moj problem sa zacal asi pred rokom...svojho priatela som strasne milovala, zeby som sa bola aj pokrajala kvoli nemu, vkladala som do nasho vztahu vsetko, dufala som, ze tentokrat to bude ine...az na jeden den ked sa stretol so svojou akoze kamaratkou a prisiel domov, ze aka je pekna ake ma kozy chuda a co ja viem co..par dni si vypisovali sms a to mi nedalo..fakt nie som hrda na seba ze som mu prelustrovala mobil ale to co som tam nasla ma totalne zlomilo...jednak ze jej vypisoval ako rad by bol s nou v sprche, jednak sa dohadovali, ze ked nebudem doma, pride ku nam do bytu a to aj na noc...a odvtedy sa to zacalo...vobec si neverim, mam stale komplexy z toho ako vyzeram a to som medzitym aj porodila, takze este horsie, stale ho z niecoho obvinujem..nenavidim ked sa pozera resp doslova cumi po inych zenskych dobre, ze sa nepotkyna o vlastne nohy, lezie mi na nervy kazda hola zenska v casopise, telke, vsade samy sex a je mi z toho na grc..skratka ja uz takto nevladzem a jedine co mi na to povie, ze nech nevymyslam aj tak su to same ko...tiny...presne tak...ja uz neviem co mam robit..strasne to aj po roku boli a zda sa mi ze jemu to je jedno, ved je to za nami ako mi povedal..ma toto vobec zmysel?neviem, nie som si uz nicim ista, ale pravda je ta ze uz takto zit nemozem...najradsej by som sa odpravila na druhy svet ale mam 3 mesacnu dcerku, co s nou bude?ved ona nemoze za to ze dospeli su take ho..da
som uplne na dne
ahoj, dakujem za radu povzbudilo ma to, lebo uz mam pocit ze som cvok a potrebujem lieky, viem ze sa to stalo mnohym a obdivujem tie ktore sa s tym dokazali zmierit...ja viem aj to, ze sa nic nestalo, ale uz ten pocit, ze nieco zamyslal a pritom mi tvrdil ze ma lubi, je to strasne, stratila som voci nemu doveru a mam pocit, ze ma ktorakolvek moze ohrozit, co je aj pravda, ked sa chlap rozhodne kto mu zakaze..presla som viacerymi vztahmi no pri tomto som si povedala, idem naplno, fakt som verila, ze je iny, ze nam bude krasne a zrazu ked das do toho vsetko a stane sa cosi taketo tak ta to zruinuje uplne az na dno..nechapem to dodnes
jajjus vôbec ti nezávidím,veď to je hrozné čo tu opisuješ...skús zájsť za tou psychologičkou,podľa mňa žena je lepšia ako muž...ona ti zdvihne sebavedomie a aj poradí,čo máš v takejto situácii robiť,ako sa správať,aby si ten tvoj láskavo vstúpil do svedomia...veď ťa psychicky ničí a ak sa dáš,tak aj zničí...vyhľadaj tú psychologičku,aj ja chodím,moja je super,Super,vždy sa teším,keď k nej idem a odchádzam ako znovuzrodená,plná energie...fakt,tá moja je ako čarodejka:-)
ja som z levic ale byvame pri malackach...no u mna kopacky to neviem lebo mame 3 mesacnu dcerku, plastika, tak to potom celeho tela asi a rovno aj mozgu, na milenca nemam nervy ani zaludok tak mi ostava asi len ten psycholog :)
U NAS JE TO ROVNAKE.VLASTNE JA SOM CHORA,ALE MAJU PRAVDU,INAK BY SME IM TO NETOLEROVALI A DAVNO S TYM NIECO UROBILI.PODLA MNA JE NIEKOLKO MOZNOSTI:MILENEC,KOPACKY,PSYCHLOG A U MNA ESTE NA ZVYSENIE SEBAVEDOMIA PLASTICKA CHIRURGIA.JA SOM Z KE.A TY?
ahoj madi...aj ja som rozmyslala ze zajdem za psychologom, naco mi bolo povedane, ze naco ved to spolu zvladneme, snaha bola...skoncilo to po stykrat ze si vymyslam a su to same ko..tiny a vobec to tak nie je ako si to namyslam a bolo po probleme...mozno je to za nim, ale za mnou urcite nie..ok pravda je ze ma nepodviedol ale zjavne sa k tomu chystal..nechape ze sa mi zrutil cely svet, ved co, nic take strasne sa nestalo, ze ano?vies potom to vsetko drzim v sebe a niekedy dostanem take zachvaty nervov ze by som si najradsej trhala vlasy..neviem kolko este takto vydrzim
AKO BY SI ROZPRAVALA MOJ PRIBEH.PRESNE TO SA DEJE U NAS A PRESNE TAKTO SA CITIM.ZVAZUJEM AJ JA ROZNE MOZNOSTI.NEJLEPSIA BY BOLA PSYCHOTERAPIA.POTRBUJEME SI ZVYSIT SEBAVEDOMIE.
