Kedy kofeín skutočne pomáha a kedy ide len o placebo efekt?

Bez rannej šálky kávy si svoj deň nevie predstaviť veľká časť populácie. Niekto ju pije, aby sa naštartoval, iný pre jej chuť, ďalší ju vníma ako príjemný rituál. Kofeínu sa však často pripisujú až „magické“ schopnosti – údajne nás robí výkonnejšími, kreatívnejšími a šťastnejšími. Ako to ale je v skutočnosti?

Zdroj: Drobot Dean / Adobestock.com

Kofeín a jeho účinok vo vedeckom kontexte

Veda má v otázke kávy jasno aspoň v niekoľkých bodoch:

Viac energie a sústredenia – Kofeín, hlavná zložka kávy, blokuje adenozín – látku, ktorá v mozgu vyvoláva únavu. Preto sa po káve cítite bdelejšie a rýchlejšie reagujete.
Pomocník aj pri športe – Kofeín znižuje pocit námahy a fyzickej únavy, čím zvyšuje výkon pri behu, vo fitku alebo všeobecne pri športe. Niet divu, že športovci často siahajú po tzv. nakopávačoch alebo si dajú pred výkonom šálku espressa.
Bezpečné množstvo – Zdravý dospelý človek môže bez obáv vypiť približne 4 šálky kávy denne (cca 400 mg kofeínu). V praxi si teda môžete z automatického kávovaru dopriať 4 espressá, 4 cappuccina alebo dvakrát denne flat white.
Pozor na spánok – Káva vypitá popoludní alebo večer môže narušiť kvalitu a dĺžku spánku. Všeobecne sa odporúča poslednú šálku vypiť najneskôr 4–6 hodín pred spaním.
Abstinenčné príznaky – Ak pijete kávu pravidelne, jej vynechanie môže spôsobiť bolesť hlavy, únavu alebo podráždenosť.

Dávku kofeínu je potrebné správne načasovať

Káva je niekedy vnímaná ako nápoj, ktorý z nás robí supervýkonné pracovné stroje. Realita je však trochu iná. Káva často len maskuje únavu. Ak ste vyčerpaní, kofeín síce na chvíľu potlačí signály tela, no vaše schopnosti a pracovné nasadenie sa nezvýšia – a po odoznení účinku môže únava naopak ešte vzrásť. Ak to navyše s kávou preženiete, môžete byť roztržití, nervózni a robiť viac chýb než obvykle. Je preto dôležité, kedy si kávu dáte. Ak až v momente úplného vyčerpania, účinok prebudenia bude len krátkodobý a následný prepad výraznejší. Ak si ju však dáte preventívne – teda ešte pred úplným poklesom energie (napr. pri miernej únave) – účinok býva stabilnejší a bez prudkého dojazdu.

Prečo káva na každého pôsobí inak?

Možno poznáte niekoho, kto si dá espresso tesne pred spaním a zaspí ako bábätko. A potom ste tu vy, kto po poobednej káve ešte o polnoci zíza do stropu. Vplyv kofeínu na spánok spočíva v génoch a individuálnej citlivosti na kofeín. Každé telo ho spracúva inak. Preto neexistuje univerzálna „správna“ dávka ani ideálny čas – každý si musí nájsť ten svoj.

Káva ako malý rituál šťastia

Okrem fyzických účinkov má káva ešte jednu, možno rovnako dôležitú rolu: je to chvíľa pre seba. Krátke zastavenie, vôňa čerstvo namletej kávy, príjemné teplo šálky v rukách – to všetko navodzuje pocit pokoja a pohody. A práve táto malá pauza vám v hektickom dni môže pomôcť dobiť baterky a nájsť silu na prácu či inú aktivitu.