To čo ma trápi by ste možno nazvali problémom každej tretej matky ale mňa to začína tak umárať, že potrebujem sa vyrozpravať, prípadne počuť k tomu nejaký názor.
Problémy sa týkajú mojich rodičov a trvajú krátko, asi mesiac dva. Oni sa stále tak trochu hádali, občas poškriepili, ale toto čo sa deje teraz je silná káva. Otec si vzal do hlavy, že mamka ho podvádza. Videl doma dokonca aj "stopy" (posunuté jeho veci v kúpeľni a v obývačke). Podotýkam že mamka nikoho nemá, otec je už rok doma na dôchodku a nič nerobí, len leží na gauči. Tak si trochu myslím, že hľadá niečo len aby sa zabavil na chvíľu, pretože to ničnerobenie mu ide na nervy. Takto to bolo asi mesiac a pol, že sa stále hádali a potom sa ukľudnili a zas dookola. Ešte chcem povedať, že ja študujem v Česku, takže som s mamkou v kontakte len telefonicky. V piatok 7.10. sa vraj hrozne pohádali a on sa celú sobotu opíjal a večer sa to už asi vyhrotilo a mi zavolal a povedal, že ide zabiť mamku aj seba, že podpáli celý byt.. Ešte niečo hovoril, ale asi si to z toho stresu nepamätám alebo ja neviem. Snažila som sa ho ukľudniť tým, že sa ešte chcem vrátiť niekam domov a že ich mám rada a nechcem ich stratiť. Povedal, že aj on mňa ma rád a položil telefon. Tak som teda nevedela čo sa doma deje, mamka mi to nebrala, jemu som sa bála volať.. Prešla polhodina a stále nič, volala som stále, písala smsky. Tak som nakoniec napísala kamoške čo býva blízko nás, aby k nám šla že čo sa u nás deje. Bola u nás teta, pretože jej mamka zavolala keď začal všetko rozbíjať. A boli u nás záchranári, pretože bola úplne pred zrútením. Telefonovala som so záchranárom a povedal, že ešte raz niečo také, tak pôjde na psychiatriu. V sobotu sa už nič neudialo, ešte sa trochu hádali asi.. A celú nedeľu jej nadáva, že je pi.. a k.... a že nás obe nenávidí. Mamka nemá žiadne peniaze, nemá čo jesť, pretože jej nedovolí vyberať z účtu. Obraciam sa na vás preto, že neviem ako ďalej. Mamka je v tom v podstate sama, vie o tom väčšina rodiny a každý by chcel nejak pomôcť, zavolať. Ale mamka sa bojí dvíhať telefony aj odpisovať na smsky, ja sa bojím ísť domov. Povedala, že od neho chce odísť, ale keby mu toto povedala, tak by rozmlátil všetko a možno aj niečo horšie. Nikdy sa toto u nás takto nevyhrotilo, nebolo to také zlé. Počula som o tom len z televízie, alebo čítala na internete. A teraz je to aj naša realita.
Mam 21 a uz asi pol roka ma trapia zdravotne problemy, zacalo to zvracanim, neskor silny tlak na hrudniku, nauzee, bolest zaludka a teraz sa k tomu pridali ranne nevolnosti a STRACH..samozrejme bola som u doktora krory po gastre mi zistil celiakiu march 1!zacala som uzivat bezlepkovu dietu. No aj tak sa citim nevolne, rano mam strach ist do prace, vecer mam strach ist von s priatelmi, mam strach byt v cudzej miestnosti a spolocnosti, a to len preto ze mam strach-co ak odpadnem? Co ak ma to chyti a zase mi bude zle. Sama si to zacinam namyslat a mozno tym padom vsetko aj privolavat. O mesiac mam ict na vysoku a uz teraz mam strach byt tam sama a bez pomoci.
Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase, no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..
Mam 23 rokov a mojim problemom je, ze si robim zadery na prstoch ruk. Staci ked mam zahojenu jazvu po malej ranke a zacnem si to zvacsovat, jednoducho si to rýpem. Prirovnal by som to k zlozvyku okusovania nechtov, ktory nemam. Najviac sa to prejavuje pocas skuskove, ked som nervozny, ale v poslednej dobe aj ked mam po skuskovom, tak tento moj zlozvyk pokracuje, pricom nie som si vedomy, ze by som bol z niecoho nervozny. Teraz to robim hlavne vtedy ked premyslam a programujem pri tom, tak si tym akosi pomaham pri premyslani. Mne osobne to nevadi, pretoze ma to nejako nezranuje, neboli ma to, len ze to dost blbo vyzera. Kazdopadne rodicia s tym nieco chcu robit, pretoze to asi normalne nie je, tak preto sa chcem spytat, kde moze byt problem. Nemam nejake poruchy spravania, myslim si ze som vyrovnany clovek takze len tolko na zaver.
Mám 29 rokov a mám problém. Liecim sa na depresiu a hypochondriu pol roka.Citim sa celkom dobre, len som dost casto velmi unavená. Rano vstávam vzdy malátna a trvá to celý den:-(Niekedy mám pocit ze v robote zaspim. Krvny obraz a iné vysetrenia mám v poriadku. Neviem od coho to moze byt?
Tento rok som koncila vysoku skolu a v sept.s som zacala pocitovat hrozny stres. z toho som zacala kazit svoj vztah s praitelom a nakoniec sme sa rozisli. po dvoch mesiacoch sme sa dali znovu dokopy. ale moje stresy boli este vacsie, zacali depresie a stavy (len som plakala a citila uzkost) s nim to bolo fajn, len ked som z nicoho nic zacala pri nom plakat nechapal to a vznikali z toho hadky..vyvrcholilo to ked jeho mama bola na vznej operacii a ja som pre stresy nedokazala pri nom stat a ani o pri mne kedze mal svoje starosti ( mim.mame vztah na dialku cize sa casto nevidime)po 5 tyzdnoch ucenia som nespravila statnicu.to m a dost vzalo. a na druhu som sa uz nedokazala ucit, dva tyzdne som nad tym sedela a denne som preciatala tak 8 stran.tak som to po dvoch tyzdnoch vzdala a povedala si ze na tuto nejdem. zacali sme zase lepsie komunikovat s priatelom, snazili sme sa to dat nejako dokopy. len ten vztah sme uz dost narusili..ale dako to islo cez telefon..naucila som sa na posled.stanicu a tu sm spravila.lenze nastal cas ked som chcela s priatelom ist byvat a riesit.. len ked sme boli spolu vznikali nezmyselne hadky, aj ked sme obaja nechceli a snazili sa a hlavne on potom vsetkom sa neche prestahovat ..stale som taka vycerpana a citim sa zle. vnutro ma tlaci a ja vtedy neviem co robit a prenasam to na nas!tak ma to tlacilo, ze som s nim rozisla! ja to nechem lubim ho ale uz som nevydrzala tie hadky (nebolo ich vela ani velke) len proste nemam silu na ne. rozisli sme sa! teraz sa citm uplne strasne aj pre to ze s nim nie som ! velmi ho milujem, len neviem takto na dialku riesit nas vztah, ked sama so sebou si neviem dat rady!prosim mozete mi poradit ako zvladat to vnutorne napatie, ten pocit uzkosti, nezmyselnosti bytia a strachu, smutku a...a mim. ako keby to nestacilo minuly tyzden sa mi pokazil telefon, druhy som v nedelu stratila okradli ma ( 120 eur z penazenky) a uz 3 tyzden si nemozem najst pracu. takze uz mam pocit ze som zacorana al.co..s tym mojim priatelom sme mom.rozideny, ja s nim nechem byt ked to takto nezvladam a on uz ma toho asi plne zuby. nepriek tomu ma zdviha a snazi sa mi pomoct ale uz je na moje vycitky asi alergicky a vybuchuje takze vacsinou to aj tak nedopradne dobre..snad to nebolo dlho a ani prilis pesimisticke. pretoze v mojom zivote je teraz takyto vnutorny boj a chaos a neviem sa dostat do normalu..prosim poradte mi..
