V skratke..moj najvacsi strach v zivote je nemat vladu nad svojim telom.Po velkych stresoch som pred rokom zazila moj prvy panicky atak.Bol to najhorsi zazitok v zivote.Nohy sa mi podlamovali,sucho v ustach,srdce busilo ako o zavod a na to to najhorsie..hnacka.V praci.Modlila som sa na tom zachode aby som neodpadla,lebo keby ma tam niekto nasiel s prepacenim pokakanu a odpadnutu,neprezila by som to.2 mesiace som bola doma,dennodenne busenie srdca,strach ist von,no nenormalne.. Konecne po roku som z toho ako tak vonku,ale stale mam priserny strach.. Strach ze ked ma to niekde chyti,podlomia sa mi kolena,odpadnem niekde na ulici a ani nebudem vediet ako a po......m sa... alebo pocikam.. Prosim vas mavate aj vy pri uzkosti toto?? Neda sa to vydrzat... Je to to najhorsie co moze byt,prepadla by som sa od hanby,raz som odpadla na diskoteke pred zachodom,strasne sa mi chcelo na velku a kym som stihla odomknut,bola som na zemi,cudujem sa,ze to moje telo zadrzalo kym som nebola pri vedomi.Ale hned ako som sa prebrala moje prve slovo bolo zachod a tam polhodiny a znovu zalievanie potom,strasne horko...Je mi zle len pri pomysleni na velku potrebu,uz radsej nejedavam,aby sa mi chcelo co najmenej..je mi zo seba zle..co sa to stalo?;((((((
Mam strach ze sa mozem kedykolvek po....
vyhladaj pomoc psychiatra,a to bez hanby.velmi sa tym zaoberas,ze co sa stane a este sa nestalo,ani sa nestane.je to proste panicka porucha ktora sa riesi u psychiatra,nie na nete.neber to v zlom,zajdi tam cim najskor,doma to sama nevyriesis
ja mam skor problem, ze nemozem ist na wc niekde inde ako doma.proste sa bojim, zeby niekto zacul zvuky alebo co.kvoli tomu nechodim na niekolko dnove vylety, dovolenky, ale zatial sa snazim to prekonat sama a nepoddat sa telu.no neviem ako dlho :) alebo mozno to je v kazdom cloveku a pritom kazdy vykonava zakladne ludske potreby :)
uzkostliva ja ta uplne doslova chapem....asi ako nikto..citas mi moje myslienky..a ja som si myslela,ze som jedina,kto ma takyto problem...
som na tom uplne rovnako,len s malym rozdielom-neodpadavam...ale to preto,lebo mam nad svojim telom maximalnu kontrolu,teda snazim sa mat...a prave preto tato panicka porucha vznikla...
tiez sa to u mna objavovalo v robote, stale castejsei... a ani neviem presne,z coho to vlastne vzniklo...ja som taky typ cloveka, prahnane sebakriticky a snazim sa byt vo vsetkom dokonala a prave asi preto... ze sa to neda ovladat...
u mna je to tak, ze po kazdom jedle ma to vzdy napadlo... a uz to zacalo.. strasne busenie srdca, stres, prehananie, zahmlilo sa mi pred ocami...proste nenormalny stres.. a tieto pocity vo mne este viac vytvarali este vacsi a vacsi stres, lebo som vedela,ze to na mna zase prichadza... a vzdy to skoncilo nakoniec na zachode, s prepacenim so srackou... nazvala by som to cikanim cez konecnik,, az take to bolo..doslova...
samozrejme, som to zacala riesit...myslela som si,ze mam alergiu na nejake jedlo, choroby od vymyslu sveta... a z toho stresu ma zacal bolievat zaludok a vselico mozne...takze lekari,lekari, vysetrenia,vysetrenia...
nezistili nic...tak som sa dovtipila,ze je to vsetko v mojej hlave...
no ale ako sa s tym da prestat,ked raz zacnete??? je to ako droga...strasne navykove..normalne som bola zavisla od toho pocitu, aby mi bolo po kazdom jedle zle..pripadala som si ako bulimicka, akurat trochu inak...
praveze sa to stupnovalo..predtym mi bolo zle iba po obede, po hlavnom velkom jedle... ale postupne uz aj iba po obycajnom suchom rohliku som si namyslala,ze ma to chyti..proste kazde jedlo ma uz stresovalo... uz som nemohla nic zjest..
najhorsie su vzdy rana..ked si predstavim,ze mam ist ranajkovat... a ze mame doma tazky obed... :((((
a to som predtym bola jedak ako nic...stale som jedla a chutilo mi :)
takto som schudla skoro 10 kg...
aj ked som s tym chcela prestat, nedalo sa... strassne to ovpyvnuje zivot, nechcela som ani vychadzat z domu..nie este k priatelovi... a najhorsie bolo,ked sme mali ist niekde do restauracie...ani za svet..neprichadzalo do uvahy... bala som sa,ze sa po.....m. bala som sa chodit von, do roboty, vsade..ved to sa nedalo... citila som sa isto iba doma, kde som vedela,ze mozem ist na zachod a nikto ma nevidi.... ale po case to prichadzalo, hoci som bola doma a bola som aj sama..
proste neden nenormalny kolotoc neprekonatelny...
boli casy, ked sa mi darilo prekonat situaciu a nepodlahnut stresu, ale to malokedy.vzdy ked som sa najedla,zdalo sa mi,ze uz som proste nechutna a uz mi bude jednoducho zle.. a to sa nakoniec aj stalo. niekedy som na to zabudla a nic sa nestalo.
ale to sa neda. bala som sa autobusu, skoly, roboty, vsetkeho... hlavne u niekoho na navsteve...ved to je strasne... najhorsi pocit v zivote,ktory nezelam nikomu zazit... nemylte si to s beznym "prehananim"... ved kto z nas to nezazil niekedy v zivote... hnacku.. proste nechutne krce v bruchu, skrkanie brucha....tohto vsetkeho som sa desila najvaic v zivote... najhorsie bola ta neistota.kedy vas to moze chytit, z coho... spokojna som bola iba s uplne prazdnym zaludkom a hladna.. vtedy som mala istotu,ze sa mi to nestane. ale ta neistota, bat sa nieco zjest... no des...
uzkostliva odpis a pokecame...je toho strasne vela co by som chcela povedat...alebo niekto kto ma podobny problem.. dakujem.
takato tema tu uz je
Ahoj, mavala som nieco podobne, ale nie az tak ako ty. Ale tiez som odpadavala, bolo mi zle, mala som hnacku. Mavala som panicke zachvaty, kazdy den, VELMI som sa bala, ze mi moze prist kdekolvek zle, bala som sa, ze odpadnem, ze sa pozvraciam (aj ked som nikdy nezvracala, ani doma), bolo to hrozne, bala som sa chodit busom, vzdy mi proslo zle v autobuse - ale LEN preto, ze som sa bala, ze mi zle pride.. Vzdy v buse som mala panicky zachvat, busenie, zavrate, navaly tepla. Liek na to je psycholog a naucenie sa ovladat svoju mysel. Je to cele len o tom. Ked na teba pride panicky zachvat, treba zacat pomaly a zhlboka dychat, sustredit sa na dychanie, a ono to prejde. Mozno bude trvat isty cas kym sa to naucis.
Nam psychologicky poradila taky trik s dychanim - predstavit si stvorec : Jedna strana = nádych na napr. 4 sekundy. Potom dalsia strana stvorca = Drzis dych na 4 sekundy. Dalej = 4 sekundy vydychujes. A zas 4 sekundy nedychas. A tak dookola.
Ver tomu, ze psychlogovia-psychiatri sa stretavaju s ovela vacsimi "zvlastnostami", nez je tvoj pripad...a su tu nato, aby cloveku pomohli, ked si sam nevie rady a ked ma problem ukotveny niekde vo svojej mysli. Takze vazne k nemu zajdi-ked chces, najprv ku psychlogovi, ale podla mna ta posle ku psychiatrovi a zacni svoj problem riesit, lebo sama sa tazko z neho vylizes, ked zazivas take stavy. Drzim palce.
Ved by si pomyslel ze mi uz nacisto hrabe.. nema tu nikto podobny problem?;(
