Keď cievy štrajkujú (Očné príhody)

V nasledujúcich riadkoch rozoberieme náhle cievne príhody, ktoré spôsobujú zhoršenie až úplnú stratu zraku. Svojimi prejavmi pacienta vždy opodstatnene vystrašia. Sú zapríčinené spomalením alebo úplnou zástavou krvného prietoku v cievach, ktoré zásobujú sietnicu a zrakový nerv.

Sietnica je priehľadná blanka, ktorá tvorí vnútornú vrstvu steny oka. Obsahuje dva typy buniek citlivých na svetlo: tyčinky a čapíky. Výživu sprostredkúva ústredná tepna sietnice a jej vetvy.

Zrakový nerv v procese videnia spája sietnicu s mozgom. Cievne zásobenie hlavy zrakového nervu je vrstvovité. Povrchová vrstva je zásobovaná zo sietnicového obehu. Hlbšie vrstvy sú zásobované cievami, ktoré vyživujú aj cievovku.

Medzi náhle cievne príhody ovplyvňujúce videnie patria:

  • prechodná slepota,
  • poškodenie zrakového nervu z nedokrvenia,
  • uzáver ústrednej tepny alebo žily sietnice, resp. ich vetiev,
  • zakrvácanie do sklovca.

Príčinou spomalenia až úplnej zástavy krvného prietoku je kŕč ciev, krvná zrazenina alebo tuková usadenina.

Hlavným rizikovým faktorom ich vzniku je ateroskleróza ( athera = kaša, skleros = tvrdý, krehký), pri ktorej sa v stene tepny usadzujú tuky. Ateroskleróza je spôsobená vysokou hladinou cholesterolu, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, chorobami srdca či fajčením.

Ak sa vo vnútri cievy ukladajú tuky, dochádza k zužovaniu jej vnútorného priesvitu. Pokiaľ je zúženie cievy veľké, bráni prietoku krvi. Tukové usadeniny sú nebezpečné zvlášť tým, že sa môžu odtrhnúť. Na mieste, kde došlo k odtrhnutiu, sa tvorí krvná zrazenina - trombus . Aj tento môže byť odtrhnutý prúdiacou krvou, ktorá ho unáša. Pretože cievy sa smerom do periférie prirodzene zužujú, odtrhnutý trombus na niektorom mieste uviazne. Plávajúcu hmotu v krvi označujeme pojmom embolus . Stav, keď sa embolus usadí a vytvorí trvalú alebo dočasnú prekážku, nazývame embolizácia .

Emboly najčastejšie pochádzajú z krčnej tepny . Zdrojom krvnej zrazeniny bývajú aj srdcové chlopne a komory srdca .

Krčná tepna má vnútornú a vonkajšiu vetvu. Prostredníctvom vnútornej vetvy vedie krv zo srdca do oka a mozgu. Ak teda dôjde k embolizácii do väčších či menších ciev vyživujúcich oko, dochádza k nasledujúcim príhodám.

Prechodná slepota

Pacienti túto príhodu zvyčajne opisujú ako náhle, nebolestivé objavenie sa tmavej opony pred jedným okom. Opona sa najčastejšie pohybuje smerom zhora nadol. Zástava krvného prietoku v sietnici je dočasná, pričom dĺžka trvania slepoty je priamo závislá od doby obmedzenia krvného prietoku. Po niekoľkých sekundách či minútach sa videnie vracia na pôvodnú úroveň.

Prechodná slepota oka pacienta vždy vystraší. Je dôvodom pre návštevu lekára, pretože môže byť varovným príznakom mozgovej príhody. Je dôležité, aby pacient absolvoval očné, neurologické či interné vyšetrenie . V rámci nich by sa mal zistiť zdroj krvnej zrazeniny či tukovej usadeniny. Na to nám slúžia laboratórne vyšetrenia hladiny krvných tukov, cukru a vyšetrovacie metódy ako farebné zobrazenie ciev, ultrazvuk a magnetická rezonancia.

Liečba môže byť medikamentózna alebo chirurgická.

Medikamentózna sa zameriava na tzv. riedenie krvi, zníženie hladiny zvýšeného krvného tlaku, lipidov, cukru v krvi, vylúčenie fajčenia.

Ak je krčná tepna blokovaná na 70% a viac, je treba uvažovať o chirurgickom riešení uzáveru podľa celkového zdravotného stavu pacienta.

Poškodenie zrakového nervu z nedokrvenia

Porucha krvného prietoku v cievach zásobujúcich hlbšie vrstvy hlavy zrakového nervu sa prejaví nebolestivým zhoršením videnia na postihnutom oku. Zhoršenie videnia je sprevádzané výpadom hornej polovice zorného poľa, niekedy sa vyskytne zhoršenie farebného videnia . V priebehu nasledujúcich dní sa videnie môže rýchlo zhoršovať . O niekoľko mesiacov neskôr dochádza k odumretiu postihnutej časti zrakového nervu.

Ochorenie má dve formy. Tzv. arteritickú a nearteritickú. Venovať sa budeme tej druhej. Jej príčinou sú opäť systémové ochorenia ciev (vysoký krvný tlak, sklerotické zmeny ciev, cukrovka). V priebehu niekoľkých mesiacov od postihnutia prvého oka môže byť postihnuté aj druhé. Priama liečba tejto formy neexistuje. Zamerať sa treba na liečenie systémového ochorenia ciev.

Uzáver ústrednej tepny sietnice

K tejto príhode môže dôjsť asi v 10% po opakovaných prípadoch prechodnej slepoty. V ostatných prípadoch bez akýchkoľvek varovných príznakov. Prejavuje sa okamžitou nebolestivou slepotou oka. Tá je spôsobená embolizáciou ústrednej tepny sietnice na postihnutom oku. Všetky tepny sietnice sú konečnými tepnami, takže náhrada bočnými cievami nie je možná. Bunky sietnice citlivé na svetlo v dôsledku nedostatku kyslíka postupne odumierajú. Pokiaľ sa neobnoví normálny prietok krvi, v krátkom čase dôjde k smrti buniek. Dôsledkom je trvalá slepota.

Možná je tiež embolizácia len niektorej vetvy ústrednej tepny sietnice. Rozsah poškodenia zraku záleží na tom, v ktorej vetve k embolizácii došlo a podľa toho je postihnutý príslušný kvadrant.

Príčinou oboch typov uzáverov je vysoký krvný tlak, ateroskleróza, choroby srdca, cukrovka, poruchy zrážanlivosti krvi, fajčenie, zápalové ochorenia steny ciev, úrazy, užívanie antikoncepčných piluliek. Pomerne často môže byť na príčine aj kŕč tepny sietnice, poranenie oka alebo migrenózny záchvat. Priemerný vek postihnutých pacientov je 50 - 70 rokov. Našťastie, vo väčšine prípadov býva postihnuté len jedno oko.

Lekár stanoví diagnózu na základe typického nálezu na očnom pozadí. Tepny sietnice sú výrazne zúžené, krvný stĺpec pripomína prerušovaný stĺpec ortuti v teplomeri - tzv. vagónikový efekt. Sietnica je mliečne skalená. Oblasť žltej škvrny (miesta najostrejšieho videnia) je čerešňovočervenej farby - pripomína čerešňu položenú na šľahačke. Tento charakteristický obraz vyplýva zo špecifickej štruktúry žltej škvrny a jej výživy. Žltá škvrna totiž nie je vyživovaná z tepny sietnice, ale z cievovky. Cievovka je stredná vrstva obalu oka, ktorá je uložená pod sietnicou a jej krvný obeh v tomto prípade poškodený nie je.

Pokiaľ sa nepodarí obehovú poruchu odstrániť, zrakový nerv v priebehu niekoľkých týždňov odumrie.

Liečbu je treba začať okamžite. Spočíva v podaní liekov na rozšírenie ciev, uvoľnenie kŕčov, rozpustenie krvnej zrazeniny a zabránenie jej vzniku, vdychovanie vzduchu s vysokou koncentráciou kyslíka. Aj pri včasnom začatí liečby však zostáva nádej na zlepšenie videnia malá.

Uzáver ústrednej žily sietnice

Ústredná žila a jej vetvy odvádzajú krv zo sietnice. Ak dôjde k uzáveru, začne sa krv hromadiť a zvyšuje sa tlak vo vnútri cievy. Vznikajú malé krvácania a opuch v tej časti sietnice, z ktorej má zablokovaná žila odvádzať krv.

Prejavy sú závislé od toho, či je poškodená ústredná žila alebo jej vetva. Dochádza k miernemu zneostreniu videnia, k výpadkom v zornom poli, až k podstatnému zhoršeniu zraku v prípade postihnutia ústrednej žily. Zhoršenie videnia je nebolestivé, na rozdiel od tepnového uzáveru je najčastejšie postupné , v rozmedzí niekoľkých dní.

Pretože nočný pokoj vytvára vhodné podmienky pre trombózu, zisťujú pacienti jej dôsledky väčšinou ráno po prebudení.

Medzi hlavné príčiny uzáveru patria: ateroskleróza, vysoký krvný tlak, cukrovka, srdcové choroby, dlhodobý pobyt na lôžku, obezita, nádorové krvné ochorenia, syfilis, užívanie antikoncepčných piluliek, zelený zákal.

Medikamentózna liečba sa zameriava na zlepšenie prekrvenia. Laserová liečba sa vykonáva niekoľko týždňov po príhode, keď sa stratí opuch tkaniva. Je zameraná na prevenciu komplikácií ako novotvorba ciev a z toho vzniknutý zelený zákal.

Zakrvácanie do sklovca

Sklovec je gélovitá hmota vypĺňajúca vnútro očnej gule. Zakrvácaniu do jeho štruktúr niekedy predchádza videnie vznášajúcich sa závojovitých zákalov či búrkovitých červených vločiek v celom zornom poli. Zvlášť krátkozrakým a starším pacientom krv rýchlo prestúpi celým sklovcom. Pacient je potom schopný rozoznať len svetlo. Postupom času dôjde k usadzovaniu krvi na dno sklovca, ktorá takto obmedzuje zhora zorné pole pacienta. (Oko vytvára na sietnici prevrátený obraz.) Krv sa zvyčajne postupne vstrebáva a videnie sa môže počas týždňov či mesiacov aspoň čiastočne zlepšiť.

Zakrvácanie do sklovca je spôsobené pokročilou cukrovkou, aterosklerózou sietnicových ciev pri vysokom krvnom tlaku. V obidvoch prípadoch je stena ciev menejcenná, preto dôjde k zakrvácaniu. K ďalším príčinám patrí užívanie liekov na riedenie krvi, úraz, odlúpenie sietnice či uzáver žily sietnice.

Liečba môže byť medikamentózna a chirurgická. Podávajú sa lieky na spevnenie steny ciev a podporu vstrebávania krvi.

Pri masívnom a dlhotrvajúcom zakrvácaní do sklovca je treba zvážiť chirurgické riešenie .

Je zaujímavé, že niekedy si pacient náhle zhoršenie videnia jedného oka neuvedomí. U menej vnímavých ľudí bývajú prejavy prekryté lepšie vidiacim okom. V mnohých prípadoch je toto zistenie náhodné, napr. pri pošúchaní očného viečka lepšie vidiaceho oka.

Treba zdôrazniť, že pri akomkoľvek náhlom zhoršení či dokonca strate videnia je dôležité neodkladne vyhľadať pomoc očného lekára. Len pri rýchlom začatí liečby je nádej na zlepšenie videnia. Liečba väčšinou vyžaduje spoluprácu s kardiológom, diabetológom, hematológom či neurológom.