Ako bojovať s horúčavou

Teplota ľudského tela sa v normále pohybuje okolo 37˚C. Ak vystúpi vyššie, zvyšuje sa obeh krvi v koži, čo spôsobuje nárast jej teploty. Potenie je spôsob, akým sa organizmus zbavuje prebytočného tepla. Ak zlyhá regulácia telesnej teploty (potenie je nedostatočné a telesná teplota naďalej vzrastá), dochádza k prehriatiu organizmu. Prehriatie je zvýšenie telesnej teploty v dôsledku zahriatia organizmu z vonkajšieho prostredia a neschopnosti zbaviť sa prebytočného tepla. Najzávažnejšie formy prehriatia sú úpal a hyperpyrexia (abnormálne zvýšená telesná teplota). Charakteristické sú zvýšenou teplotou, ktorá sa môže vyšplhať až nad 41 ˚C a viesť k trvalým následkom, či smrti. Medzi typické príznaky úpalu patrí rýchly a silný pulz, horúca červená alebo škvrnitá pokožka (v dôsledku zlyhania potenia), horúčka bez potenia, bolesť hlavy, závrat, únava, celková nevoľnosť až zvracanie, úplná alebo čiastočná strata vedomia. Hyperpyrexia ma obdobné príznaky, až na to, že koža zostáva vlhká.

Iným prípadom je strata veľkého množstva tekutín v dôsledku nadmerného potenia. Vtedy môže dôjsť k vyčerpaniu z prehriatia. Príznaky sú podobné ako pri úpale (závrat, slabosť, nevoľnosť, zvracanie, búšenie srdca a pod), ale telesná teplota je väčšinou normálna alebo len mierne zvýšená. Zo straty vody (a solí) tiež môžu vznikať kŕče, najmä v oblasti končatín a žalúdka (typické pre osoby vykonávajúce ťažkú fyzickú prácu v horúcom prostredí). Dokonca až niekoľko dní po vystavení organizmu vysokej teplote, ktorá nebola vyvážená náhradou tekutín a solí môžeme zaznamenať vyčerpanie z tepla.

Kto je ohrozený?

Najviac sú horúčavami ohrození starší ľudia nad 65 rokov, malé deti do 4 rokov, tehotné a dojčiace ženy. Obozretní by však mali byť aj ľudia s nadváhou, dlhodobo chorí (zvlášť s chorobami srdca či vysokým krvným tlakom), ale aj ľudia, ktorí pravidelne užívajú niektoré lieky, napr. na nespavosť, depresiu a pod. Treba však mať na pamäti, že extrémne teplé počasie dokáže spôsobiť problémy komukoľvek.

Prvá pomoc

V prípade príznakov prehriatia organizmu, treba okamžite poskytnúť prvú pomoc a začať s aktívnym ochladzovaním. Vhodná je studená vaňa, sprcha, či aspoň chladný mokrý uterák, resp. zabezpečiť zvýšené prúdenie vzduchu okolo postihnutého. Tiež je nutné postupne doplniť tekutiny, ale iba ak je pacient pri vedomí. Ak príznaky do hodiny neustúpia, resp. postihnutý patrí do skupiny ohrozených ľudí, treba volať lekársku pomoc.

Čo sa týka stavov vyčerpania z prehriatia, takto postihnutí jedinci sa väčšinou zotavia veľmi rýchlo po ochladení tela a doplnení tekutín. Pri kŕčoch z prehriatia je vhodné svaly jemne premasírovať a podávať ovocné šťavy alebo špeciálne iontové nápoje. Určite však netreba ani tieto „jednoduchšie“ stavy podceňovať.

Ako sa chrániť?

Tak ako inde, aj pri téme prehriatia organizmu platí, že najúčinnejšia forma pomoci je prevencia. Ako sa teda účinne chrániť?

• Vyhýbať sa pobytu vonku v čase, kedy slnko najviac páli. Zvoliť si taký režim dňa, pri ktorom obmedzíme namáhavé činnosti a celkovo zvoľníme aktivitu. Je lepšie namáhavé aktivity zariadiť v priebehu rána alebo neskôr večer, kedy nie je tak horúco.
• Robiť si častejšie prestávky, činnosť vždy začínať pomaly a postupne tempo zvyšovať. Vnímať svoje telo a keď sa dostavia pocity únavy, odpočívať. Pravidelné prestávky pomôžu upokojiť tep a zároveň je priestor dodať telu stratené tekutiny.
• Schladiť sa chladnou sprchou, či kúpeľom, ak je to možné.
• Zbytočne nezvyšovať teplotu v byte varením, pečením, či žehlením.
• Zabrániť prieniku slnečných lúčov používaním závesov alebo žalúzií.
• Ak nie je k dispozícii klimatizácia alebo ventilátor, zdržovať sa v chladnejších miestnostiach. Väčšinou sú to tie, ktoré majú okná orientované na sever a východ.
• Dodržiavať pitný režim (najmenej 3-4 litre po menších množstvách) a vyvarovať sa alkoholu a nápojom s kofeínom, ktoré telo odvodňujú.
• Pozornosť venovať aj jedálničku. Preferovať ľahšie stráviteľné jedlá pred tučnými a na bielkoviny bohatými jedlami, ktoré zbytočne zvyšujú produkciu tepla v organizme. V období horúčav je tiež dôležité ešte viac upriamiť pozornosť na čerstvosť potravín a radšej sa vyhnúť ľahko sa kaziacim výrobkom, ako sú salámy, či rôzne lahôdkové potraviny.

Čo keď musím von?

Ak musíme v horúci deň predsa len ísť von, je lepšie zvoliť ľahké oblečenie vo svetlých farbách a z prírodných materiálov, ktoré dobre vetrá, samozrejmosťou je pohodlná obuv. Výborná je tiež pokrývka hlavy, či slnečník a slnečné okuliare. Odporúča sa pohybovať pomaly a vyhľadávať tieň. Tiež by sme nemali zabudnúť vziať si so sebou vodu a popíjať ju.

Ako zvládnuť horúčavy na pracovisku?

Ideálna teplota pracoviska by sa mala pohybovať okolo 20 - 22 ˚C. Čím sa teplota zvyšuje, tým klesá schopnosť pracovať. Z výsledkov istých štúdií vyplýva, že pri teplote 24 ˚C klesá schopnosť pracovať s každým pribúdajúcim stupňom o 4%. Znižuje sa schopnosť sústrediť, dochádza k častejším chybám, celkovo ubúda síl a dostavuje sa únava.

Aby sme zvládli horúčavy aj počas pracovnej doby sa odporúča:

• Zvýšiť frekvenciu prestávok.
• Odpočívať v chladnejších priestoroch.
• Dodržiavať pitný režim – často a v malých dávkach, aj keď nemáme pocit smädu.
• Striedať prácu.
• Menej ale častejšie jesť, ideálne je ovocie, ktoré výborne osvieži.
• Myslieť na to, čo si oblečieme, aj keď je nutné zachovať dress code. Vhodný je hodváb, či iné prírodné vzdušné materiály, ktoré umožnia telu „dýchať“.
• Klimatizáciu používať s rozvahou, pokiaľ sa chceme vyhnúť angíne, zapáleným dutinám, či spojivkám. Rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou by mal byť maximálne 5 ˚C.
• Zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov do miestnosti.
• Ak sa dá, upraviť si pracovnú dobu tak, aby sme začali pracovať skôr ráno.

Zdroje: