PP-ckari a podobni:-)

zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)