Mám 23 rokov a teraz mám tretí vzťah, doteraz som nemala skúsenosť s pohlavným stykom. Bojím sa toho a som aj dosť hanblivá.
Chcem sa opýtat nakolko mi nikto nevie poradit mám od roku 2004 Hypertrofickú KMP so zmenami na Ekg zväčšenie srdcovej svaloviny a fyzickou zátazou sa ten sval viac zväčšuje. Preto mi lekári neodporúčajú robiť akúkolvek fyzickú namáhavú prácu. No lenže teraz neviem ako sa uživit aby som neostal bezdomovec keďže som vyučeny maliar natierať a ucitel vychovavatel ani jedno s tychto povolani nieje vhodné pre súčasny stav srdca prvá fyzicka zataz a druhá stresové situacie a casto aj treba byt fyzicky fit hlavne ak mate slapat kazdy den do schodov a ustrázit tak zive deti. Pre lepsie posudenie co by som mohol robyt vam popisem co viem,zalubi zaujmy a ine. Tak mam vodičak sk B. , naučil som sa kreslit možete vidiet vzorku na FB Marcel Gulai , čokolvek len je vtom hačik neviem tvorit len reprodukujem kopírujem alebo kombinujem. A inak anglicky neviem ani nemam na kurz ani na ine kurzy nemam dokonca ani peniaze ani čas lebo ak aj nieco zarobim nemam cas studovat ak by som studoval nemam kedy zarabat a vlastne ani neviem ako a kde kedže už na stavbach ani inde nemozem. Viete každy kto mi doposial radil ma posielal dalej do skoly alebo na kurz ale zrejme zije este myslou v komunizme lebo vtedy by to slo ale mne nema kto financne pomahat ked zaplatim akykolvek kurz nemam potom na najom stravu alimenty a dlhy. A povedzme si pravdu ochotu u uradnikov na UP nenajdeme a obzvlast ak zijem v inom kraji kde mi nepatria vyhody domacich. Okrem toho kolký s kurzou najdu naozaj pracu kolkí z tých co su takto chory. A hlavne aky kurz je vhodny pre moj stav. No kedze som uz pisal ze na kuzy nemam peniaze cas ani mi v nedaju moznost lebo trvali pobyt mam v inom meste. Take su zakony. Co teda ako zarabat? Mozno si poviete vyhovara sa ale ak viete co je to zit s vedomim ze vam zubata dycha na krk a nemozete sa pritom vzdat lebo najom jedlo alimenty dlhy .a ktomu vedomie ze sa vam prevratil zivot a opustili vas blizky ludia ste odrazu sam nemozete robit co vas bavi a zivi a tak vznikaju aj dlhy. Je to Božia milost ze ma to ešte nepolozilo a ze este zijem.
Mam 27 rokov a podla toho, co som sa docitala na nete trpim hranicnou poruchou os. Detstvo som nemala v podstate ziadne. Pripravili ma o neho moji rodicia. Neustale hadky, bitky, utekanie aj s mamou s bytu. Nikdy mi neprejavili lasku, len ma urazali, ponizovali. Nikdy ma nepochvalili, neobjali. Este k tomu prispel moj byvaly priatel, s ktorym mam 4-rocneho syna. Dost pil a viete si predstavit co nasledovalo. Moj problem je ten, ze mam partnera (2 roky) ku ktoremu sa spravam ako k handre. Tak ako moja mama ku mne. Prispelo k tomu to ze som mu prestala verit, kedze ma "nechtiac" oklamal. Islo o to, ze ho byvala partnerka otravovala a on sa mi to bal povedat, lebo ma nechcel stratit. Teraz ho upodozrievam, vymyslam si rozne scenare ked mi neberie tel. alebo je dlhsie v praci. nebolo to vzdy taketo. V poslednej dobe je to o 100 perc. hhorsie. Nemozem uz vystat sama zo sebou. A uz si to vybijam aj na synovi a to je najhorsie. nedovolim aby som mu pokazila zivot ako mne moji rodicia. Neovladam sa a obcas ho udriem. A potom placem a vycitam si to. Nezvladam emocie, som vybusna, agresivna, musim nieco rozbit aby som sa ukludnila. Bez liecby to nepojde, toho som si vedoma. Chcem sa spytat a velmi pekne Vas poprosit, ci mi neviete niekoho odporucit.
Mám 26 rokov a môj problém je v tom, že sa hanbím za to, že ešte nie som vydatá a nemám deti. Bývam v malom meste, kďe žena po 25 je už stará dievka keď nie je vydatá. Mám priateľa 2 roky, ale on sa nechce ženiť a mňa už nebaví na neho čakať, kým sa rozhýbe. Nemám už ani kamarátky, pretože všetky majú deti a majú svoje starosti. Aj v práci sa preto cítim "iná" a menejcenná, napríklad keď chcem voľno tak ma odbijú s tým, že iná kolegyňa potrebuje voľno súrnejšie, lebo má choré dieťa a deti majú choré akurát vtedy, keď potrebujem súrne voľno ja. Aj keď sa snažím si nájsť slobodné kamarátky, vždy natrafím na vydatú s deckom. Mám dojem, že slobodné ženy už mojom okolí neexistujú a nemôžem zniesť deti v mojom okolí. Mám aj svoje záľuby, no vždy na to musím myslieť. Poraďte mi prosím, proste sa hanbím, že ešte nie som vydatá a možno sa ani nevydám a ľudia už na mňa ukazujú prstom.
Obraciam sa na Vás s problémom, ktorý ma trápi už veľmi dlho. Som žena, mám 27 rokov a mám hypersenzitívnu osobnoť, čo sa prejavuje silnými stavmi úzkosti, až panickým záchvatom, ktorý ale zvládam bez liekov. Trvá to už sedem rokov, prvé 2 roky som brala lieky, neskôr sa mi podarilo naučiť sa s tým žiť. Môj terajší problém sa začal minulý rok, potom, ako som prekonala anafylaktický šok vyvolaný neznámym alergénom-idiopatická anafylaxia. Naštudovala som si o anafylaxii nejaké fakty na internete a zistila som, že ju môžu vyvolať všetky látky v našom okolí. Od vtedy sa bojím čohokoľvek sa aj dotknúť, čokoľvek zjesť, dokonca si čokoľvek obliecť. Samozrejme bez týchto vecí sa nedá žiť a preto sa premôžem a idem do toho, len ma to stojí veľa síl a som neustále v strese, či sa mi niečo zlé nestane. Nie som schopná dotknúť sa obyčajných potravín, jem dookola tie isté potraviny čo sa odzrkadlilo aj na mojej váhe (43kg na 165 cm výšku). Mohli by Ste mi prosím poradiť akým spôsobom by som sa tejto nepríjemnej fóbie mohla zbaviť? Už nieje len nepríjemná, ale aj nebezpečná.
