Rodičia ma ničia

Čaute. Môj problém spočíva v rodičoch. Máme super vzťah, ale oni ma skrátka nenechajú dýchať... Môj tatko robí týždňovky, doma je len cez víkend. Mama dlhý a krátky týždeň. S priateľom môžme byť spolu len cez víkendy a chcem sa preto naplno venovať len jemu. Celé roky som sa prispôsobovala tatkovi, že keď bol cez víkend doma a mama pracovala, tak som zostala s ním, alebo došiel vtedy priatel k nám, aby proste nebol sám doma. Chápete.. po týždni dojde za rodinou a doma nikto.. Ale mňa už to nebaví. Nie vždy sa to tak dá naplánovať a poslednou dobou sa stáva, že keď je doma sám, ja som preč, u priatela. Celý víkend mi vypisuje a vyvoláva, lebo sa doma nudí a potom keď prídem v nedelu, tak je ešte aj urazený a nebaví sa so mnou, lebo som ho nechala doma samého. Ludia, ja už nevládzem, oni proste nedokážu pochopiť, že mám aj svoj život. Najradšej by som sa kvôli tomuto odsťahovala, ale nemáme na to s priatelom financie momentálne.. Celý týždeň som doma. Len do prace a domov, víkend si chcem ako-tak užiť a vždy mi to vyčítaju. Že kam zas lezem atď.. Doma len počúvam, že nič nerobím. Poupratujem celý barák a chcem mať pokoj, aj ja chcem mať víkend ! Ibaže môj tatko je hyperaktívny a v kuse len niečo opravuje a rieši... A keď mu nepomáham, už je zle ! Večne ma zobudia aj ráno o siedmej - samozrejme nechtiac.. Moje víkendy sú proste: nevyspím sa, neoddýchnem si, v kuse sa im musim v niečom podriaďovať a urobiť veci vtedy, ked sa mi zrovna nechce, alebo sa zas niekto na mňa urazí. Nebodaj keď som u priatela a chcem mať pokoj a nezdvíham telefon, tak to je koniec... V kuse sa im musim hlásiť kde som, s kým som, kedy dojdem. Furt telefonat, furt sms.. Ja im neberiem, že sa o mňa boja, ale pre krista nemam 17 a mam už rozum... Nevládzem...