Drogová závislosť

Drogou je každá látka (prírodná alebo syntetická) s psychotropným účinkom (nejakým spôsobom ovplyvňuje našu psychiku) a schopnosťou vyvolať závislosť. Je používaná a zneužívaná pre zmenu nálady, vedomia, povzbudenia alebo tlmenia somatopsychických (vzťahujúcich sa k telesným a duševným funkciám) funkcií, ovplyvňuje biochemické pochody v mozgu aj v centrálnej a periférnej nervovej sústave.

Psychická porucha, prejavujúca sa silnou túžbou po psychoaktívnej látke (drogy, návykové látky – alkohol, nikotín) a jej opakovaným používaním, sa nazýva závislosť od psychoaktívnych látok (drog).

Základné typy drogových závislostí (podľa typu psychoaktívnej látky):

1. závislosť od alkoholu (spoločensky tolerovaná droga)
2. závislosť od opioidov (heroín, morfium)
3. závislosť od kanaboidov (hašiš, marihuana)
4. závislosť od sedatív a hypnotík (napr. barbituráty)
5. závislosť od kokaínu
6. závislosť od iných psychostimulancií (amfetamín, pervitín)
7. závislosť od halucinogénov (LSD, meskalín, lysohlávka)
8. závislosť od nikotínu (spoločensky tolerovaná droga)
9. závislosť od prchavých látok (organické rozpúšťadlá – toluén)
10. závislosť od iných návykových látok

Príčiny užívania drog sú rôzne a môžeme ich rozdeliť

a) experimentálne – snaha o získanie nových zážitkov (väčšinou u ľudí nespokojných so svojím životom a lebo životnou situáciou), pričom subjektívne príjemný zážitok môže viesť k opakovanému užitiu drogy

b) rekreačné – väčšinou ide o užitie drogy pri spoločenských udalostiach (alkohol, nikotín, marihuana, kokaín, halucinogény)

c) symptomatické – zmiernenie telesných alebo psychických ťažkostí alebo príznakov choroby (alkohol, analgetiká)

d) kompulzívne – sú dôsledkom silnej, nutkavej túžby po droge, ktorej sa človek nevie ubrániť a sú jedným z príznakov závislosti

Prvé tri spôsoby užívania drog môžu viesť až k závislosti. Definitívna diagnóza závislosti by sa mala stanoviť len vtedy, ak v priebehu roka dôjde k výskytu troch alebo viacerých znakov:

1. silná túžba alebo pocit nutkania užiť látku

2. problém v sebaovládaní pri užívaní látky (začiatok a koniec užívania alebo množstvo látky)

3. telesný odvykací stav (droga je užívaná s úmyslom zmenšiť príznaky, spôsobené jej predchádzajúcim užitím)

4. nárast tolerancie k účinku drogy (zvyšovanie dávky látky na dosiahnutie stavu, ktorý predtým nastal pri užití oveľa nižšej dávky)

5. postupné zanedbávanie iných záľub alebo záujmov, v prospech užívanej psychoaktívnej látky

6. pokračovanie v jej užívaní, napriek dôkazom o jej škodlivých následkoch (napr. poškodenie pečene nadmerným pitím)

Zjednodušene – závislosť možno charakterizovať ako stav, keď príjem drogy pôsobí slasť a vynechanie dávky vyvolá nepríjemné duševné alebo telesné príznaky. Je to stav vznikajúci opakovanou konzumáciou drogy (buď z času na čas alebo nepretržite).

Rozhodujúcimi faktormi pre vznik závislosti sú tolerancia (na dosiahnutie určitej reakcie je potrebné stále väčšie množstvo drogy) a kontrola (schopnosť kriticky a reálne vyhodnotiť situáciu z hľadiska potrieb a osobných alebo spoločenských povinností).

Príznaky užívania drog a fázy vzniku závislosti

1. počiatočné (euforické) štádium:

• ľahké zadováženie si drogy
• odstránenie obáv, napätia, opojenie
• pocit „rozšíreného vedomia“

2. kritické (varovné, návykové) štádium:

• zvyšovanie tolerancie, potreba zvýšenia dávky
• poruchy sebahodnotenia (odmietanie varovných signálov blízkych ľudí)
• príležitostné komplikácie v škole, rodine, partii
• finančné, časové, motivačné zmeny v režime dňa

3. vlastné štádium závislosti:

• výrazné zmeny v osobnosti (kriminalita a pod.)
• viditeľné zdravotné problémy (abstinenčné príznaky, nespavosť, chudnutie)
• strata kontroly nad užívanými dávkami (zvyšovanie tolerancie)
• problémy pri výkone (škola, šport, brigáda)

4. konečné (terminálne) štádium:

• celkový úpadok osobnosti (strata životnej motivácie)
• výrazné zvýšenie tolerancie voči droge (zvyšovanie dávok)
• vážne zdravotné problémy, duševný úpadok
• spoločenská izolácia

Ľudstvo vždy bolo a je vynaliezavé pri zadovážení si omamných látok a tiež spôsoby ich aplikácie do organizmu sú rôzne:

• orálne (per os – cez ústa) užívanie (pitie, jedenie)
• fajčenie, inhalovanie (vdychovanie ústami)
• šnupanie (vdychovanie nosom)
• injekčné (intravenózne) užívanie)

Našťastie, užívanie drog, hlavne mladými ľuďmi, nepostupuje zásadne od abstinencie k závislému užívaniu. Väčšinou sa u teenagerov objavuje ich užívanie nepravidelne a najčastejšie začína a vrcholí v bode experimentovania.

Cieľom liečby je, pokiaľ je to možné, úplné odstránenie závislosti. Odvykací proces prebieha v zdravotníckych zariadeniach.

Proces sa začína detoxikáciou (pomalé znižovanie dávok, očista organizmu od užívanej látky).

Nasleduje samotná liečba (centrum drogových závislostí, psychiatrická ambulancia), ktorá môže byť - - krátkodobá (1 – 3 mesiace)

- strednodobá (2 – 6 mesiacov)

- dlhodobá (1.5 a viac rokov)

Každý by si mal uvedomiť, že problém so závislosťou na drogách sa nedá odignorovať – mala by sa zvýšiť informovanosť o predchádzaní a prevencii drogových závislostí. Ak už však jedinca táto závislosť postihne, dá sa úspešne liečiť, ale človek sa musí dobrovoľne rozhodnúť zmeniť svoj životný štýl. V tom mu musia byť veľmi nápomocní rodinní príslušníci, príbuzní a priatelia.