Neopätovaná láska, keď lúbi iba jeden?

Príspevok v téme: Neopätovaná láska, keď lúbi iba jeden?
elissa

Môj príbeh je veľmi zložitý. Som ako v blúdnom kruhu. Mám polročný vzťah, ale...

Jedna časť problémov je moja rodina, ktorá nechce akceptovať môjho priateľa. Za ten čas, čo ho poznám, som si prešla doma hotovým peklom. Momentálne to nie je vôbec dobré, stratila som dôveru vlastnej rodiny, pocit istoty, vyhľadávam situácie, kedy nemusím byť doma. Necítim sa jednoducho dobre pod jednou strechou s rodičmi. Žiaľ, je to smutné, ale je to tak. Rozmýšľam nad osamostatnením sa, ale to je zase otázka financií a nevidím to príliš pozitívne.

Na druhej strane ma začína trápiť i postoj môjho priateľa ku mne. Vycítila som, že to nie je také, aké bolo na začiatku. Na začiatku chcel byť každú minútu so mnou, teraz mi už ani nezavolá. A mňa to mrzí. Keď som sa o tom s ním rozprávala, povedal, že také, aké to bolo na začiatku, že to už máme za sebou. Mne to príde tak že, keď ma dobíjal, to bolo krásne, keď ma už dobil, tak to už nie je také intenzívne. Ale že ma má veľmi rád, len to nevie dať najavo. Alebo už nemá záujem mi to dávať najavo? Vraví, že má teraz určité problémy, viem o čo konkrétne sa jedná a že keď sa to porieši, tak to bude opäť skvelé. Že sa mi bude venovať každý deň, lenže ja neviem, či mu mám veriť. Je to ťažké, lebo sľúbiť je jedno, ale splniť sľub druhé. Ja ho neskutočne ľúbim, len akosi cítim, že to nie je opätované. Som neskutočne rada každej príležitosti s ním. Pred pár mesiacmi sme bývali spolu každý deň, prišla som z roboty a utekala hneď za ním, potom prišlo jedno obdobie a tým sa akosi nabúral náš vzťah. Neboli sme spolu skoro mesiac a niečo sa v našom vzťahu pokazilo. I napriek tomu, že mám pomerne vysoký vek, nie som žiadna pubertiačka, jedná sa o môj prvý vzťah. A preto občas neviem, či to, čo robím je správne. Ale mne príde úplne normálne, keď sa dvaja ľúbia, že chcú byť spolu každú možnú chvíľu, zamilované slová som od neho v poslednom čase nepočula - až kým si to od neho nevyžiadam, aby mi povedal niečo pekné. Sám od seba mi to nepovie, a mne to chýba. Som taká náročná, že chcem trošku pozornosti a prejavov lásky od svojho priatela?

elissa

dakujem za reakciu. Ta3, uviedla si presne to, co citim a ako to vnimam. Rozpravali sme sa o tom a dam tomu cas, kvoli jeho terajsim problemom.

Trapi ma vsak moja vlastna rodina. Tak v skratke. Nasi ho neakceptuju, prezivam peklo, ked poviem ze idem von a oni vedia ze som s nim. Mozno aj to je jeden z dovodov, preco nam to teraz tak trosku skripe, ze obaja sa zle citime v nasom vztahu, kedze vieme, ze moja rodina ho nenavidi. Snazila som sa byt voci rodicom uprimna, hovorila som im o nas dvoch, o nasom vztahu, mame som sa zdoverila i o intimnom zivote a teraz mi to vycita. Hovori mi do intimneho zivota, hovori aby som si vybrala, ze ci chcem byt s nim alebo s nimi. Ak si vyberiem NEHO, tak ze ich definitivne stratim. Neviem ci mam tomu verit, obe strany sme si toho uz preskakali mnoho. Stanovuju si pravidla, len z dovodu, ze byvam s nimi v jednom byte. Urcuju moje prichody domov, co sa mi absolutne nepaci. Citim sa urcitym sposobom obmedzovana, netvrdim, ze ma doma drzia, to nie..ale ak idem von, tak mi stale vycitaju, ze som s priatelom. Vycitaju mi to dokonca, i ked s nim nie som - ale neveria mi. Maju pravo mi hovorit do mojho vlastneho zivota, len z dovodu spolocneho spoluzitia? Viem, ze sa im vsetko nemusi pacit, nemusia suhlasit, ale mali by ma a moj zivot akceptovat, ved nerobim nic zle. Maju na to pravo??

ta3

keby Vas vztah trval 5-6 rokov, skor by sa dalo chapat, ze to uz nie je take ako na zaciatku, ale chodite spolu iba polroka, aj to z toho ste mali mesacnu pauzu, takze tam nie je nieco v poriadku, mozno je to naozaj tym, ze ma nejaky problem, tak este skus vydrzat, ale ak sa ani casom nic nezmeni, asi bude problem ten, ze sa k sebe nehodite, Ty cakas od vztahu ovela viac, co uplne chapem, no on Ti to nie je schopny dat, takze vyckaj, ale sa mu nevnucuj, vynutena pozornost nemoze hriat, je to smutne, verim, ze Ta to trapi, najma ked uz nie si opubertiacka a ide o Tvoj prvy vztah, ale nemusi byt ani posledny, Elissa, ja na Tvojom mieste by som netlacila tekvicu do vody

jajka001_

prestan mu vyvolavat kedy sa stretnete, urob si nejaky plan a ked ti zavola, povedz ze uz nieco mas. chlapec znervoznie ze co sa deje. uvidis. predsa nebudes cakat doma kedy si on najde na teba cas a prosit ho o pozornost.

jajka001_

čakať ? to nerob. naplanuj si den.
neviem ake vyhrady maju rodicia. mozno su opravnene, mozno nie. ale je normalne ze rodicia maju vyhrady.

elissa

jajka, je to tazke, co popisujes. Pride mi to, akoby som ani vztah nemala. O com to potom je? O tom, ze budem cakat, cakat, kym sa ozve, kym sa mu zaracim, kym mu budem aspon na hodinku vzacna. A potom? Potom opat klasika. A dalsia otazka znie, ci to vobec ma buducnost. Moc si nefandim.. No a to, ze ho rodicia neakceptuju. Hovoris, ze to je normalna. Je normalne aj to, ze ma stavaju do situacii, bud on alebo ony? Pride mi to scestne a detinske..

jajka001_

nebud na neho moc vliepava, nevynucuj si nežnosti. nevolaj mu stale. nech si mu vzacna. zapln si cas inak, nemysli na neho stale, aj ked to bude tazke. ked vie ze ta ma na hačiku, straca zaujem. nech ta dobíja. nebehaj za nim ako poslusny psik. bud trochu zlá. nech sa trápi kvoli tebe.