Dokaze byt clovek na niekom tak zavisli?

:o))
Vzťah na diaľku...ach jaj moja, ach jaj. Veľmi dobre viem, o čom hovoríš. A aj absolútne rozumiem, ako sa cítiš. A jediné, čo ti viem poradiť...netráp sa ďalej. Prosím, netráp sa a prestaň s tendenciami čokoľvek zmeniť. Ak sa priateľ cíti lepšie v športovom klube, ak má x ďalších koníčkov a ty si sa tak veľmi tešila na neho..tak sa musíš naučiť tešiť zo samej seba, z toho, že máš niekoho, koho miluješ, že si sama schopná takej lásky a priateľa nechať tak. Tam nepomáha skutočne nič, ani pripomínanie akokoľvek jemné a nežné by bolo..Proste..ty si princezná, ty si šťastná s ním ale aj bez neho, si rovnako šťastná, keď je s tebou, ako keď ste od seba. Na tomto pracuj, jeho nechaj tak..nemyslím , aby si sa rozišla...preboha, to nie. Iba zdokonaľuj samu seba, aby s tebou nezmietali nálady a city ako s nejakou handrou, ale aby ty si rozhodovala ako sa chceš cítiť a snažila sa myslieť na to, na čo chceš a nie na to, na čo nechceš. A potom ti krásny vzťah bude pridaný ako bonus. Mne osobne sa akékoľvek manipulovanie vo vzťahu protiví, ja ti nebudem radiť..urob toto, urob tamto. Ja ti radím, mysli takto a uvažuj takto..:o)))

vies anjelik, ten vztah sam o sebe nie je zly...Len toto sa momentalne zmenilo. Ja sa partnera snazim maximalne chapat a maximalne mu vychadzat v ustrety, ked viem, ze ma stres, ale to, ze si ma malicko vsima a takmer vobec sa nezaujima o moj svet a o to, ako sa mam, tak to ma robi strasne smutnou. A mavam zmeny nalad, na ktore je zas "alergicky" on...

Anjelik, ten ukazkovy vztah som myslela tak, ze naozaj je to medzi nami viac ako len skvele. Dokonale si rozumieme, vieme sa o vsetkom porozpravat, len toto je jediny zadrhel. Ze uz si ma prestava vsimat tak, ako kedysi. Ja ho na to aj jemne upozornujem, ale stale pocujem len to, ako on ma toho vela, ako ma stres v praci a podobne. Ale stve ma, ze ho vzdy vzdy zaujima vsetko naokolo, len nie ja, ked som s nim konecne po celom tyzdni. Teraz meni pracu a oznamil mi, ze v internetovom spojeni nebudeme tak casto, lebo sa bude snazit co najviac sportovat. Povedala som mu, ze to chapem a beriem to. Ale ked uz prestava mat cas aj na minutovy telefonat so mnou, uz mi klesa nalada. Toto je vztah na dialku a snazim sa ho udrzat najviac ako sa da. Mojou teoriou bolo (a aj jeho), ze sa budeme snazit o tom, aby sme na vztahu neustale pracovali, aby sme sa nebrali ako nieco samozrejme, ale prave naopak. Aby sme sa zbytocne neurazali, nehadali..no v poslednom case mam z neho jednoducho pocit, ze ma posuva na tu najvzdialenejsiu kolaj vo svojom zivote. A ked sa o tom snazim s nim diskutovat, len povie, ze ma toho vela a ze nech si myslim co chcem...

Marcelka,
trochu sa v tom nevyznám.:o) Najskôr píšeš, že sa jedná o takmer ukážkový vzťah. Že ste na sebe nalepení. Potom ale , že sa musíš doprosovať o každú pusu. A že si smutná, lebo ti nevenuje toľko pozornosti ako predtým. Takže tvoja otázka...či je to závislosť??? To musíš spoznať sama...čo vlastne od partnera chceš...či chceš fyzické dotyky a keď ich nemáš, tak ti je zle...alebo či chceš porozumenie...ale nie vo význame: mysli ako ja...:o) Takže ak je tvoja odpoveď : áno..tak asi je to závislosť a moja rada je..zbav sa závislosti a vytvor lásku...lásku ako pochopenie pre toho druhého, pre jeho činy a konanie...proste si priateľa všímaš, všímaš si jeho reakcie, jeho odpovede, pátraš po jeho svete. Ako by si ho pomaličky v sebe tvorila. A tak je vlastne už naveky tvoj, nemusíš ho cítiť, nemusíš s nim byť. Žije v tebe samej. A ak on vykoná to isté v sebe, nuž vznikne láska a tá sa už nikdy nerozpadne. Ale upozorňujem ťa..každý je iný, ženy a muži sú skutočne veľmi, ale veľmi rozdielni. Ženy sú vývojovo ďalej.( tým nechcem uraziť nijakého muža...:o) ), viac majú tendencie sa zamýšľať a rozoberať a analyzovať. Muži to proste berú inak. Priateľovi skutočne ku šťastiu stačí mať ťa na dosah a k tomu počítač a nová brutálna hra, možno nejaké to pivo.;o)) A ty by si sa chcela maznať a túliť a rozoberať celý svet, že??? Tak riešenie je v kompromise..Popros, požiadaj..o chvíľu aj pre seba...chvíľu, keď ti bude venovať pozornosť a na 100%...a potom nech si mastí počítač. Ty si kľudne sadni a uvažuj si o sebe, o svete...je toho strašne veľa, čo môžeš spoznať a objaviť. Tak to nezamieňaj za špatné nálady a sklamanie, že sa veci nedejú, ako si si vysnívala. Snívaj ďalej, ale natráp samu seba prehnaným očakávaním. Ty priateľa miluješ, tak ho skús aj lepšie spoznať. A vždy máme právo sa slobodne rozhodnúť...či je toto to, čo chceme, alebo chceme niečo a niekoho iného. :o))

Anjelik, myslis, ze aj u mna sa jedna o zavislost? Studujem 250 kilakov od miesta, kde zije moj priatel. Je to takmer ukazkovy vztah, vsetko je uzasne. Sme fakt ako nalepeni na sebe, no zaroven mame kazdy okruh svojich priatelov, chodime von aj samostatne, prosto davame priestor jeden druhemu. Ked vsak odidem na tyzden do skoly, s partnerom sa ledva stretnem na internete. Stale ma cosi, co je dolezitejsie ako ja. A ked sa uz spolu bavime a ja chcem riesit nieco co ma trapi vo vztahu, tak bud odmieta o tom so mnou komunikovat, alebo sa robi, ze nevidel co som mu napisala. Vycita mi casto, ze som naladova, ked som uz s nim, ale ako nemam byt? Kedysi som prisla domov, vypusinkoval ma, nevedel sa na mna vynadivat. Teraz? Otvori mi dvere, pekne ma privita a uz ide cosi robit (napriklad sa hrat na PC). Musim si vypytat pusu a poprosit ho, aby sa o mna zaujimal. Myslis, ze je to z mojej strany zavislost? Ja len chcem, aby si ma vsimal ako pred tym...Berie ma ako samozrejmost a to ma robi smutnou

Ak budeš odpoveď hľadať, tak ju nájdeš.
Miško, tvoja otázka, či je to normálne?? Úprimne?? Nie je to normálne. Je to nenormálne, ale bežné. Bežné v tom, že si ľudia lásku zamieňajú s chémiou, ktorá im tak dobre robí, keď sú jeden vedľa druhého a nemyslím tým len milovanie. Proste sa navzájom zosilňujete a to je to návykové. Ale na 100% je otázkou času, kedy jeden z vás pozrie iným smerom ako partner a na svete je problém. Lebo sa začneš cítiť zle, priam ohrozený na živote. Pretože sa ona stala tvojim životom. A ty bez nej nevydržíš. A čo potom??? Moja rada teda znie. Miluj ju tak veľmi ako veľmi ju ľúbiš, ale nezabúdaj, že milovať musíš aj seba. Rozvíjaj aj seba samého, vzdelávaj sa, pracuj...a sám, bez nej. A tak aj ona dostane priestor spoznať samú seba a až dve dokonalé bytosti vytvoria dokonalý vzťah. A to nie je o tom, že ste ako dve žuvačky nalepené na sebe...Ale spojení ste myšlienkami, názormi, postojmi k rôznym životným situáciám...To sa potom nerozpadne...žuvačky uschnú a odpadnú od seba...bohužiaľ..;o))

Ahojte mám taký istý problém a jediné prečo sa toho bojím je že pri bývalej sa mi stalo že sa namňa vykašlala lebo si myslela že ju stále akoby sledujem... len môj problém je oto väčší že som tak zamilovaný že nedokážem skoro nič iné robiť a v robote som uplne mimo... teraz idem robiť do rakúska neodmietol som to lebo je to príležitosť ale bojím sa aj toho lebo keď som deň bez nej tak mi už s toho hrabe a viem že ona je tiež nešťastná keď niesme spolu a vôbec si neviem predstaviť že by som mal byť bez nej tak vyše týždňa :( je to normálne? potom odpoveď by som prijal skôr na mail lebo tuto by som to asi dlho hladal :) kosinarmichal@gmail.com

jurikpetrik:

tiez mam v tomto smere rovnake zmyslanie. Nemyslim si, ze je to zavislost, ale len Tvoje priority. Kazdy ma nejake.

to nie je zavislost ale posadnutost s laskou to nema nic spolocne

Je super, že to berieš, tak, že ju nechceš obmedzovať. Ja by som ti poradila, nech ona najprv skončí školu (ty ju zatiaľ podporuj v štúdiu, lebo posledný ročník je najnáročnejší, netlač na ňu, radej nech sa venuje učeniu). A keď to bude mať za sebou, tak si spolu sadnete, porozprávate sa, ty jej povieš, ako si predstavuješ vašu spoločnú budúcnosť a tak. Veľa šťastia.