Ministerstvo zdravotníctva eviduje 75 mil. Sk starého dlhu

BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) - Celková zadlženosť zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, delimitovaných na obce a vyššie územné celky (VÚC) a transformovaných na neziskové organizácie je k 30. júnu tohto roka 7,324 mld. Sk. Správa o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva k 30. júnu 2007, ktorú na svojej internetovej stránke uverejnilo ministerstvo zdravotníctva (MZ) po prvýkrát počíta aj s tzv. starým dlhom. Ide o dlh zdravotníckych zariadení (ZZ) v pôsobnosti MZ, ktorý vznikol do 31. decembra 2004. Tento dlh mala pôvodne vyriešiť spoločnosť Veriteľ, a.s., čo sa však nezrealizovalo a MZ tak ostali z tohto obdobia nevysporiadané záväzky. V decembri 2006 sa na úhradu starého dlhu použilo 468,5 mil. Sk z likvidačného zostatku Veriteľa. Okrem toho splatili ZZ v pôsobnosti MZ z vlastných prevádzkových prostriedkov 197,5 mil. Sk. V prvom polroku 2007 znížili tieto zariadenia starý dlh o ďalších 40 mil. Sk. K 30. júnu 2007 tak eviduje MZ starý dlh vo výške 75 mil. Sk. Jeho vysporiadanie sa podľa správy prejavilo aj v zvyšovaní zadlženosti v ostatnom roku.

V správe sa ďalej uvádza, že zadlženosť rezortu ovplyvnilo aj zrušenie regulácie v zdravotníctve, nedofinancovanie výkonov zdravotnými poisťovňami, nárast cien energií, pohonných hmôt, zvýšené finančné výdavky súvisiace s exekúciami, súdnymi spormi, financovanie údržby a stráženia nepotrebného nehnuteľné majetku, delimitácia ziskových činností ako je napríklad dialýza, ako aj energetická náročnosť budov a technológií. Ministerstvo napríklad v správe poukázalo na finančné dopady, ktoré vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Bratislave spôsobilo odštátnenie lukratívnych činností. Iba pri piatich takýchto činnostiach tvorila ročná strata takmer 36 miliónov Sk. Ďalším z faktorov, ktoré negatívne ovplyvnil stav zadlženosti, boli rozhodnutia prijaté predchádzajúcim vedením ministerstva o vykonaní investičných akcií bez finančného krytia. Investície boli podľa súčasného vedenia MZ obstarávané bez investičného krytia a bez zabezpečenia potrebných finančných zdrojov, čím vznikli nekryté investície.

Z celkovej sumy dlhov na ZZ v pôsobnosti MZ pripadá 5,23 mld. Sk. Až 85 % z tejto čistky tvorí dlh ZZ voči súkromnému sektoru. Viac ako polovicu z neho zaberajú pohľadávky voči dodávateľom liekov. Dlh voči Sociálnej poisťovni dosiahol k 30. júnu tohto roku 691,9 mil. Sk. Tá však uvádza výšku pohľadávok voči ZZ v pôsobnosti MZ na úrovni 699,3 mil. Sk. Podľa ministerstva je to spôsobené tým, že v rámci predkladanej správy sa neuvádzajú penále, aby sa zachovala kontinuálnosť a jednotnosť pri sledovaní dlhov. V údajoch Sociálnej poisťovni sú okrem toho zahrnuté aj zdravotnícke zariadenia, ktoré už nepatria do pôsobnosti ministerstva, ako napríklad NsP Komárno, NsP Zlaté Moravce či poliklinika Tehelná. V ZZ delimitovaných na obce a VÚC a v ZZ transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie či transformácie. K 30. júnu 2007 dosiahol 2,094 mld. Sk. Najväčšiu časť, 85 %, z neho vytvorili ZZ delimitované na obce, 8 % pripadlo na ZZ delimitované na VÚC a 7 % vytvorili ZZ transformované na neziskové organizácie. Najväčšiu časť dlhu tvorili taktiež pohľadávky voči dodávateľom liekov.

Ministerstvo však podľa správy prijalo početné opatrenia, ktoré spolu s navýšením disponibilných zdrojov v zdravotníctve prispeli k spomaleniu rastu zadlženosti. Z prvých šesť mesiacov roku 2007 narástol dlh v zdravotníctve o 614 mil. Sk, čo je priemerný mesačný rast na úrovni 102 mil. Sk. V posledných šiestich mesiacoch roku 2006 bol priemerný mesačný rast dlhu vo výške 247 mil. Sk. Pokles zadlžovania sa podľa správy prejavil nielen u delimitovaných ZZ a ZZ transformovaných na neziskové organizácie, ale aj v ZZ v pôsobnosti MZ. Tie však zaznamenali za prvý polrok 2007 mesačný rast dlhu až na úrovni 133 mil. Sk.

MZ sa v správe zaoberalo iba vývojom dlhu ZZ v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, ZZ delimitovaných na obce a VÚC a ZZ transformovaných na neziskové organizácie. V predchádzajúcich správach sledovalo ministerstvo aj zadlženosť zdravotníckych zariadení transformovaných na akciové spoločnosti a zdravotných poisťovní. Keďže má ale podľa správy zadlženosť týchto zariadení výrazne klesajúcu tendenciu, rozhodlo sa MZ tieto dve skupiny nesledovať.

SITA