ahojte,mam uz dva roky problem s mamou.nepaci sa jej moj priatel,pritom mam 24rokov a myslim ze mam pravo na to aby som si zivot usporiadala tak ako chcem ja a s kym chcem.odo dna ked sa o nom dozvedela prestala so mnou komunikovat.byvame pod jednou strechou a ked sa so mnou stretne na chodbe otoci hlavu a zalezie.ani raz za dva roky som sa s nou nehadala,ani som s nikym nas rodinny problem neriesila,ale ona ho rozobera vsade v praci,ci ked ide na navstevu,alebo ked niekto do nas pride.pracujem prispievam na domacnost ked som doma navarim,stale upratujem,umyvam riad,zametam.proste domace prace su na mne,ale pri tom stale kazdemu hovori ze ona pride z prace a musi navarit,upratat,..ze ja nic nerobim,velmi ma uraza ked sa nieco take dozviem od cudzej osoby.alebo mi kladie do k... co nie som a nema na to ziadne pravo aj ked je matka.bola som chora brala som tyzden infuzie,mala som plno modrin ruky som nevladala ani dvihnut ale ked prisla sobota musela som dovecera upratovat a ona veselo sedela vonku na vzduchu.uz si periem a zehlim osobitne lebo mi odkazala ze mam osobitne,najnovsie si ja s otcom a bratom aj osobitne varime.v sobotu som uz vybuchla a prvykrat po dvoch rokoch som jej vsetko povedala,a som dostala taky nervovy kolaps ze som myslela ze skolabujem a ona sa mi do oci smiala.priatel chce aby som isla byvat k nemu a k jeho rodicom lenze ja tu nechcem nechat otca ktory je po porazke a brata.mojich dvoch bratov z domu vyhnala.ja uz nevladzem chcem ist prec som strasne zmatena,uz s nou nedokazem fungovat uplne u mna stratila na hodnote tym ze ako skaredo mi nadava.poradte ako sa mam zachovat..som uz na konci so silami.
neustály problém s mamou
urcite odid.CHCes sa znicit?ja som tiez dlho vahala, a matka mi znicila zivot.a jedine co lutujem ze som neodisla skor.Jej chovanie sa nikdy nezmeni, tak na co cakas? nikdy si neoblubi priatela, nikdy uz sa k tebe inak nebude chovat.Kasli na nu.co ti take dala v zivote okrem toho ze ta porodila a chovala sa sterilne a chladne? a ta matkyna starostlivost je teda zo zakona a pudova , takze co ti dala ako clovek nad ramec toho?chces dopadnut ako troska? Prinajlepsiom sa ti rozpadne vztah s priatelom a ona bude stastna,,a ty?? ved si zodpovedna za svoj zivot...Co sa tyka otca, mozes chodit za nim ked nebude doma.a aj bratia predsa vedia pomoct mnohi muzi radi varia mozu upratovat...[ale je pravda ze na dedine stale pretrvava rodove rozdelenie,,tzv muzske prace a zenske,,,bohuzial stale zaostale}.
Hned pri prvaj hadke si zbal kufre a chod.V tvojom veku je normalne uz sa osamostatnit a mat vlastnu domacnost..uplne bezne.peniazmi uz neprispevaj,ale prispievaj v novom byvani s partnerom.Mozno svokra ti bude vadit,,ale ved za nejaky cas mozete poziadat o hypoteku,,a konecne sa na dectvo vykasli ved si uz velka!!
karla888, tak ako si sa rozhodla?
Ahoj karla888, ak si teda skúšala s mamou už hovoriť o veciach, ktoré ťa trápia a máš pocit, že s ňou sa už nedá, tak podľa môjho názoru je lepšie sa osamostatniť.Máš určite svoj vek na to, aby si začala svoj život. To, že máš o otca strach aj o svojich súrodencov, neznamená, že ak sa odsťahuješ, že si ich "opustila", veď ty s nimi budeš aj naďalej v kontakte. Tvoja mama si snáď potom uvedomí, že robí chybu a je dosť pravdepodobné, že až potom a možno dosť neskôr si uvedomí,že aká je a vaše vzťahy sa môžu zlepšiť.Nechápem ako jedna mama nedá najavo svoje city dcére.Podľa toho ako si písala som pochopila, že sestru asi nemáš. Tvoja mama môže na teba žiarliť a ešte ak máš výborný vzťah s otcom, tak je to dosť možné a o priateľovi ani nehovorím.Určite sa osamostatni!Ešte medzi rečou, máš aspoň trochu záruky, že tvoj chlapec plánuje s tebou budúcnosť a nevolá ťa k sebe domov len preto, že máš problémy? No ak by si sa rozhodla odsťahovať, určite mame nepovedz, že je to kvôli nej, to by bola chyba.Ak budeš chcieť poradiť ako na to, poviem ti svoj názor.
pre etelu: co sa tyka mamy nikdy nebola dost objektivna ku vsetkym detom najstarsieho stale uprednostnovala a robi to dodnes hoci ma uz cez tridsat a je slobodny(ako inak).ja som jej bola dobra dovtedy pokial som si nevybudovala vlastny nazor na veci.ani raz v zivote ma za nic nepochvalila lebo by som vraj dvihla nos,a nikdy som od nej nepocula vela stastia,mam ta rada a take tie typicke slova ktore by som chcela pocut.s priatelom sme dva roky my si spolu velmi dobre rozumieme,len niekedy prenasam trapenie z domu na nho co ma moc mrzi,je mily pozorny,mame sa vzdy o com rozpravat proste mam pri nom pocit ze som naozaj stastna,mimochodom my s priatelom sa pozname uz 9 rokov ale chodime spolu dva roky.myslim si ze s mamou sa to neurovna aspon ja neviem ako na to ale neviem sa rozhodnut ci ist z domu alebo nie.
ja by som sa urcite odstahovala a je super ked mas kam,no musim podotknut,ze kazda minca ma 2 strany
ajoj karla888 :( ja som mala tiez taky problem s mamou a bolo mi luto nechat mladsich surodencou doma pri nej. ale po 4rokoch som to vzdala,pobalila som sa a isla do podnajmu. uz som nevladala pocuvat od cudzich ludi aka som,ako nepomaham atd.a hlavne ze bolo vsetko na mojej hlave. ja byt tebou by som sa odstahovala ku priatelovim rodicom,pokial mas taku moznost! pa a drz sa
Milá karla 888, píšeš len o mame aká je.Aká bola predtým tvoja mama a čo tvoj chlapec aký je, okrem toho, že pre teba určite úžasný. Ako dlho spolu chodíte? Mala si už pred ním nejaký vzťah? Neviem v čom chceš poradiť. Chceš s mamou dobre vychádzať alebo nevieš či odísť z domu?
