Káva

Antioxidanty z rastlinných zdrojov nekonzumujeme len vo forme plodov, či už čerstvých alebo sušených, tinktúr a macerátov, ale aj v nápojoch, ktoré sú bežne dennou súčasťou nášho nápojového lístka. Patria k nim aj káva.

Niektoré zo spomenutých nápojov obsahujú purínový alkaloid kofeín, bohato obsiahnutý v celom rade rastlín, ako sú kávovník, čajovník, cesmína paraguajská či paulinie nápojná (známa pod označením guaranín). Je známe, že kofeín pôsobí psychostimulačne, diureticky, rozširuje bronchy a stimuluje srdcovú činnosť. Prevažná časť vedeckých dôkazov naznačuje, že priemerná konzumácia kávy (3 až 5 šálok denne) môže byť spojená s redukciou určitých chorobných stavov. Jedna z oblastí výskumu kávy je jej možná ochranná úloha proti rakovine, súvisiaca s obsahom prirodzene sa v káve vyskytujúcich polyfenolových antioxidantov a ďalších antioxidantov vytvárajúcich sa v procese praženia. Mnohé štúdie poukazujú na to, že kávu dnes môžeme považovať za naozaj silný zdroj antioxidantov (prekonáva víno, čaj, čokoládu, ako i určité druhy ovocia a zeleniny).

Kofeín obsiahnutý v káve je síce návykovou látkou, mierne pitie kávy však, ani pri dlhodobom užívaní, neohrozuje zdravie. Vplyv kávy na zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi sa potvrdil len pri varenej (zalievanej) káve, ale nie pri káve filtrovanej alebo pripravovanej pomocou horúcej pary (presso). Vplyv konzumácie kávy na kardio-vaskulárne riziko sa skúmal už vo Framinghamskej štúdii, kde bola káva zaradená medzi potenciálne rizikové faktory. Škodlivosť kávy sa nepotvrdila, naopak, potvrdil sa škodlivý účinok fajčenia (konzumácia kávy sa často kombinuje s fajčením).