Samotari

bibba, spravanie druhych ludi si nevyberas. Bud si s nimi mas co povedat alebo nie. Maloktory clovek si rozumie s kazdym... Nie je to celkom tak, ze dany clovek by chcel byt stale sam. Vzhladom na okolnosti, v ktorych sa ocitol, sa mu to vsak obcas zda ako najlepsie riesenie.

neviem. ale ja nerozumiem ludom, ktori ziju uplne bez problemov bez ostatnych ludi... tiez som sem-tam rada sama. ale co je preboha za cloveka ked je sam uplne stale?

"StaStick0" to krásne povedal/a. Podľa mňa je to tiež dar. No nie každý s ním vie zaobchádzať. Treba vedieť ako naň a potom je to o úplne inom. :) Má to síce aj nejaké nevýhody samozrejme (napr. málo spomienok na detstvo ...[v mojom prípade] - ale to si nikto nevyberá) ale keď v mojom momentálnom veku 16 som sa zmenil, a zanechala tá "Samota" na mne jej stopy, je to neopísateľní pocit šťastia pretože nie len že som už ako "normálny ľudia(kamaráti)" ale viem, čo si môžem dovoliť, čo nie. Viem kamarátovi pomôcť, čo zatiaľ druhý by nad tým mávli rukou a by si z toho robili iba haluz. A že pomáhame a vieme ľudí pochopiť to nás "samotárov" robí šťastných. Chápeš? Ak vieš čo s tým "darom" spraviť, tak je to úplne o niečom inom a to je na tom to krásne :)

Ja ti jablko11 prajem vela stastia, nech uz ostanes navzdy samo alebo nie. Samota je krasny dar, ked ho vieme prijat, no i rozcarovanim, ak si ju nevieme vazit.

A ešte prepáčte za spam ale musím súhlasiť s "ShaulaThalit". Samotári, ktorý stále bojujú a nevzdávajú sa, podľa mňa to v živote ĎALEKO dotiahnu.

Nehovorím že všetci. To zas nie. Ja som samotár a takto "nás" vnímam. A takto ma vnímajú aj moji kamaráti. Sú tu zas ľudia ktorý boli samotári a vzdali sa! Začali si ničiť život drogami a podobne. Aj takých poznám.
Takže nie všetci sú rovnaký ale podľa mňa väčšia časť je tá "dobrá".

A ešte dodám. Ako písal "jablko11". Nie je vždy pravda "rozprávame iba keď musíme". Podľa toho ako-kto. Ja napríklad som bol taký doteraz ale kamaráti ma zmenili a za to im ďakujem, no nie som už taký. Jedni to dokážu, druhý nie. Treba iba spoznať a zistiť. :)

Tak ti poviem... Svoj príbeh.. Ja som samotár odjakživa, pretože som za celé svoje detstvo až po 14 rokov mal tak maximálne 6 kamarátov (aj veľa som asi povedal). Strašne ma to štvalo že som bol stále sám a tak. Proste sa mi všetci posmievali a nadávali tak som nemal na výber. Teraz taký "samotár" už nie som ale niečo vo mne zostalo. A to je to, že viem presne pochopiť ľudí, kamarátov keď im nieje práve najlepšie, proste taká empatia. Neviem povedať niečo, čo by mohlo druhého "zničiť". Podľa mňa práve tí samotári vedia veľa o živote. Oni vedia o čo v živote práve ide. Že nie je všetko iba zábava. Oni majú veľa skúseností [pretože väčšine je za to zodpovedný kolektív a nie oni sami]. Ako píše "samotarka" hovorí sa o nás že sme čudáci ale keď hlbšie pozriete, podľa mňa veľa samotárov majú dobré srdce. [a to sú tí, čo vydržali bojovať a bojujú stále až do súčasnosti]

o samotaroch si mnohi ludia myslia,ze su cudaci..ale ,nie kazdy je ruka v ruke skazdym,nie kazdy je zhovorcivy,a to z roznych dovodov, bud su nedovercivi, hanblivi...to ale neznamena,ze musia mat negativne vlastnosti! ale ruku na srdce.co moze urobit viac skody,ako niekto kto len klabosy a rozosieva klebety?alebo ked je niekto priatelsky zo zamyslu??asi zlaty stred je idealny,ale kazdy je nejaky..

ini s makkym i :-) pardon

Samotari nie su o nic horsi nez iny.A vela z nich ma zle skusenosti s ludmi preto ako sa hovori oni cant give a shit :-) a dobre maju aj tak vacsina ludi sa len ksichti pred vami a otocite sa,ohovaracky a noze do chrbtov tsssss A presne tak,netreba sa s nikym bavit vtedy to najdalej dotiahnes alebo len s takymi ktorych poznas roky a doverujes im inak ta kazdy potopi len co sa ti zacne trocha darit