Po 10-tich rokoch som ho zazalovala

Ja tomu neverím. Ste dospelé ženy, mate vlastné deti a ochranujete takých hajzlov? Pravdaže sa množia ako huby po daždi, ked im všetko prejde. Pokial ste boli malé tak to chápem, strach, rodinné vztahy na figu, ale teraz ked ste dospelé? Spolu s ním može íst do vazenia aj mama a mal by platit alimenty na svoje dieta a ujmu na zdraví.Toto si nemožu dovolovat!!!

verutak,Nikdy na to nezabudnes,ale casom sa to bude zlepsovat. Prajem ti,aby si na to myslela co najmenej a viedla normalny zivot,ako keby sa to nestalo.

Stalo sa to opakovane, keď som mala 15. Teraz to už nechcem riešiť, všetko sa zmenilo, nikomu by som tým nepomohla, ani sebe nie. Tomu človeku sa vyhýbam, nevidela som ho cca 10rokov. Pre mna je dôležité sa s tým vysporiadať. Dnes je to už ovela ovela lepšie, ale zabudnúť asi nikdy nezabudnem. Myslím, že to poznáš.
Moc ti držím palce, aby si to nevzdala.

verutak,znasilnil ta? Je mi to strasne,ale strasne luto. Kolko mas rokov? A kolko si mala vtedy? Ked mas dobrych rodicov,tak si im to mala povedat,ja som takych nemala,teda nemala som matku.Otecka som nechcela ranit,lebo vzdy mal slabe srdiecko a nieco take by ho zabilo. Stalo sa to len raz?

irena1
urobila si dobre a držím ti palce, aby si nevycúvala. Ja som to nedokázala, ale našťastie, nemám dieťa. Je tomu už 14 rokov, ale spomienky sú živé, akoby to bolo včera. Tiež som to neurobila preto, lebo ten človek je z rodiny a nechcela som nikoho raniť.
Moja mamka je dobrá žena a často sme sa na túto tému rozprávali a vždy sa ma pýtala, že keby ma niekto znásilnil, či by som jej to povedala. Už vtedy som hovorila, že NIE, že by som ju nechcela raniť a možno aj preto som ticho, lebo otec povedal, že keby sa niečo také stalo, tak by toho človeka zabil. Bála som sa vtedy a bojím sa aj teraz. Ale v hlave je to už asi navždy.
Držím ti palce, moc, moc.

Ja pochybujem o tom,ze je to moja matka. Sama som matka a dala by som vsetko za dobro mojich deti. Aj ked som jej biologickou dcerkou,tak pre mna nie je nic,len zena ktora mi dala taky skurveny zivot.
Jasne ze vie,vedela o vsetkom aj ked ja som jej to nikdy nepovedala.Vedela to od neho. Moja matka sa ku mne nikdy nespravala ako k dcere.
dd, viem si predstavit co si asi vtedy prezivala. A mrzi ma,ze taki sviniari chodia po tejto zemi.
SisaBB,si urcite dobra mama. Ked sa to moja matka dozvedela,tak sme sa prestahovali,opustila mojho otecka,prisli sme na Slovensko(predtym sme byvali v Mnichove)a tu som porodila.

mama má belmo na očiach? Prečo nechceš, aby sa to dozvedele? Nemáš v nej oporu? Bojíš sa jej? Ved aj ona moze byt obvinená!

drzim Ti palce aby si to dotiahla do konca. Ja by som mu asi gule odstrelila. Hlavne budes mat dobry pocit ze budes mat od neho pokoj a aj dcerka.
Dufam, ze nase sproste sudnictvo nesklame a posle ho na dozivotie!!!!

Bože, až mám zimomriavky. Mám totiž 14 r. dcéru, ktorá si nerozumie s mojím priatelom a žijeme spolu. Ale keby mi čo i len nažnačila že niečo nie je v poriadku, tak ho asi vlastnoručne zabijem.
A mama? Co bolo ked sa dozvedela že si tehotná??

uff..az sa mi hlava toci, ked to citam..je mi to velmi luto..mam o rok viac ako Ty a vobec si to neviem predstavit!i ked aj mna jeden chlapik zacal obtazovat, ked som mala tiez asi tak okolo tych 13 rokov, z rodiny..a nie len mna, ale aj sesterku..a ked sa to o sesterke dozvedela moja mamka, tak sa hned pytala aj mna, ja som jej vsetko vyklopila, mamka si to s nimi vybavila a je pokoj..ale aj tak som vzdy mala taky blby pocit, ako na mna ten chlap zizal, ked sme sa stretli..
a to Tvoja matka nevie s kym si vtedy otehotnela?lebo nechapem, ak to vie, ako dokaze este s takym niekym existovat vo vztahu??!!