 31 a prechadzam si presne tym istym .. zacalo to pomaly .. a myslela som ,ze som silna, ze to zuvladnem .bez psych a liekov .... ale ono sa to stupnuje .. neviem comu mam verit ,ci tomu ,ze to sama prekonam ..a budem si citat take rozpravky ako si napisal a postavim sa pred zrkadlo a poviem si ,som silna nic ma nevystrasi / skusala som a nepomohlo/ alebo sa mam konecne zverit do ruk psychiatra ,(ktory ,zevraj liecia ,preto ,aby farmaceuticke spolocnosti len zarabali ..ze lieky su na to aby liecili a nie vyliecili------ lenze ,keby si zazil stav .,ktory zazivame my citlive povahy .. je to naozaj na zblaznenenie .. co mi poradis ,? hm ?dakujem
Amnestia
Rozprávka o strachu
Správa o amnestii sa vo väzení okamžite rozšírila.
,,Amnestia! Amnestia!,, ozývalo sa zovšadiaľ.
Väzni boli vzrušení, každý v sebe živil tajnú nádej, že teraz je na rade práve on. Dozorcovia sa tvárili zachmúrene, ale v kútiku duše aj oni dúfali, že ich prepustia čo najviac. Väzenie bolo preplnené, ciel málo a spotreba energie vysoká.
,,Čo sa deje? Aký je dôvod na amnestiu?,, zaujímal sa dychtivo mladý a hlúpy Strach zo staroby.
,,Ty sa tu nepleť. Ty si tu iba krátko, ešte si chvíľu posedíš. Musíš nabrať sily a nechať si narásť fúzy,, posmieval sa mu Strach z tmy. Bol to jeden z najstarších väzňov - zavreli ho už v ranom detstve. ,,A prečo práve ja?,, zafňukal Strach zo staroby. ,, Možno ma pustia,, dodal s nádejou v hlase. ,,To určite,, povedal so sadistickým potešením obrovský tučný Strach zo samoty. ,,Čie je to väzenie? Presne! A ženské sú už raz také... staroby sa boja až do staroby...,,
,,A v starobe sa boja čoho?,, spýtal sa rozrušene Strach zo staroby. ,, V starobe sa konečne pustia a namiesto teba príde sedieť napríklad Strach zo smrti. Tak seď a čakaj!,, upokojil ho strach zo samoty. Pod väzenskými klenbami sa ozval hlasný výkrik: ,,Schôdza! Schôdza! Všetci na schôdzu!,,
Dvere ciel sa s cvaknutím otvorili a väzni sa vydali za hlasom. Vo väznici veľa zábavy nemali, takže schôdze všetci milovali. Mohli sa porozprávať, zistiť čo je nové a podiskutovať o amnestii. ,, Vítam tu všetkých väzňov! Strachy i Obavy!,, privítal ich hlavný dozorca. ,,Chcel by som vám oznámiť, že majiteľka väznice sa nám rozhodla trochu pomôcť, takže niektorí z vás budú zajtra prepustení na slobodu,,
,,Netrep hlúposti!,, vyvolával škandál nehanebný a iracionálny Strach z myší a potkanov vo väzenskej čapici. ,,Povedz to priamo! Koho pustia a prečo?,, ,,Ty mlč, aj tak nemáš nádej. Ty si tu na doživotie,, uzemnil ho dozorca. ,, Veď ani nevieš kto a začo ťa zavrel. Alebo azda vieš?,, ,, Ženské sú jednoducho kravy!,, provokoval myšo - potkan. ,, Mačiek sa neboja, škrečkov tiež nie, ale myší a potkanov sa boja! A keď sa ich spýtaš prečo, nevedia. Zavreli ma pre nič za nič, som len väzeň, väzeň bez mena. Deň s s dňom sa strieda a nijaké svitanie,, ozval sa Strach, ale dozorca mu vlastnou rukou zapchal ústa. ,, Besiedka bude až na Vianoce, teraz sme tu kvôli amnestii, a tá je z jediného dôvodu. Majiteľka sa objednala k psychológovi, chce na sebe popracovať. Všetci veľmi dobre viete, že vždy sa to skončí prepustením niektorých strachov.,, Väzni šťastne zapískali. Už raz to tu bolo. Psychológ bol vo väzení zákon, všetci si ho vážili.
,,Sloboda, no nie pre všetkých,, povedal prísne dozorca. ,,Takže najprv si skontrolujeme dochádzku. Na slobodu s čistým svedomím, aby som tak povedal... Začneme zľava od krajnej cely.,, ,,Ja som strach z tmy. ,,Za čo sedím neviem, presnejšie, nepamätám si to. Amnestovaný som ešte nebol.,, ,,Ja som strach z bolesti,, predstavil sa elegantný chlapík vo fraku s motýlikom na chudom krku. ,, Zavreli ma po zápale slepého čreva. Zanedbala to skoro až po zápal podbrušnice, ale na vine som ja,, uškrnul sa. ,,Teraz má strach z akejkoľvek bolesti od tej duševnej až po bolesť zubov. A ja sa jej o tú bolesť pravidelne starám,, zasmial sa strach z bolesti. ,, Ako to myslí, že sa jej o bolesť stará?,, zašepkal Strach zo staroby. ,,Ty si fakt mimo!,, začudoval sa Strach z tmy. ,,Vari nevieš, že každý strach čo je zavretý, priťahuje situácie, v ktorých hrá hlavnú úlohu?,, ,, Prečo?,, ešte väčšmi sa začudoval Strach zo staroby. ,,Prečo, prečo...Predsa, aby ho pustili! Nie je strach, nie sú situácie... Čo je na tom nepochopiteľné?,, zvolal rozhorčene Strach z tmy. Strašne túžil byť na slobode, no nikto sa ním nezaoberal. Všetci si naň za tie roky zvykli ,, Takže to mám akože priťahovať starobu? Ale ako? zaujímal sa mladý Strach. ,,To je jednoduché,, zapojil sa do rozhovoru Strach z myší a potkanov. ,,Musíš jej v zrkadle ukazovať nové vrásky, celulitídu a šedivé vlasy. Čím väčšmi sa bude báť, o to budeš silnejší. jej strach je tvoja potrava, ty hlupák!,,
Medzitým sa pokračovalo v kontrole dochádzky. ,,Strach zo samoty, sedím asi od dvadsiatich piatich.Keď sa vydala, dostal som amnestiu, rok som bol vonku. Po rozvode ma znova zavreli,, ,,Nejaké sťažnosti?,, vyštekol dozorca. ,, Nijaké. Majiteľka ma kŕmi dobre. Bojí sa každý deň. Dokonca aj v spánku,, veselo oznámil Strach zo samoty. ,,A chcel by si ísť na slobodu?,, spýtal sa zmierlivejším hlasom dozorca. ,,Samozrejme, že chcem!,, zosmutnel Strach zo samoty. ,,kto by nechcel? Nevyzerá to však dobre...Je neskutočne závislá od okolia. Všeobecne sa bojí byť sama, hoci aj na hodinku. Buď visí na telefóne, alebo beží ku kamarátkam, prípadne ich pozýva k sebe domov... Stále sa u nej striedajú chlapi, samé bokovky... A čím väčšmi ma živí, tým viac je v jej živote samoty. A čím viac je v jej živote samoty, tým viac je v ňom strachu. už som hrozne nafúknutý, sotva vojdem do cely. Mal by som držať diétu, ale ona ma stále vykrmuje... Už toho mám dosť!,, zvolal zlostne Strach zo samoty. ,,Nesmieš sa vzdávať,, Odkašľal súcitne dozorca, ,,ako sa vraví, nádej umiera posledná. kto je ďalší?,,
,,Strach z chyby,, vystúpil z radu vyziabnutý starček s kozou briadkou. ,,Sedím od deviatej triedy, keď sa jej učiteľ matematiky začal posmievať. Na výške mi kvôli profesorom a docentom ešte pridali. odvtedy ako pracuje u toho šéfa cholerika, dostávam päť dní v týždni oveľa väčší prídel,, ,, Ten sa má!,, závistlivo zvolal Strach zo staroby. ,,Nezáviď, na tom nie je nič dobré,, usadil ho Strach z tmy. ,,Žiť a nerobiť chyby človek nemôže. je to len otázka skúseností. Ak sa však bojí chýb, ako chce vôbec žiť?,, ,, Vraví sa, že existuje jeden chalan, je to vrah, Strach zo života,, povedal zamyslene Strach zo samoty. ,,Je to ten najstrašnejší Strach na svete. ke´d ho zavrú, až potom sa to začne...,,
,,Začne čo?,, spýtal sa so záujmom Strach zo staroby. ,,Paralýza životy. Človek sa všetkého bojí. Bojí sa žiť! Ten chalan nám to práve ukázal. Už by neboli nijaké amnestie. Všetci by sme boli nakope, jeden po druhom, a tlačili by sme sa na seba. Samozrejme, že by nás vykrmovali, ale to by bolo ešte oveľa horšie, lebo by sme stále rástli a väzenie nie je z gumy. Začali by sme sa dusiť a dusili by sme aj majiteľku. Už si niekedy počul, ako sa vraví , umrieť od strachu? Tak tým myslia práve toto.,,
,,To je hrôza!,, zachvel sa Strach. ,, Buďte už konečne ticho!,, prikázal dozorca. ,,Kto je ďalší?,, ,,Strach z odsúdenia,, ozval sa škaredý chlapík v pokrčenom obleku. ,,Som tu kvôli jej rodičom. Ustavične jej vraveli: , Čo na to povedia ľudia? Čo si o tebe pomyslia? Takú ťa nikto nebude mať rád... sedím tu už od detstva, dostal som to natvrdo. Strašne by som chcel, aby ma pustili na slobodu,, pokrčil nosom. ,,Keby ste mi mohli pomôcť,,
,,Čo si myslíš chlapče?,, spýtal sa s porozumením dozorca. ,,Vari nevieš, že iba od majiteľky závisí, s kým sa rozhodne skoncovať a s kým nie?,,
,,Ale čo bude so mnou?,, vyskočil chlapík. ,,Veď som jej radil, ako má so mnou skoncovať. Je to veľmi jednoduché. Stačí, ak sa na mňa vykašle a ja sa začnem rozpúšťať. No ona nič!,, Strach z odsúdenia sa rozplakal, slzy utieral cípom špinavého saka. ,,Neplač,, utešovali ho susedia ,, si tu uznávaný väzeň, máme ťa radi...,, ,,Vážne? Vy ma neodsudzujete?,, vzchopil sa Strach z odsúdenia. ,, V tom prípade, čo sa už dá robiť, ešte tu nejaký čas pobudnem.,,
,,A ty si kto, že som ťa tu ešte nevidel?,, spýtal sa dozorca a ukázal na pekného mladíka s frajerskými fúzikmi vo voľnom čiernom plášti a šviháckom klobúku. ,,Ja som zvrhlík,, oznámil skromne nováčik. ,,Som Strach zo strachu,, ,,To vážne existuje aj taká zvrátenosť?,, začudoval sa Strach zo staroby. Nováčik pokračoval: ,,Zatiaľ k vám nepatrím, chcel som sa s vami iba zoznámiť.,, ,,Ako si sa sem dostal?,, spýtal sa dozorca a chytil obušok. ,,Nebojte sa, majiteľka ma sem pustila. Ešte však nie sme v kontakte. Ako sa vraví, doteraz sme sa neskontaktovali, ale možno to príde,, ,,Božechráň!,, odmietol takú predstavu dozorca. ,,Vypadni, zvrhlík! To nám ešte chýbalo!,, ozvali sa Strachy. ,,Už aj bez neho sme tu natlačení až hanba, a ešte sa nám sem budú pchať všelijaké návštevy. To nesmieme dovoliť,, ,,Odchádzam, no je možné, že sa vrátim a zostanem tu navždy,, sľúbil Strach zo strachu a predieral sa k východu. Bolo na ňom vidno, že je vydesený. Dozorca si vydýchol a zasunul obušok na svoje miesto. ,,Končíme,,vyhlásil. ,,Ešte si pripomenieme vnútorné pravidlá. Jedno za druhým!,,
,,Strachy veselo odriekali pravidlá:
- Strachy sa dostanú do väzenia jedine na želanie majiteľky.
- Strach koná podľa svojej fantázie: prichádza, navalí sa, dusí, dávi, ovláda či paralyzuje v závislosti od reakcie majiteľky na danú situáciu.
- Strachy existujú, kým sa majiteľka nerozhodne s nimi skoncovať.
- Každému strachu môže byť zvýšený trest, zároveň môže byť kedykoľvek amnestovaný.
- Strach sa živí majiteľkinými emóciami. Ak ho majiteľka prestane kŕmiť, strach umiera.
- Strach, ktorý bol prepustený na slobodu, sa opäť mení na čistú životnú energiu.
Strachy vycítili nezvyčajné spojenie. Dozorca bol očividne spokojný. ,,To je všetko! vráťte sa do ciel! Spoločne budeme čakať na amnestiu!,, vyhlásil dozorca. Strachy sa pobrali na svoje miesta. ,,Stále nerozumiem, na čo nás vlastne má,, zahundral rozpačito Strach zo staroby. ,, Veď na nás iba plytvá svoju energiu,, ,,To je jednoduché, chlapče,, objasnil mu tichý a inteligentný Strach s veľkými smutnými očami a rovnako smutnou plešinou. ,, Potrebuje nás, aby náhodou nebola šťastná. Myslí si, že byť šťastnou sa nepatrí, keďže na svete je toľko nešťastia.,, ,,Čo je toto za nezmysel? Ako si na to prišiel?,, zarazil sa Strach zo staroby. ,,Verte mi, mladý muž, viem o čom hovorím, ja som Strach zo šťastia,, Strach zo staroby sa chcel ešte niečo spýtať, ale hlučný dav ich rozdelil každého na inú stranu. V budúcnosti ich čakala amnestia, V budúcnosti bola nádej! A sloboda.
,,Musíte sa odhodlať a nakoniec odomknúť všetky vnútorné žaláre a oslobodiť svojich väzňov, ktorí sa tam dlhé roky trýznia bez svetla a pohybu. Aby k vám prišlo šťastie, musíte mu vopred spraviť miesto. Tam, kde predtým bolo temné a tesné väzenie pre strachy, môžete postaviť priestranný a presvetlený dom šťastia,,
( Irina Semina -Obchod so šťastím )
ja si tiez teraz prechadzam obdobim kedy sa snazim celit strachu
no mam to tiez ,ale tak nejak sa upokojujem ,ze prave tym ako sa strasne bojim .robim opak ,ochranu ,aby sa to nestalo .... lebo ludom sa zvacsa stavaju tragedie necakane .. nemaju ani potuchu .. a tym ,ze sa v hlave bojime ,ako keby ochranujeme .,neviem ja som si to zo strachu tak vysvetlila po svojom .. nie sme predsa vestice , a netreba ani verit asi nejakym kniham ,.ze ludia si myslienkami pritahuju veci .. podla mna kraviny ... mozno ano ,ale v inej mnimalnej forme ...nemozu mat taku silu ... aspon takto sa treba upokojit ... tfuj tfuj ! nech sme vsedcia zdravi a statni :)
mam presne taky isty problem .. sme proste precitlivene povahy a vsetko si velmi pripustame .. silni realisti .si take veci nepripustaju a ani im nevenuju pozornost .. mam strasne uzkostne stavy na svoje dieta .. ked je v skole a nie som v jeho dosahu .. velmi sa bojim .. a hlavne sa bojim ,ze si tymi myslienkami nieco privolam .. prave ,preto ,ze som taka citlivka a uzkostliva ,, tiez sa stym neviem vyrovnat .a mam v sebe chaos, mavam stav uzkosti a paniky .a tak isti ako si pisala ,ze zazvoni tel a vylakam sa,.... a tak isto mam o seba strach a velmi pozeram dopredu ,ze co ak presne si pisala ,sa mi nieco stane aj dietatu a proste presne mam tie uzkostne stavy len na ludi ktorych lubim ,.mama a dieta ... na zvysok ludi ,je mi to ukradnute .. sa takto chovat .. proste ,sebadestrukcne myslienky ,ktorymi trapim samu seba .a presne ako si napisala ,,ze takymto psych stavom si mozeme navodit aj choroby .. lebo ked nemame pokoj v dusi ., tak neskor moze trpiet aj telo .a toho sa bojim ..... este podotknem ,ze tento moj stav sa vystupnoval ,po tom co mam dieta ... odvtedy si so svojou psych neviem dat rady . ..... mamicky ,mozem sa opytat ,mate to tak isto ?? ten stav uzkosti na dieta ?? dakujem .
Ahoj ---!!!---!!!---, ja prezivam nieco podobne. Nestalo sa u teba v rodine nieco zle, niekto neumrel, alaebo nenabural na aute, alebo tazko ochorel? MOzno preto ten strach. Ja som si teraz zazila velmi vela zleho za dva roky. Tiez sa z toho neviem dostat, najviac ma to chyta vecer ked uz mam ist spat. Strasny strach. Cez den som v pohode. Vela sportujem a to mi pomaha asi najviac. Manazel robi nocne, to mi velmi vadi. Ja som sama s malou doma a stale mam myslienky na tom co sa stalo pred nedavnom.
Tak po precitani tvojho prispevku som sa sama nasla.Viem presne co preživaš.Ja mam panicku poruchu že vraj už vyliečenu brala som AD presne 4 roky.mala som ataky aj viackrat denne strach len vyjst na ulicu ci do obchodu v noci som sa budila na bušenie srdca a stach že sa mi zastavi abo schytam infart.S tym som prežila aj tehotenstvo aj porod myslela som že zomrem pri porode atd.Nastasie maly je zdravy.A potom prisla liecba na psychiatrii a psychoterapia.To mi velmi pomohlo.Ataky zmizli a zasa som mohla robit všetko teraz som 4 mesiace bez liekov nemam ataky aj som v pohode ale nie som to ja co som bola pred prvym atakom a som z toho nestastna.bojim sa o rodinu ked zvoni telefon ked dakto rozprava o chorobach a najme o srdci hned som mimo bojim sa tiez že sa mi daco stane abo dakomu presne co ty opisuješ.Zvyknem si merat tep aj tlak Ci som o.k. a velmi sa pozorujem.Nikdy predtym som taka nebola a som z toho nestastna lebo by som sa nerada vratila k liekom.už ked som velmi rozrušena dam si lexaurin.Tez mi vtedy stupa tlak hned si ho aj idem merat ale ked sa ukludnim mam ho normalny.U lekara mam to iste ale uz sme sa dohodli že je to syndrom bieleho plasta.predtym ma aj liečili na vysoky tlak kym nezistili že je to panicka porucha.velmi sa trapim že cely den mi myšlienky chodia len na choroby a pohrebne veci ale snažim sa dajako ovladat no uzkosti mam a neviem či sa to samo strati.Berieš dajake lieky_?Inac u nas to mali aj moja mama aj jej mama a už to nemaju asi to suvisi aj s vekom im to zmislo samo.
